Dňa 4.12.2014 v predvečer 70. výročia oslobodenia mesta Tornaľa tiekla krv! To Mestský úrad, základná organizácia Zväzu protifašistických bojovníkov a klub darcov krvi v Tornali zorganizovali už 9. ročník kvapky krvi slobody. Do odberovej miestnosti MsKC v Tornali prišlo darovať krv k záchrane života v mieri 40 darcov krvi, z ktorých odobrali krv 36 darcov. Z tohto počtu bolo 7 prvodarcov! Ostatní 4 darcovia nemohli darovať krv zo zdravotných dôvodov. Z celkového počtu darcov bolo 29 mužov a 11 žien.
V meste Tornaľa má darcovstvo krvi už 9 ročnú tradíciu. Humanitne zmýšľajúci ľudia darci krvi si pripomínajú týmto počinom úctu najmä k obetiam 2. svetovej vojny. Z mestečka, ktoré v dobe vojny malo okolo 3.000 obyvateľov odvliekli nyllassiovci 650 obyvateľov do koncentračného tábora. Žiaľ v dnešnej dobe si ani potomkovia týchto obetí neprejavujú pietu k nezmyselným obetiam svojich predkov.
Dnes už len niekoľkí žijúci svedkovia týchto udalostí so zatrpknutím sledujú vzmáhanie fašizmu aj v našom regióne. 
Občania, ktorí prišli darovať krv, bez
Je už tradičné že do tejto akcie sa zapájajú aj rodiny. Aj dnes sprevádzal prvodarkyňu Zuzku Balážovú jej otecko, pani Eriku Dobiašovú nasledoval syn Mirko,...
Prostí darci prejavili najvyšší stupeň humanity pomoci bez menným Ľudom k obnove zdravia a záchrane života.
JUDr. Jozef Pupala
(175 násobný darca krvi)
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-