×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/obsah/clehota/brezno
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/obsah/clehota/brezno
piatok, 09 november 2012 17:29

Bohumil Nosák nebol zanedbateľnou osobnosťou Gemera a zaslúži si väčšiu pozornosť Doporučený

Napísal(a) Peter Mirvaj
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

V súčasnom uponáhľanom svete často zvykneme myslieť iba na materiálne aspekty života a žiaľ, zabúdame na ideové korene, ktoré sú podstatou našej terajšej existencie. Pritom sa skoro v každej slovenskej dedine nachádzajú stopy ľudí, ktorí tvorili našu slovenskú identitu a v časoch najsilnejšej maďarizácie udržiavali medzi pospolitým ľudom slovenské povedomie. Patrí medzi nich aj rodina Nosákovcov. Ich život a práca sú úzko späté s obcou Čierna Lehota na hornom Gemeri.


Učiteľ a evanjelický farár Ondrej Nosák  žil v rokoch 1785 – 1854. S manželkou Máriou, rod. Kováčovou vychovali šesť detí (dve dcéry a štyroch synov), z ktorých sa do povedomia národa zapísali najmä dvaja bratia: Timotej Ignác Bohuslav Nosák – Nezabudov a Teofil Tertulián Bohumil Nosák. Životom a dielom druhého z nich sa mienime zaoberať podrobnejšie.
Bohumil Nosák sa narodil 14. októbra 1819 v Tisovci. Základné vzdelanie získal u otca v ľudovej škole v Čiernej Lehote. V rokoch 1832 – 36 študoval syntax, rétoriku a gramatiku na evanjelickom lýceu v Levoči, 1836 – 37 na gymnáziu v Gemeri, 1837 – 42 filozofiu a teológiu znova v Levoči.  V rokoch 1842 – 44 žil u rodičov v Čiernej Lehote, kde pomáhal otcovi s učiteľskými a kňažskými povinnosťami. V rokoch 1844 -  47 bol vychovávateľom dcéry J. Kollára Ľudmily v Pešti. V roku 1847 ho vysvätili za kňaza. Vzápäti bol evanjelickým kaplánom v Pozdišovciach. Najdlhšie pôsobil v Sabinove (1847 – 77) ako evanjelický farár. Oženil sa s Amáliou Tomášikovou, dcérou štúrovského vzdelanca, básnika a spisovateľa Sama Tomášika, farára v Chyžnom.
Od roku 1877 pôsobil ako farár v Čiernej Lehote. V tom istom roku sa jeho manželka zúčastnila na výstave slovenských výšiviek v Turčianskom sv. Martine. To bola zámienka, aby cirkevná uhorská hierarchia začala s jeho perzekúciou, lebo bol známy ako študentský a národný pracovník. Táto jeho činnosť v národnom hnutí úzko súvisí s pôsobením jeho brata Bohuslava. Bohumil počas štúdií v Levoči bol spolu so Samuelom Bohdanom Hroboňom vedúcim funkcionárom Československej spoločnosti a Slovanského ústavu. Počas pobytu v Pešti udržiaval kontakt medzi J. Kollárom a štúrovcami. Na jar roku 1848 šíril na východnom Slovensku mikulášske Žiadosti slovenského národa a proklamáciu Bratia Slováci! Do protimaďarskej akcie zapojil J. Záborského, J. Rániho, J. Tomášika. Zabezpečoval kontakt Slovenskej národnej rady s poľským národným hnutím a s ruským vojskom v Haliči. A. Záborskému pomáhal pri nábore dobrovoľníkov  do národnej gardy v Sabinove. V novembri 1848 ho zatkli, internovali vo vyšetrovacej väzbe v Prešove a odovzdali štatutárnemu súdu v Pešti.  Po jej obsadení cisárskym rakúskym vojskom sa v januári 1849 vrátil do Sabinova. Bol účastníkom zimnej výpravy slovenského dobrovoľníckeho zboru. Po príchode maďarskej revolučnej armády ušiel do Haliče, do Sabinova sa vrátil až s ruským vojskom. Po roku 1849 podporoval slovenských študentov na kolégiu v Prešove. V rokoch 1867 – 77 žil u neho brat Bohuslav. Obaja boli účastinármi martinského KUSu, kolportérmi slovenských kníh a časopisov na východnom Slovensku, zakladateľmi Besedy (Cassina) v Sabinove. Stýkal sa aj s predstaviteľmi ukrajinsko-rusínskeho národného hnutia A. V. Duchnovičom a A. I. Pavlovičom.
Všetky uvedené skutočnosti boli tŕňom v oku maďarskej cirkevnej i svetskej hierarchie a príčinou jeho perzekúcie. Od roku 1877, odkedy pôsobil ako ev. farár v Čiernej Lehote, prenasledovanie narastalo. Túto situáciu Bohumil Nosák psychicky nezvládol a dňa 2. septembra 1887 vyskočil z okna veže čiernolehotského kostola. Keď sa to dozvedel jeho svokor Samo Tomášik, postihol ho srdcový kolaps, na následky ktorého 10. septembra 1887 zomrel. Maďarská perzekúcia si takto vyžiadala viacnásobnú daň...
Čo sa týka jeho literárnej činnosti, vzorom mu bol K. H. Mácha. Písal po česky – poéziu s romantizujúcimi prvkami a vlasteneckými motívmi. Publikoval v Jitřenke a preklady z ruštiny uverejňoval v Dobšinského Sokole.
Ako vyplýva z uvedeného, Bohumil Nosák nebol zanedbateľnou osobnosťou a rozhodne by si zaslúžil pripomenutie v podobe aspoň skromnej pamätnej tabule na čiernolehotskom kostole.
Peter Mirvaj,
Jaklovce

Čítať 3838 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:10

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!