Poprosila som ho o rozhovor...
Rákoš je obec na Slovensku v okrese Revúca, nadšenci histórie a turisti majú možnosť vidieť...
Malá obec na Gemeri, pod úpätím vrchu Železník, bola doposiaľ málo známa pre cudzích návštevníkov. No nie preto, že by nemala žiadnu históriu a nemala by čo ukázať. Bohužiaľ, mala len jednu smolu, nik neprejavil ochotu tento malebný kus Gemera spropagovať.
Prvá písomná zmienka o Rákoši pochádza z r. 1318, kde sa spomína ako novovznikajúce podhradie hradu Rákoš, skôr pomenovaného ako hrad Kӧvy, po už vtedy existujúcej dedine Kameňany. Tento hrad, bohužiaľ, nemal dlhú existenciu a na konci 16. storočia bol zničený. No hradby v lesnom poraste sú stále viditeľné a v poslednom čase sú aj dosť veľkým lákadlom pre nadšencov histórie, ako aj turistov. Ďalšou krásnou pamiatkou je ranogotický kostol zo spomínaného obdobia so zaujímavými freskami a maľbami. Snáď najlákavejšou je maľba žehnajúceho Boha s tromi tvárami – čo je aj logo Gotickej cesty. Je len smutné, že kostol je v permanentnej pamiatkovej obnove a je problémom dostať sa dovnútra. Tieto historické objekty, ako aj novodobejšie z 19. a 20. st., majú však jednu spoločnú históriu, a to baníctvo vo vrchu Železník. Ďalšou zaujímavosťou sú pozostatky najmodernejšieho banského závodu na tú dobu v Rákošskej Bani, ktorej spomienky sa snažíme zmapovať v novovznikajúcej Baníckej expozícii v spoločenskom dome v tejto obci. Tieto všetky zaujímavosti môžu návštevníci a turisti vzhliadnuť aj počas výletu na nových turistických trasách, ktoré mapujú banícku históriu, a to žltá trasa Rákoš-Železník-Sirk alebo zelená trasa Rákoš-Rákošská Baňa-Červeňany-Sirk-Hámor-Burda-Polom. Nezabudli sme ani na najmenších, a pri návšteve Rákoša môžu absolvovať výlet po náučnej trase – po Chodníku malých netopierov.
Priblížite nám význam erbu obce Rákoš? Čo presne vyjadruje?
Erb obce je typický erb baníckych obcí a miest. Sú na nich často banícke symboly, a to kladivo bicie (obe strany rovné) a želiezko-kladivo rozpájacie (jedna strana zašpicatená), na zlatých násadách, zviazané striebornou stuhou a medzi nimi je strieborný klinok, ktorý sa často používal pre ťažko rozpojiteľné podložia. Všetko je to zvýraznené na červenom podklade s päticou kvetov, ako znak súbežnej poľnohospodárskej činnosti. Červená farba v baníckych oblastiach často poukazovala na pokrok, bratstvo, priateľstvo, ale i lásku v niečo.
- Miestny spolok občianske združenie Rákošská cächa sa snaží už 5 rokov celý kraj spropagovať, jeho historické zaujímavosti aj prírodné krásy. Ktoré projekty to konkrétne boli?
Občianske združenie Rákošská cächa vznikla vo februári v roku 2015 ako potreba niečo urobiť pre región, pre občanov, ale aj zachovať 220-ročnú tradíciu Poctivej baníckej cechy, ktorá zanikla v r. 2009. Splniť si tieto ciele nebolo ľahké, z dôvodu apatie občanov, ako aj z nedostatku financií. No nezľakli sme sa a začali sme hľadať možnosti a sledovali rôzne výzvy. Každý rok podávame rôzne projekty, raz sme úspešní, inokedy menej. Prvým úspešným projektom bol projekt nadácie HBreavis, kde sme spolu so spolufinancovaním vyhotovili prvých päť informačných tabúľ v obci a okolí, pozdĺž nových turistických chodníkov. Po tejto vzpruhe sme sa pokúsili o vypracovanie projektu náučného chodníka v rámci Nadácie Volkswagen Bratislava. Tu sme boli tiež úspešní a začali sme budovať Chodník malých netopierov, na ktorom sme osadili nových päť tabúľ so vzdelávacími informáciami pre deti, k tomu sme zrealizovali most cez potok Rakyš. K tomuto projektu sa pridal š. p. Lesy SR v rámci aktivít Lesnej pedagogiky, a tak má chodník už 14 stanovíšť aj s pekným altánkom, v ktorom nájdu návštevníci aj „dub času“. Chodník máme v pláne dopĺňať o ďalšie stanovištia a atrakcie, a tak v budúcnosti realizovať aj nejaké hromadné akcie pre deti.
Súbežne popri týchto prácach sme si podali projekt na nákup muzeálnych vitrín do Baníckej expozície v Rákošskej bani v rámci výzvy BBSK. Toto sa nám tiež podarilo, aj keď by sa dalo povedať, že by to mal byť najľahší projekt, opak je pravdou. No všetko dopadlo dobre a v júni tohto roku by sme to mali slávnostne zahájiť a ukázať všetkým našu zbierku baníckej histórie. V projektoch, v ktorých sme neboli úspešní sa budeme opätovne pokúšať o úspech v nejakých nových výzvach.
- Kde pramenia začiatky Vašej práce v obci, čo Vás k tomu rozhodnutiu viedlo a čo bolo najväčšou výzvou pri realizácii Vašej predstavy náučného chodníka?
Začiatky práce v obci siahajú hlboko do minulosti, až do študentských čias, no s dobou sa to nejako zhoršovalo a moje nápady boli ťažko chápané a postupne som sa stal dosť neobľúbeným, hlavne zo strany bývalých starostov obce, i keď som dlhoročný poslanec OÚ v Rákoši. Preto po týchto skúsenostiach som inicioval vznik občianskeho združenia Rákošská cächa.
Realizácia náučného chodníka prišla po zvládnutí výstavby turistických trás, ktoré spolu merajú cca 32 km a taktiež kvôli absencii takéhoto chodníka v okolí. Zo začiatku som si myslel, že niečo také vznikne blízko nejakých väčších miest, tam, kde sú školy. No po absolvovaní kurzu Lesnej pedagogiky a exkurzii u maďarských kolegov v Katalinpuszte som si povedal, prečo by takýto chodník nemohol byť aj v malej dedine, ktorá ma malebnú prírodu, zaujímavú prírodnú atrakciu a je prepojená hromadnou autobusovou dopravou so všetkými miestami, kde sa nachádzajú školy. Tým pádom môžu tento chodník využiť školské zariadenia aj na vzdelávací výlet do prírody s vlastnými alebo lesnými pedagógmi. No, nie len školy, ale všetci, ktorí majú radi prírodu a relax v nej.
- Odkiaľ pochádza názov chodníka, keď jeho názvom „Chodník malých netopierov” sa pravdepodobne nemyslí druh netopierov? Alebo áno?
Názov „Chodník malých netopierov“, ako správne tušíte, nie je podľa druhov netopierov, ktoré tu môžu návštevníci pozorovať vo večerných hodinách v jarnom a jesennom období, ale je to odvodené z myšlienky, že sme pri realizácii mysleli hlavne na tých najmenších a okrem vzdelávacích aktivít chceme, aby sa trošku vžili do života týchto zaujímavých živočíchov s rôznymi pohybovými a hravými aktivitami.
- Pripravujete aj propagačný materiál?
V rámci projektu Lesnej pedagogiky sme počítali aj s touto potrebou, takže na základe ukončenia posledných prác v tejto etape výstavby chodníka chceme pripraviť čím skôr fotomateriál na zaujímavý leták pre všetkých návštevníkov. Veríme, že do začiatku letnej sezónny bude leták na svete.
- Obec Rákoš je súčasťou Gotickej cesty, čo to znamená pre bežného návštevníka?
Ako som už v úvode spomínal, v obci sa nachádza ranogotický kostol z polovice 13. storočia, ktorý je súčasťou krásneho projektu Gotická cesta, v ktorom sa kompetentní zaoberajú ochranou a obnovou kultúrneho dedičstva v našom regióne. Svojou činnosťou taktiež propagujú tieto nádherné historické poklady. Veríme, že aj nášmu kostolíku pomôžu, aby boli čím skôr práce ukončené a mohol byť tak obdivovaný širokou verejnosťou aj zo zahraničia, z ktorého je o tento kostolík dosť veľký záujem.
- Obyvateľov Rákoša volajú „hubare“ – je za tým príbeh s lampášom… so vznikom prezývky je spojená úsmevná historka, je to pravda?
Vo väčšine obcí majú svoje názvoslovia, ako aj miestne pomenovania domácich. No, bohužiaľ, dané pomenovanie, ktoré spomínate vy, nepatrí nám, ale občanom obce s rovnakým názvom (Rákoš), ktorá sa nachádza v okrese Košice-vidiek.
Našim občanom priradili historické príhody a obyčaje názov „bojtoši“, a to z obdobia, keď v obci bol miestny sedliak a mal vola Bojta a keď bol na cestách, tak vždy keď ho poháňal, zavolal na vola „hoja Bojto do Rákoša“. Tak ako „cibulkéri“, „kvaškéri“ a iní, my sme ostali „bojtoši“.
- Akým záľubám sa venujete vo voľnom čase a kde čerpáte inšpirácie?
Moje najväčšie záľuby vychádzajú viac menej aj z môjho povolania. Z lásky k prírode vzišla láska k turistike a k aktivitám, ktoré sú blízke lesu, a to lesná pedagogika, no v poslednej dobe aj história a spoznávanie zaujímavých ľudí.
- Čo s odstupom času hodnotíte ako najťažšie a čo Vám dalo pri realizácii projektov najviac práce?
Založením občianskeho združenia som dúfal, že prebudím v ľuďoch záujem o svoje okolie, o spoločenský život, o svoj región, no po piatich rokoch intenzívnej práce, čo pociťujú aj doma, som trošku sklamaný a pochopil som, že toto je beh na dlhé trate. Ľudia si nejak neuvedomujú, že náš beh života, je beh len na krátku trať a je hriechom sa uzavrieť, uspokojiť sa s vlastným kráľovstvom, no oveľa krajšie je niečo ochrániť a odovzdať to našim deťom. Musím vyzdvihnúť ľudí, ktorí sa začali otvárať týmto myšlienkam a verím, že bude dôvod aj na radosť a dobrý pocit.
- Prezradíte nám Vaše želania, túžby a plány do budúcnosti, ktoré by ste chceli časom s občianskym združením zrealizovať?
S úspechmi rastie chuť aj plány, no malé plány sme zrealizovali a pred nami sa začínajú objavovať oveľa väčšie a zložitejšie plány, alebo sú to len sny? No tak ľahko sa nevzdáme aj vďaka organizáciám, ktoré v poslednej dobe vznikli v okolí na podporu regiónu, hlavne v turizme. Zviditeľneniu nášho regiónu pomáhajú aj Miestna akčná skupina VSP Stredný Gemer a Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer, ale aj Občianske združenie Skryté poklady Slovenska a Občianske združenie Sirkovanci spolu s miestnou samosprávou. Na základe týchto skutočností sa chceme pokúsiť o záchranu starého baníckeho domu v Rákoši, alebo pracovať na realizácii rozhľadne v našom okolí, ktorá by pritiahla ďalších návštevníkov, ktorí by mali v okolí kopca Železník čo spoznávať aj niekoľko dní, ak by spojili návštevu Rákoša, Rákošskej Bane, Červenian, Sirku, Železníka, Turčoka alebo Nandraža.
- Ďakujem za rozhovor, prajeme veľa dobrých nápadov, mnoho elánu pri ich realizácii a ešte veľa zvedavých malých i veľkých návštevníkov.
Fotografické zábery z „Chodníka malých netopierov“ máte možnosť vidieť aj tu.
Text: V. K., Oddelenie regionálneho rozvoja MsÚ – TIC

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-