básnik Daniel Bachát – Miloslav Dumný, maliar Samuel Beláni a botanička a aktivistka ženského hnutia Izabela Textorisová, ktorým bola venovaná aj literárno-hudobná kompozícia. Pripomenuli sme si 105. výročie smrti Daniela Bacháta, 161. výročie úmrtia Samuela Belániho a 145. výročie narodenia Izabely Textorisovej.
Liturgovali: ThDr. Jerguš Olejár, senior gemerského seniorátu, Mgr. Dušan Pavel Hrivnák, konsenior gemerského seniorátu, Mgr. Ing. Danica Hudecová, zborová farárka z Revúcej a Mgr. Adriana Hrivnáková, administrátorka ratkovského cirkevného zboru a Mgr. Hilda Guláčiová-Fabuľová.
Ratkovských slávnostných služieb Božích sa zúčastnili početní prítomní a aj 14-členná delegácia Slovenského evanjelického cirkevného zboru z Budapešti, ktorý viedla farárka Mgr. Hilda Guláčiová-Fabuľová a dozorca Gregor Papuček.
Po skončení služieb Božích prítomní prostredníctvom literárno-hudobnej kompozície Ratkovské duchovné osobnosti mali možnosť preniesť sa do 19. storočia a prvej polovice 20. storočia, aby sa zoznámili so slávnymi ratkovskými rodákmi: evanjelickým biskupom, básnikom, dramatikom, publicistom Danielom Bachátom píšucim pod pseudonymom Miloslav Dumný, maliarom Samuelom Belánim a botaničkou Izabelou Textorisovou, ktorá sa venovala aj hvezdárstvu, mineralógii, speleológii a zbierala tiež dialektologický materiál.
Prostredníctvom
literárno-hudobnej kompozície sa zúčastnení oboznámili so životom a dielom týchto významných ratkovských rodákov. V podaní doc. Juraja Sarvaša, bývalého člena Slovenského národného divadla v Bratislave mali možnosť si vypočuť báseň D. Bacháta – M. Dumného Moje rodisko, v ktorej ospieval krásu svojho rodného kraja. Zaznela tiež báseň: My sme národ miliónový, ktorú venoval svojmu národu, ktorý z hĺbky duše miloval. Okrem básní D. Bacháta – M. Dumného v podaní J. Sarvaša zazneli verše Pavla Országha Hviezdoslava, Jána Smreka, Mikuláša Kováča a premiérovo báseň ratkovského rodáka MUDr. Miroslava Ďurindu: Zvolanie zvnútra, ktorou sa prihovoril k svojim rodákom.
Autorom scenára, režisérom literárno-hudobnej kompozície Ratkovské duchovné osobnosti bol doc. Juraj Sarvaš, ktorý bol aj hlavným účinkujúcim. Majstrovi J. Sarvašovi vynikajúco sekundovali študentky herectva Mária Olejníková a Monika Smolková, ktoré hovorené slovo „prerušovali“ nádherným dvojhlasným spevom. Krásne hudobné tóny na „trošku“ rozladenom organe, ktorý väčšiu časť roka oddychuje, vyčaril prof. Belo Riečan, ktorého vynikajúco na trúbke sprevádzal významný džezový hudobník Jozef Karvaš. Keď sa ratkovským kostolom vznášali tóny organu a trúbky v podaní dvoch hudobných majstrov, mnohým prítomným od hlbokého dojatia sa do očí „tlačili“ slzy, ktoré bolo len ťažko ovládnuť. 
Cieľom literárno-hudobnej kompozície Ratkovské duchovné osobnosti (pre ktorúpodklady pre umelecký scenár vypracovala PhDr. Daniela Baranová, PhD.) bolo oživiť cirkevný, ale aj spoločenský život v ratkovskom regióne, ktorému sa pozornosť nevenovala najmenej 60 rokov. Tento fakt spôsobil, že ľudia žijúci v ratkovskom kraji sú skeptickí, pesimistickí a niektorí dokonca už až apatickí.
Po skončení literárno-hudobnej kompozície sa jej účastníci z interiéru evanjelického kostola presunuli do jeho exteriéru, aby emeritný biskup Mgr. Ján Midriak spolu so starostom obce Ratková Milanom Faklom odhalili pamätnú tabuľu Samuelovi Belánimu a Izabele Textorisovej. Pamätná tabuľa sa mohla realizovať vďaka štedrému sponzorovi Ing. Danielovi Janšovi. V týchto priestoroch sa k prítomným prihovorila budapeštianska pani farárka H. Guláčiová-Fabuľová, starosta obce Ratková Milan Fakla a zaznela hymnická pieseň Kto za pravdu horí.
Krásne nedeľné chvíle venované ratkovským rodákom prítomní zakončili na miestnom cintoríne, kde hold vzdali bývalým ratkovským evanjelickým duchovným a zároveň si sľúbili, že na budúci rok v tretiu júnovú nedeľu v roku 2012 sa opäť stretnú a budú na nich spomínať. Stretnutie na cintoríne ukončila vrúcna modlitba gemerského seniora ThDr. Jerguša Olejára.
PhDr. Daniela Baranová PhD
Fotografie: Karol Žigo a Marta Mikitová
{gallery}obsah/ratkova/trojicne{/gallery}
RATKOVSKÉ SLÁVNOSTI OBJEKTÍVOM MARTY MIKITOVEJ
{gallery}obsah/ratkova/trojicne/2{/gallery}
Na Trojičnú nedeľu v Ratkovej odhalili pamätnú tabuľu Samuelovi Belánimu a Izabele Textorisovej Doporučený
Napísal(a) PhDr. Daniela Baranová PhD
Na trojičnú nedeľu 19. júna 2011 sa v Evanjelickom a. v. chráme Božom v Ratkovej uskutočnili slávnostné služby Božie. Ich neoddeliteľnou súčasťou bola literárno-hudobná kompozícia: Ratkovské duchovné osobnosti. Hlavným kazateľom služieb Božích bol emeritný biskup Mgr. Ján Midriak, ktorý sa vo svojej kázni zamýšľal nad minulosťou, ale aj budúcnosťou zatiaľ „spiacej“ gemerskej obce Ratková. Ratkovú kedysi dávno právom nazývali gemerské Athény, no v súčasnosti upadá do zabudnutia. V tejto malebnej gemerskej obci svetlo sveta uzreli mnohé významné osobnosti slovenskej kultúry a vedy. Z nich do slovenskej kultúry a vedy sa najvýraznejšie zapísali evanjelický biskup,
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-