predstavil ideové pozadie rozvojového zámeru predseda občianskeho združenia Rákošská cächa, Július Pavelko. „Na tento závod na konci devätnásteho storočia nadväzovali ďalšie technické stavby, ako sú lanovky, úzkorozchodná železnička, alebo moderná výstavba osád pre samotných baníkov v okolí železorudného kopca Železník. Tieto všetky historické fakty si zaslúžia úctu a zachovanie získaných dokumentov či predmetov z histórie baníckej činnosti aj pre budúce generácie“, pokračuje v objasnení významu projektu. V samotnej expozícii záujemca nájde rôzne banícke nástroje a pomôcky z konca devätnásteho storočia, ako je napríklad banský kahanec alebo banský zameriavací prístroj. Zaujímavé v rámci kontextu priblíženia bežných dní našich predkov návštevníkovi sú aj rôzne dobové fotografie zo života baníkov z prelomu devätnásteho a dvadsiateho storočia.
Pre samotné občianske združenie je najcennejším predmetom evidenčná kniha z roku 1798, ktorá patrila baníckemu spolku, Poctivej baníckej cäche. Tento cech, v miestnom dialekte cächa, zanikol v roku 2009 po vyše dvesto rokoch. Miestni nadšenci sa však nevedeli stotožniť so situáciou, kde sa vytrácajú tradície a príbehy o sláve a technologickom pokroku miznú s generáciami. V roku 2015 preto založili občianske združenie a na počesť pôvodnému spolku ho nazvali Rákošská cächa. Odvtedy sa venujú oživovaniu baníckych tradícii a sprístupňovaniu histórie v okolí obce. Dobrovoľníkom sa doteraz podarilo vyznačiť 32 km turistických trás so zakomponovanými baníckymi miestami, napríklad po žltej značke priamo cez vrch Železník do Sirku alebo po zelenej cez Červeňany do Polomu. Aj vďaka finančnej podpore cez rôzne grantové schémy sa dobrovoľníkom podarilo vytvoriť náučný chodník lesnej pedagogiky s príťažlivým vizuálom nielen pre najmladších s názvom Chodník malých netopierov. Ten, spolu s baníckou expozíciou tvoria zaujímavý a atraktívny turistický produkt, ktorým chcú miestni prilákať do regiónu návštevníkov.
Priestory pre banícku expozíciu poskytla samotná obec. Exponáty sa združeniu podarilo zozbierať hlavne darmi alebo zapožičaním od miestnych. Transformácia interiérov na výstavné priestory mohla byť realizovaná vďaka rozvojovému zámeru „Miestne banícke múzeum – Rákošská Baňa“, finančne podporenému Rozvojovou agentúrou Banskobystrického samosprávneho kraja, n.o. (RA BBSK) cez oblastnú organizáciu cestovného ruchu (OOCR) Gemer vo výške 3 020,- €.
Ďalšími zaujímavosťami v samotnej obci je Rákošský hrad nad obcou či ranogotický kostol so špecifickou freskovou výzdobou. Objekt kostola je v dlhodobej rekonštrukcii. Pre bežného návštevníka sa otvára iba počas špeciálnych príležitostí, ako sú napríklad podujatia združenia Gotická cesta. Práve v spolupráci s ďalšími subjektmi angažujúcimi sa v aktivitách smerujúcim k zachovaniu dedičstva, pochopenia histórie a prilákaniu zvedavého návštevníka do tohto kraja vidí Július Pavelko budúcnosť: „Už teraz máme podaný projekt k zabezpečeniu prístupových ciest, malú revitalizáciu a zabezpečenie hradných múrov hradu Rákoš, tak isto spojený s baníckou históriou, ako aj na zreštaurovanie starej baníckej evidenčnej knihy. Pokúsime sa zapracovať na spolupráci s občianskym združením Gotická cesta na sprístupnení kostola alebo s obnovením dreveného mostu na trase banskej železničky. No najväčším cieľom na dlhé roky bude pracovať na príprave a realizácii turistickej rozhľadne na bočnom hrebeni kopca Železník.“ S týmto pohľadom súhlasí aj Jaroslav Hric, výkonný riaditeľ OOCR Gemer: „Okolie Rákoša je unikátne spojením dávnej banskej histórie, neskôr industrializácie a následného úpadku priemyslu, ktorý veľmi jasne ukázal spojitosť medzi dostupným prírodným bohatstvom a prosperitou. Dnes by sme všetci veľmi radi túto rovnováhu obnovili a využili prírodnú a kultúrnu autentickosť tejto krajiny. Do budúcna plánujeme spoločné aktivity v rámci projektu Železnej cesty a samozrejme rátame aj s podporu rozvojových zámerov spolu s RA BBSK. Aktivitu dobrovoľníkov, ktorí majú víziu, akým spôsobom pomôcť svojmu najbližšiemu okoliu, je potrebné podporovať. Nielen finančne, ale aj umožniť rôznym združeniam či samosprávam vzájomnú spoluprácu a komunikáciu.“
Mgr. Viktor Brádňanský
Fotografie: Peter Poboček
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.