predstavil ideové pozadie rozvojového zámeru predseda občianskeho združenia Rákošská cächa, Július Pavelko. „Na tento závod na konci devätnásteho storočia nadväzovali ďalšie technické stavby, ako sú lanovky, úzkorozchodná železnička, alebo moderná výstavba osád pre samotných baníkov v okolí železorudného kopca Železník. Tieto všetky historické fakty si zaslúžia úctu a zachovanie získaných dokumentov či predmetov z histórie baníckej činnosti aj pre budúce generácie“, pokračuje v objasnení významu projektu. V samotnej expozícii záujemca nájde rôzne banícke nástroje a pomôcky z konca devätnásteho storočia, ako je napríklad banský kahanec alebo banský zameriavací prístroj. Zaujímavé v rámci kontextu priblíženia bežných dní našich predkov návštevníkovi sú aj rôzne dobové fotografie zo života baníkov z prelomu devätnásteho a dvadsiateho storočia.
Pre samotné občianske združenie je najcennejším predmetom evidenčná kniha z roku 1798, ktorá patrila baníckemu spolku, Poctivej baníckej cäche. Tento cech, v miestnom dialekte cächa, zanikol v roku 2009 po vyše dvesto rokoch. Miestni nadšenci sa však nevedeli stotožniť so situáciou, kde sa vytrácajú tradície a príbehy o sláve a technologickom pokroku miznú s generáciami. V roku 2015 preto založili občianske združenie a na počesť pôvodnému spolku ho nazvali Rákošská cächa. Odvtedy sa venujú oživovaniu baníckych tradícii a sprístupňovaniu histórie v okolí obce. Dobrovoľníkom sa doteraz podarilo vyznačiť 32 km turistických trás so zakomponovanými baníckymi miestami, napríklad po žltej značke priamo cez vrch Železník do Sirku alebo po zelenej cez Červeňany do Polomu. Aj vďaka finančnej podpore cez rôzne grantové schémy sa dobrovoľníkom podarilo vytvoriť náučný chodník lesnej pedagogiky s príťažlivým vizuálom nielen pre najmladších s názvom Chodník malých netopierov. Ten, spolu s baníckou expozíciou tvoria zaujímavý a atraktívny turistický produkt, ktorým chcú miestni prilákať do regiónu návštevníkov.
Priestory pre banícku expozíciu poskytla samotná obec. Exponáty sa združeniu podarilo zozbierať hlavne darmi alebo zapožičaním od miestnych. Transformácia interiérov na výstavné priestory mohla byť realizovaná vďaka rozvojovému zámeru „Miestne banícke múzeum – Rákošská Baňa“, finančne podporenému Rozvojovou agentúrou Banskobystrického samosprávneho kraja, n.o. (RA BBSK) cez oblastnú organizáciu cestovného ruchu (OOCR) Gemer vo výške 3 020,- €.
Ďalšími zaujímavosťami v samotnej obci je Rákošský hrad nad obcou či ranogotický kostol so špecifickou freskovou výzdobou. Objekt kostola je v dlhodobej rekonštrukcii. Pre bežného návštevníka sa otvára iba počas špeciálnych príležitostí, ako sú napríklad podujatia združenia Gotická cesta. Práve v spolupráci s ďalšími subjektmi angažujúcimi sa v aktivitách smerujúcim k zachovaniu dedičstva, pochopenia histórie a prilákaniu zvedavého návštevníka do tohto kraja vidí Július Pavelko budúcnosť: „Už teraz máme podaný projekt k zabezpečeniu prístupových ciest, malú revitalizáciu a zabezpečenie hradných múrov hradu Rákoš, tak isto spojený s baníckou históriou, ako aj na zreštaurovanie starej baníckej evidenčnej knihy. Pokúsime sa zapracovať na spolupráci s občianskym združením Gotická cesta na sprístupnení kostola alebo s obnovením dreveného mostu na trase banskej železničky. No najväčším cieľom na dlhé roky bude pracovať na príprave a realizácii turistickej rozhľadne na bočnom hrebeni kopca Železník.“ S týmto pohľadom súhlasí aj Jaroslav Hric, výkonný riaditeľ OOCR Gemer: „Okolie Rákoša je unikátne spojením dávnej banskej histórie, neskôr industrializácie a následného úpadku priemyslu, ktorý veľmi jasne ukázal spojitosť medzi dostupným prírodným bohatstvom a prosperitou. Dnes by sme všetci veľmi radi túto rovnováhu obnovili a využili prírodnú a kultúrnu autentickosť tejto krajiny. Do budúcna plánujeme spoločné aktivity v rámci projektu Železnej cesty a samozrejme rátame aj s podporu rozvojových zámerov spolu s RA BBSK. Aktivitu dobrovoľníkov, ktorí majú víziu, akým spôsobom pomôcť svojmu najbližšiemu okoliu, je potrebné podporovať. Nielen finančne, ale aj umožniť rôznym združeniam či samosprávam vzájomnú spoluprácu a komunikáciu.“
Mgr. Viktor Brádňanský
Fotografie: Peter Poboček

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-