Rožňava (256)
Rožňavské kúpele ležali v krásnom prostredí, vzdialenom 2 km severovýchodne od centra mesta, uprostred krásnych ihličnatých lesov a pod Skaliskom – Volovec. Zdobil ich park, umelé jazierko na člnkovanie a v údolí Čučmy tečúci potok Drázus plný pstruhov. Malebné prostredie okolitej prírody bolo v lete s rovnomernou priemernou teplotou 17 – 18 °C. Liečivé pramene mali blahodarné účinky na telo a bolo ich niekoľko, ako napr. „Amália forrás“, Bánya forrás, Antal kút, ako aj „Szép leány forrás“. Z prameňov „Antal kút“, „Amália forrás“ a „Bánya forrás“ vykonal rozbor v roku 1895 lekár budapeštianskeho chemického laboratória Mátray Gábor. V nich nachádzal, hlavne v prameni „Bánya forrás“, vysoký obsah síranu železitého. Tieto pramene s vysokým obsahom železa a ich liečivé účinky boli už oddávna známe blízkym i vzdialeným obyvateľom, ktorí si pravidelne každú nedeľu vychutnávali krásu prírody a ozdravné pôsobenie vody. Obsahovala aj mangán, kalcium, magnézium, chlór a iné minerálne látky. Bola odporúčaná na liečenie anémie, respiračných ťažkostí, pohybového aparátu, kardiovaskulárnych chorôb, ako aj liečenie ženských ochorení.
Nový rok 2021 začala skupina Massriot novým videoklipom Bude to fajn
Napísal(a) B. Benőová
Nový zvuk, nový štýl, nové nástroje, toto všetko je ingredienciami pridanými do nového videoklipu skupiny Massriot – Bude To Fajn, v ktorom je obsiahnuté obrovské posolstvo a to z neho robí dokonalú harmóniu hudobných chutí pre uši širokého spektra poslucháčov, nie iba rockerov. Rockeri v skladbe Bude To Fajn výrazne zjemnili svoj doterajší rockový štýl, vo svojej hudbe využívajú iné, v rockovej hudbe nie až také tradičné nástroje, ako napríklad banjo, či husle, na ktoré hrá hudobný virtuóz a multiinštrumentalista z multižánrovej cimbalovky SilBand, Gabriel Silvay. Zo sviežosti a jedinečnosti ich hudby to ale neubralo. Nová zmes rocku, indie folku s jemnou príchuťou country na jedinečnosti naopak pridáva. To celé podčiarkuje profesionálny tanečný výkon Sophie Hurákovej, ktorá účinkovala už vo viacerých úspešných hudobno-tanečných projektoch.
„Je to niečo úplne nové,“ vyjadril sa Robo Šimko, „pre nás to znamenalo aj kus odvahy, takto výrazne zmeniť štýl, keďže sme sa stále motali okolo rockovej hudby, aj keď viacero singlov boli práve balady.
GOSKA ZA ZATVORENÝMI DVERAMI (že sa nevídame, neznamená, že tu pre vás nie sme)
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pomáha spríjemniť dlhé chvíle všetkým, najmä škôlkarom, školákom, ich rodičom a starým rodičom, ktorí rešpektujúc opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR týkajúce sa zabránenia šíreniu nového koronavírusu ostávajú v pohodlí svojich domovov. „Uvedomujem si náročnosť súčasného obdobia, najmä psychickú záťaž, tak na dospelých ako aj na deti. Taktiež si uvedomujem, že čoraz viac nám chýbajú sociálne kontakty a zmysluplné tvorivé činnosti, ktoré prinášajú radosť a uspokojenie. Naša inštitúcia promptne na túto novú situáciu zareagovala. „GOS-ka online“ je leitmotívom našej aktuálnej kultúrnej ponuky, ktorú prostredníctvom nášho webového portálu a sociálnych sietí ponúkame širokej verejnosti. Ako úplnú samozrejmosť vnímam šitie ochranných rúšok na tvár, keďže textilná dielňa Domu tradičnej kultúry Gemera je na to priam stvorená. Tak po stránke technického a materiálneho vybavenia, ako aj personálneho obsadenia,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná.
V Rožňave udeľovali najvyššie mestské ocenenia
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
V priestoroch kongresovej sály historickej budovy Radnice na Námestí baníkov v Rožňave sa 4. februára 2020 konalo slávnostné mestské zastupiteľstvo, ktoré zvolal primátor mesta Rožňava Michal Domik.
Programom slávnostného zastupiteľstva bolo udelenie ocenenia najúspešnejších športovcov a kolektívy za rok 2019 a veterán a slávnostné odovzdávanie najvyšších mestských ocenení.
Ocenenia boli nasledovné:
Prezidentka Slovenskej republiky sa zastavila aj v Rožňave
Napísal(a) MG od
Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová cestou po východnom Slovensku sa na pár hodín v piatok 7. februára 2020 zastavila aj v okresnom meste Rožňava na hornom Gemeri. Námestie baníkov bolo v čase jej príchodu takmer plné zvedavcov, ale najmä detí a školskej mládeže, ktorí spolu s primátorom a ďalšími predstaviteľmi mesta privítali po prvýkrát v histórii Rožňavy prezidentku SR. Na mestskom úrade prijala pani Čaputová i dar od mesta, ktorý jej odovzdal primátor mesta Michal Domik. Tento dar pre vzácneho hosťa vyhotovila domáca znalkyňa gemerskej čipky pani Anka Urbánová z Rožňavy. V historických priestoroch Radnice sa stretla aj so starostami okolitých obcí. Keďže sa naša prezidentka zaujímala o tento región a jeho problémy, pre novinárov potvrdila,
Aj v Rožňave si pripomenuli 75. výročie oslobodenia mesta od nacizmu
Napísal(a) roznava.sk
K januárovým dňom v Rožňave už tradične patria aj oslavy oslobodenia mesta. V tomto roku si predstavitelia mesta, vojenskej posádky i spoločenských organizácií pripomenuli okrúhle 75. výročie. Ich význam podčiarkla aj účasť zástupcu vojenského pridelenca Ruskej federácie plk. Alexeja Klimova.
Po hymnách Slovenskej republiky a Ruskej federácie predniesla autorskú báseň k výročiu oslobodenia Anna Jungová, v maďarskom jazyku recitovala Lucia Uličná z Gymnázia Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave.
Verejné ocenenie Mestskému divadlu Actores v Rožňave od Zastupiteľstva KSK
Napísal(a) MG od
V týchto predvianočných dňoch sme sa dozvedeli, že Tatiana Masníková, riaditeľka a režisérka Mestského divadla ACTORES Rožňava na slávnosti v košickom Štátnom divadle v sobotu 14. decembra 2019 prevzala z rúk predsedu KSK Rastislava Trnku Cenu Košického samosprávneho kraja, ktorú rožňavskému divadlu udelilo Zastupiteľstvo KSK. Stalo sa tak pri príležitosti 25. výročia jeho vzniku, za zviditeľňovanie a úspešnú propagáciu Košického kraja, Slovenskej republiky a za zvyšovanie umeleckého povedomia všetkých vekových generácií.
Využili sme príležitosť dozvedieť sa od hlavnej reprezentantky divadla z prezentácie, ktorá sprevádzala každého laureáta Ceny, o jej prínose pre spomínané divadlo, keď v krátkom príhovore povedala:
Keď mi prišla pozvánka na odovzdanie ocenení Srdce na dlani 2018, sám som bol zvedavý predovšetkým na to, kto si príde 4. februára 2019 do Košíc z môjho rodného gemerského regiónu okrem mňa také ohodnotenie prevziať. Áno, všetkých ocenených bolo naozaj veľa. Na otvorení sa za celý kraj spomínalo číslo vyše sto. A z toho aj pre mňa vyplývalo, že organizátori z Dobrovoľníckeho centra Košického kraja a vedenie Košického samosprávneho kraja si dali veľmi záležať, aby aspoň takto dali najavo, že si dobrovoľníkov vedia vážiť, pretože svojím mimoriadnym nasadením pri vykonávaní dobrovoľníckej činnosti prispievajú k pozitívnej zmene života jednotlivcov alebo skupín. Bol som príjemne prekvapený, že veľkú väčšinu z prítomných dobrovoľníkov tvorili mladí ľudia z celého kraja.
Červenoarmejec medzi našimi vojakmi v Rožňave
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 19. apríla 2016 prišiel na besedu s vojakmi chemického útvaru v Rožňave pravdepodobne jediný žijúci príslušník Červenej armády slovenskej národnosti plukovník vo výslužbe Ladislav Sládek. Po uvítaní hostí veliteľom útvaru plk. Oliverom Toderiškom predstavil plk. Ladislava Sládeka prítomným poslucháčom krátkym úvodom člen Ústrednej Historicko-dokumentačnej komisie SZPB a predseda Oblastnej HDK v Rimavskej Sobote a predseda ZO SZPB v Čiernom Potoku, JUDr. Jozef Pupala. Svojím životným príbehom zaujal všetkých prítomných vojakov. Jeho spomienky na obdobie po Viedenskej arbitráži, dôvody prečo
Aktívni členovia MO SZPB partizána Tótha v Rožňave
Napísal(a) Ing. Milan Kupčo
Nielen činorodou prácou členovia MO SZPB partizána Tótha v Rožňave napĺňajú uznesenie a jednotlivé body plánu práce na rok 2016, ale venujú sa aj iným kultúrno-spoločenským resp. športovým akciám. V sobotu 16. apríla 2016 sa zúčastnili výletu do Košíc, konkrétne - navštíviť Botanickú a Zoologickú záhradu. Sprevádzalo ich slnečné počasie. Po príchode do Botanickej záhrady si prezreli výstavu kaktusov ako aj ďalšie subtropické a tropické rastliny. Mnohí z účastníkov boli očarení obrovským množstvom rastlín v skleníkoch, kde na vlastné oči videli dozrievajúce pomaranče, citróny, banány a iné cudzokrajné ovocie.
Viac...
725 rokov prvej písomnej zmienky o Rožňave
Napísal(a) Sylvia Holečková
V roku 2016 si pripomíname 725. výročie prvej písomnej zmienky o Rožňave. Najstaršou písomnou zmienkou o Rožňave je listina kráľa Ondreja III z 3. februára 1291, ktorou poveril Jágerskú kapitulu, aby v spolupráci s kráľovským zástupcom vytýčila hranice obce Rosnoubana.
Vence a kvetinové kytice na počesť oslobodenia pribudli aj k pamätnej tabuli na budove rožňavskej Radnice
Napísal(a) Ing. Milan Kupčo
Mesto Rožňava, Oblastný výbor SZPB, Základná organizácia SZPB partizána Tótha a vojenské útvary mesta Rožňava spolu s občanmi si 22. januára 2016 pripomenuli 71. výročie oslobodenia mesta Rožňava. Po úvodných salvách a štátnej hymne a prednesenej básne sa ujal slova primátor mesta Pavol
Lákavá ponuka filmov v kine Apollo aj na december
Napísal(a) Kleinová
Kino Apollo pri GOS v Rožňave, ktoré začalo premietanie v októbri t.r., prináša aj na december 2015 lákavú ponuku filmov pre všetkých. Vo vynovených priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) premieta novou projekčnou digitálnou technológiou vo full HD rozlíšení s Dolby Digital 5.1 zvukom každý štvrtok a nedeľu filmy všetkých žánrov.
December je rozprávkový čas, preto aj program začne novým koprodukčným česko-slovenským filmom inšpirovaným klasickou rozprávkou Pavla Dobšinského Sedem zhavranelých bratov (3.12.).
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).