Program bol ozaj bohatý. Začínal o 10. hodine bohoslužbou v evanjelickom kostole.
Ďalší program moderovala moderátorka z Gemersko-malohontského osvetového strediska z Rimavskej Soboty, ktorá veľmi vtipne dokázala bubnom a zvončekom usmerniť pozornosť účastníkov na sledovanie programu.
Ešte pred službami božími privítala predsedníčka OZ NAŠA RATKOVÁ pani Eva Petrášová všetkých účastníkov. V kostole po ukončení bohoslužny pani Magda Faklová, podpredsedníčka OZ zarecitovala báseň a manželka bývalého farára v Ratkovej pani Macková tiež všetkých pozdravila krátkym príhovorom.
Potom pri pamätníku Daniela Bacháta, ktorý sa pred 170 rokmi narodil v Ratkovej, účastníci položili veniec a zaspievali hymnickú pieseň "Kto za pravdu horí". Program pokračoval opäť vtipnou výzvou moderátorky, aby sa účastníci presunuli do kinosály Obecného úradu na kultúrny program, v ktorom vystúpil JUDr Július Farkaš, 87 ročný Ratkovčan. Spomínal na bohatý kultúrny a spoločenský život i zašlú slávu, ktorú Ratková prežívala, ako významné stredisko Gemera.
Zlatým klincom bolo vystúpenie herca Borisa Farkaša, tiež ratkovského rodáka. Predniesol veselé príhody v ratkovskom nárečí, ktoré sa kedysi dávno udiali v Ratkovej. Publikum ho dlhým potleskom odmenilo za jeho brilantné vystúpenie.
Okolo 13. hodiny sme sa všetci presunuli na nádvorie pri kostole a historickej škole, ktoré bolo pripravené na pohostenie účastníkov. Nádvorie bolo vyzdobené drevenými sochami, ktoré na mieste vyhotovil priateľ pani Petrášovej dcéry Katky, Cornelius Klacek - rodák z Vojvodiny (Srbsko). Zaujímavé bolo sledovať ako pod jeho rukami pomocou motorovej píly vznikalo umelecké dielo z pripravených dubových kmeňov. Jednu sochu, asi
Pri dobrom guláši a zákuskoch, ktoré ponúkali ratkovské ženy, sa viedli rozhovory starých priateľov, spomínajúcich na roky prežité v rodisku. Program pokračoval vystúpením spevokolu detí miestnej základnej školy a hudobnou kapelou až do 19. hodiny.
Podvečer si účastníci opäť pochutnávali na ratkovských špecialitách, ktoré si tentokrát mohli zakúpiť.
Program dňa sa končil nezvyčajnou atrakciou, kde Katka Petrášová so svojím priateľom predviedli efektnú svetelnú "šou“ s horiacimi obručami a tyčou. Všetci účastníci ich obdivovali. Večer končil ohňostrojom, čo sa hádam v Ratkovej uskutočnilo prvýkrát. Ratkovčania a aj všetci účastníci odchádzali domov plní krásnych nezabudnuteľných dojmov a spomienok.
25. august 2010
Napísal Ľudovít Bradovka,
rodák z Ratkovej
FOTOGALÉRIA Z ODHALENIA SOCHY "MAMIČKA" V RATKOVEJ
{gallery}kultura/ratkova/socha{/gallery}
{jcomments on}
































Občianske združenie "NAŠA RATKOVÁ" usporiadalo 7. augusta 2010 stretnutie ratkovských rodákov a krajanov, ktoré sa konalo v Ratkovej za hojnej účasti asi 150 záujemcov o toto, v poradí už tretie, zaujímavé podujatie. Tohtoročné bolo z doterajších najvydarenejšie aj z toho dôvodu, že bolo včas oznámené všetkým rodákom, súčasným i bývalým obyvateľom obce a i ostatným priaznivcom Ratkovej, ktorí sú roztrúsení po celom Slovensku.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-