Medzi známych výtvarníkov na Gemeri, ktoríautorom spomínaného jazvečíka bol označovaný Alojz Stóbl, ktorý ho zhotovil na podnet Dionýza Andrášiho - manžela Františky. Nášmu výtvarníkovi Štefanovi Burčovi, ako autorovi, do zoznamu takto pribudne už 20-ta príležitostná poštová pečiatka, ktorou si môžu doplniť svoje filatelistické zbierky ďalší záujemcovia. Na podujatí bude zriadená aj príležitostná poštová priehradka. K dispozícii bude aj príležitostná poštová pečiatka s domicilom pošty Krásnohorské Podhradie. Podujatie zastrešuje Múzeum Betliar, Obec Krásnohorské Podhradie, Zväz slovenských filatelistov a Slovenská pošta a.s. Pre našincov nie je neznáme spomínané Mauzóleum, postavené neďaleko Rožňavy pri ceste do Košíc. Pre ostatných uvádzame text Marty Herucovej, ktorý sprevádza známku na stránke portálu pofisu. Autorka v ňom píše, že "Mauzóleum neďaleko hradu Krásna Hôrka dal postaviť gróf Dionýz Andráši pre svoju manželku Františku Hablavcovú, opernú speváčku, do ktorej sa zamiloval vo Viedni. Nemala „modrú krv“, tak sa zosobášili tajne. Žili v Döblingu a Mníchove. Otec ho vydedil. Pred smrťou to zmenil, ale Dionýz sa už nevrátil. Správou majetkov poveril kamaráta. Po Františkinej smrti sa rozhodol nepochovať ju do rodovej hrobky. Stavbu mauzólea začal 22. 3. 1903, vysvätené bolo 26. 10. 1904. Pod jeho vzhľad sa podpísali mladí mníchovskí umelci. Architekt Richard Berndl vytvoril koncepciu kombináciou prvkov práve modernej secesie a klasických odkazov neskoro antického a ranokresťanského
umenia. 
Strohý exteriér blízky Teodorichovmu mauzóleu v Ravenne dal do kontrastu s výpravnosťou interiéru inšpirovaného ďalšími podobnými stavbami z 5. a 6. storočia. Mauzóleum z bieleho pieskovca budí dojem oktogónu skosenými hranami štvorcovým pôdorysom. Pred vstupom je v dlažbe slovo pax (pokoj), zo strán sochy cherubínov. Na bronzových dverách sú levie hlavy s kruhovými klopadlami, nad nimi reliéf s erbom, orlami a géniami s fakľami a Dionýzovo motto Nonvideri sed esse (Nie zdať sa, ale byť). Interiér hrá zlatými mozaikami a farebnými mramormi z rôznych kútov sveta. Sú tam latinské úslovia, ornamenty, symboly evanjelistov a na kupole s laternou dvanásť anjelov držiacich kresťanské symboly – dielo Karla Throlla a Simona Theodora Raueckera. Achátom prekryté okná tlmia prenikajúce svetlo. Mramorové sarkofágy od Maxa Fricka a Karla Hubera zdobia erby, rastliny, zvieratá, anjeli a portréty Františky a Dionýza, ktorého tu pochovali v roku 1914. Na oltári sv. Františky Rímskej je mozaikový obraz svätice dovezený z Florencie a práce zlatníka Adolfa Mayerhofera, okrem iných bronzové obrazy serafínov. Mauzóleum nemá v strednej Európe obdobu."
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-