Rákoš (4)
Rákošská Baňa, 7. júl 2020 - Nenápadná gemerská dedinka neďaleko Jelšavy sa pomaly stáva lokalitou so širokou ponukou prírodného a vzdelávacieho turizmu. Vďačí za to nielen unikátnemu spojeniu prírodných unikátov a baníckej minulosti, ale predovšetkým činnosti dobrovoľníkov, ktorých vášňou sa stalo zachovanie tradícií a prilákanie návštevníkov pod vrch Železník. Najnovším prírastkom do tejto skladačky je expozícia venovaná miestnej baníckej histórii.
„Nápad zrealizovať Banícku expozíciu v Rákošskej Bani, ktorá je časťou obce Rákoš, nám skrsol z dôvodu, že aj napriek bohatej baníckej minulosti, ktorou je celý región pretkaný, nikde na okolí nie je žiadna spomienka na tieto časy. Kde inde by mala vzniknúť takáto expozícia, ak nie práve v Rákošskej Bani, ktorá sa po stáročnej baníckej činnosti preslávila výstavbou moderného banského závodu na ťažbu železnej rudy“,
Rozhovor s Júliusom Pavelkom, predsedom občianskeho združenia Rákošská cächa o krásach krajiny
Napísal(a) V. K.
Krajina pretkaná cestami hore a dole berie dych a zase ho vracia, spevňuje krok a upevňuje vôľu. Na jar, s rozkvitnutými stromami je pohľad z kopca najkrásnejší, dáva krídla. Prirodzené toky potokov a riek, svieže lúky, zdravé lesy a vo vnútri bohatý život. To, čo bolo pre predchádzajúce generácie samozrejmé, dnes musíme ešte stále spoznávať a chrániť.
Príroda bez človeka môže prežiť, no človek bez prírody nie!
Július Pavelko, technik na LS Ratková, člen a predseda občianskeho združenia „Rákošská cächa“, je aj autorom „Chodníka malých netopierov“ v obci Rákoš. Realizácia prebehla pod záštitou úspešného projektu nadácie Volkswagen Slovakia, ktorý vznikol z dôvodu absencie lesného náučného chodníka pre deti a mládež v regióne, ako aj vďaka snahe podporiť návštevnosť a vzdelávanie priamo v prírode.
Obyvatelia Rákoša si slávnostne pripomenuli sedemsté výročie prvej písomnej zmienky
Napísal(a) MG pb
Z bývalej gemerskej baníckej obce Rákoš, ktorá sa nachádza v okrese Revúca 11 km od Jelšavy, sme sa dozvedeli, že v dňoch 17. a 18. augusta t. r. sa v tejto obci uskutočnilo slávnostné podujatie. V spomínaných dňoch si obyvatelia Rákoša pripomenuli 700. výročie prvej písomnej zmienky. Oslavy, ktoré zorganizovala Obec Rákoš, sa uskutočnili po dva dni, keď v piatok bolo oceňovanie významných občanom a rodákov Rákoša. Účastníkom osláv sa tiež predstavila hudobná skupina Jazz Duo, po vystúpení ktorej bola slávnostná recepcia. V sobotu popoludní sa konali oslavy na Obecnom úrade. Domácich i hostí, medzi ktorými bol aj primátor Jelšavy Milan Kolesár, potešila svojím vystúpením folklórna skupina Spod Kohúta z Revúčky a Genšenky z Honiec. Po nich nasledovalo

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-