Keď končí rok a začína sa nový
Napísal(a) Marta Mikitová
Keď končí rok a začína sa nový, nad prežitým v jase či smútku chvíľ odchádzajúcich, v očakávaní momentov želaných s čarom či krásou, nad dotykmi v snení či v túžbach dosiaľ neznámych - sa veršami troch básní z novovydanej zbierky básní Z prítomna a nenávratna prihovára čitateľom stránky Maj Gemer Košičan, ratkovský rodák Miroslav Ďurinda.
|
Predsilvestrovský motív Už odovzdáva insígnie noci - vzal ortieľ, starec, kat sa ho hneď zmocní. Kým predel jasné svetlá pretnú je pokoj, plaché ticho je tu.
Pod nočnou klenbou z okna nad obzor rok ďalší - vráska a či míľnik? nie, nemáš s nikým žiaden dohovor - na ciferníku okamihy.
Len sebe dlžíš z predpolnočných medzí dôverný posed tvárou oproti. Má zmysel? O čom? So strniskom v pleti už navykol si ako námorník - bez odpovedí mysľou oceánmi. Si ako vlnka, čo sa z inej rodí, hneď splynie s inou miznúc do diaľavy. Máš iba možnosť preludu sa zmocniť.
Tak napíš na sklo, siluetám v prítmí (tváriac sa akoby si nevedel): niet komu poslať pomyselné listy. Rok nový práve klope na dvere. |
Z antických boho - želaní
Keď Hermes nesie od Zeusa v správach radosť, viac chutí Bakchusovo víno, nech v zátiší sa pri nás pristaví. Nech Theokritos lúčne básne skladá, čo v pravde znejú božským fortissimom: že všetky žiale padnú na máry.
Nemesis nech nás nesleduje z kúta - nech teší sa tiež, mlčí, iba hostí - patrí jej len kus miesta za stolom. Nech Eros dráždi šípmi srdcia k túžbam a k zvodom tela nariaďuje obdiv. Víťaza Ares určí pred bojom.
Nech Charon bude z postu odvelený, k falickým dňom nech môžu mladé devy. Len s Dionýzom nech nám časy plynú, zlé veštby z Delf nech rozptýlia sa v parách a Styxom stečie každá staroba. Nech sa smrť vráti kamsi do vesmíru a kozub Hestie má jej zmariť návrat. Z Olympu nektár lejú bohovia. Kým presídlime na planétu inú, nech družky – Nymfy velia: Do zbroja!
|
|
|
Tak dobrú noc Ti znášam (a buďme ešte dlho bdelí pritom v stakate noci tohto vlaku)
Tak dobrú noc Ti, krásna (než objíme nás naše vlastné ticho a ilúzia márna usne k ránu)
Tak dobrú noc Ti láska (pasážou citov neskutočných výšok, za obrysmi snov, za hranicu času).
|
||
Pripravila: Marta Mikitová
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Dobrú noc
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.