amfora. Amfora je opatrená dvomi uchami a je zdobená rytým a plastickým ornamentom, ktorý možno interpretovať ako pokus o vytvorenie antropomorfnej výzdoby. Takáto výzdoba je na amforách pilinskej kultúry nezvyčajná a jedinečná. Amfora slúžila v hrobe ako popolnica (nádoba pre uloženie kremačných zvyškov) a je.
Môžeme sa len domnievať, čo výzdoba amfory znázorňuje. Jednou z možností je, že antropomorfná výzdoba znázorňuje nebožtíka, ktorého popol bol uložený v urne. Ako to bolo v skutočnosti, sa už pravdepodobne nedozvieme.
Amfora bola súčasťou materiálneho sveta ľudu pilinskej kultúry, ktorý žil na území Gemera – Malohontu, v období mladšej doby bronzovej (1500 – 1100 rokov pred Kr.). Samotná amfora pochádza z obdobia 1400 – 1300 rokov pred Kristom.
Pohrebný rítus pilinskej kultúry bol výlučne žiarový. Samotný obrad spopolnenia pozostával zo stavby pohrebnej hranice, z uloženia nebožtíka na hranicu, samotného spopolnenia a následného pozbierania a uloženia prepálených kostí a žiarom deformovaných šperkov a ozdôb, ktoré mal mŕtvy počas obradu na sebe, do urny.
Všetky tieto súčasti kremačného obradu boli určite mimoriadne, ale dnes ich už žiaľ nedokážeme rekonštruovať.
Je zaujímavé, že ľud pilinskej kultúry disponoval základnými anatomickými znalosťami, ktoré sa prejavovali tak, že zvyšky kostry boli do urny uložené anatomicky, to znamená, že pri ústí urny boli uložené kosti lebky, ďalej boli uložené kosti trupu a pri dne urny boli uložené kosti dolných končatín.
Alexander Botoš,
archeológ GMM
{gallery}kultura/muzeum/gmm/pm{/gallery}
{jcomments on}
streda, 23 február 2011 11:38
Ojedinelá amfora s antropomorfnou výzdobou z Tornale pochádza z doby bronzovej Doporučený
Napísal(a) Alexander Botoš
Tlačová správa: Predmetom mesiaca marec v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je amfora s antropomorfnou výzdobou z Tornale. V rokoch 1966 – 1968 bolo preskúmané jedno z najväčších pohrebísk pilinskej kultúry, ktoré sa rozprestieralo v areáli bývalých textilných závodov, v mestečku Tornaľa. Na tomto mieste bolo odkrytých 226 žiarových hrobov. Odhaduje sa, že pôvodná rozloha pohrebiska bola 5 -
V jednom z preskúmaných hrobov bola objavená ojedinelá
Zverejnené v
Tornala
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.