predstavil ideové pozadie rozvojového zámeru predseda občianskeho združenia Rákošská cächa, Július Pavelko. „Na tento závod na konci devätnásteho storočia nadväzovali ďalšie technické stavby, ako sú lanovky, úzkorozchodná železnička, alebo moderná výstavba osád pre samotných baníkov v okolí železorudného kopca Železník. Tieto všetky historické fakty si zaslúžia úctu a zachovanie získaných dokumentov či predmetov z histórie baníckej činnosti aj pre budúce generácie“, pokračuje v objasnení významu projektu. V samotnej expozícii záujemca nájde rôzne banícke nástroje a pomôcky z konca devätnásteho storočia, ako je napríklad banský kahanec alebo banský zameriavací prístroj. Zaujímavé v rámci kontextu priblíženia bežných dní našich predkov návštevníkovi sú aj rôzne dobové fotografie zo života baníkov z prelomu devätnásteho a dvadsiateho storočia.
Pre samotné občianske združenie je najcennejším predmetom evidenčná kniha z roku 1798, ktorá patrila baníckemu spolku, Poctivej baníckej cäche. Tento cech, v miestnom dialekte cächa, zanikol v roku 2009 po vyše dvesto rokoch. Miestni nadšenci sa však nevedeli stotožniť so situáciou, kde sa vytrácajú tradície a príbehy o sláve a technologickom pokroku miznú s generáciami. V roku 2015 preto založili občianske združenie a na počesť pôvodnému spolku ho nazvali Rákošská cächa. Odvtedy sa venujú oživovaniu baníckych tradícii a sprístupňovaniu histórie v okolí obce. Dobrovoľníkom sa doteraz podarilo vyznačiť 32 km turistických trás so zakomponovanými baníckymi miestami, napríklad po žltej značke priamo cez vrch Železník do Sirku alebo po zelenej cez Červeňany do Polomu. Aj vďaka finančnej podpore cez rôzne grantové schémy sa dobrovoľníkom podarilo vytvoriť náučný chodník lesnej pedagogiky s príťažlivým vizuálom nielen pre najmladších s názvom Chodník malých netopierov. Ten, spolu s baníckou expozíciou tvoria zaujímavý a atraktívny turistický produkt, ktorým chcú miestni prilákať do regiónu návštevníkov.
Priestory pre banícku expozíciu poskytla samotná obec. Exponáty sa združeniu podarilo zozbierať hlavne darmi alebo zapožičaním od miestnych. Transformácia interiérov na výstavné priestory mohla byť realizovaná vďaka rozvojovému zámeru „Miestne banícke múzeum – Rákošská Baňa“, finančne podporenému Rozvojovou agentúrou Banskobystrického samosprávneho kraja, n.o. (RA BBSK) cez oblastnú organizáciu cestovného ruchu (OOCR) Gemer vo výške 3 020,- €.
Ďalšími zaujímavosťami v samotnej obci je Rákošský hrad nad obcou či ranogotický kostol so špecifickou freskovou výzdobou. Objekt kostola je v dlhodobej rekonštrukcii. Pre bežného návštevníka sa otvára iba počas špeciálnych príležitostí, ako sú napríklad podujatia združenia Gotická cesta. Práve v spolupráci s ďalšími subjektmi angažujúcimi sa v aktivitách smerujúcim k zachovaniu dedičstva, pochopenia histórie a prilákaniu zvedavého návštevníka do tohto kraja vidí Július Pavelko budúcnosť: „Už teraz máme podaný projekt k zabezpečeniu prístupových ciest, malú revitalizáciu a zabezpečenie hradných múrov hradu Rákoš, tak isto spojený s baníckou históriou, ako aj na zreštaurovanie starej baníckej evidenčnej knihy. Pokúsime sa zapracovať na spolupráci s občianskym združením Gotická cesta na sprístupnení kostola alebo s obnovením dreveného mostu na trase banskej železničky. No najväčším cieľom na dlhé roky bude pracovať na príprave a realizácii turistickej rozhľadne na bočnom hrebeni kopca Železník.“ S týmto pohľadom súhlasí aj Jaroslav Hric, výkonný riaditeľ OOCR Gemer: „Okolie Rákoša je unikátne spojením dávnej banskej histórie, neskôr industrializácie a následného úpadku priemyslu, ktorý veľmi jasne ukázal spojitosť medzi dostupným prírodným bohatstvom a prosperitou. Dnes by sme všetci veľmi radi túto rovnováhu obnovili a využili prírodnú a kultúrnu autentickosť tejto krajiny. Do budúcna plánujeme spoločné aktivity v rámci projektu Železnej cesty a samozrejme rátame aj s podporu rozvojových zámerov spolu s RA BBSK. Aktivitu dobrovoľníkov, ktorí majú víziu, akým spôsobom pomôcť svojmu najbližšiemu okoliu, je potrebné podporovať. Nielen finančne, ale aj umožniť rôznym združeniam či samosprávam vzájomnú spoluprácu a komunikáciu.“
Mgr. Viktor Brádňanský
Fotografie: Peter Poboček




























__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-