Tým, nesmiem povedať, že sa stáva bezcennou, práve naopak, k tomu, čo bolo pekné, dobré, milé musíme sa vracať odvšade i v terajšom globalizovanom svete. On cez „globalizovaný“ motorizmus, leteckú dopravu, komunikáciou mobilom, televíziou, informáciami zo satelitov, družíc, komukoľvek je prístupný i schopný dodať aktuálne všetko o našom bezprostrednom dianí v okolí, či o našich blízkych, práve napríklad letiacich nad oceánom. Áno, i toto je globalizácia, ktorá sa nezmení, vývoj a technické vymoženosti sa nezastavia, nútia nás sa jej prispôsobiť, prijať ju tak ako sa naši predkovia zriekli cechovej manufaktúry či prania prádla v potoku (čo inak evokuje nezabudnuteľnú, či dojímavú scenériu vidieckej pohody vzdialenej len niekoľko desiatok rokov). Druhý pohľad, z horizontu histórie je nemenej dotieravý - či toto všetko, čo uľahčuje život, zjednodušuje fyzickú záťaž, spríjemňuje voľný čas, či nás robí lepšími, šťastnejšími, duševne vyrovnanejšími, empatickejšími, či nie aj viacej zraniteľnejšími, alebo, či v takto položených kritériách máme čo doháňať, vylepšovať a aj „globalizovať“, ale hlavne vždy a každý u seba, v rodine, v práci - vo svojom bližšom či vzdialenejšom okolí. Všade tam kde žijeme.. Aktuálne chvíle nás k tomu nabádajú. Postoje jedinca sú v dnešnej dobe dôležité. Bez takýchto atribútov aj tie najkrajšie novoročné priania, želania, posolstvá zostávajú len ľubozvučnými slovami...
S pozdravom Gemerčanom končím jednou inovovanou básňou z nie vzdialenej histórie v očakávaniach.
|
|
||||
|
Ešte vždy píšem listy |
|
A vrtoch tajne ľúbim, |
|
Vám všetkým píšem listy, |
Miroslav Ďurinda
Košice, 29.2.2012
{jcomments on}


























Vnímam a obdivujem všetkých tých, ktorý zmysluplnými článkami vyšperkujú stránky MAJ GEMER, neľutujúc štúdium či čas strávený pri počítači. Mňa okrem vlastnej profesie, vždy nadchýnala história a nebránil som myšlienke prinútiť ma opäť niečo a znova iné zas napísať. Isteže sa rád vraciam do rodných končín, ale čo sú dnes „blízke končiny“, keď v okamihu môžem komunikovať s tým najbližším v Austrálii, Brazílii, alebo kdekoľvek inde a navyše stretnúť sa s kýmkoľvek, kdekoľvek, povedzme trošku s nadsadením, v priebehu ani nie dní, ale hodín. I o tomto je história v aktualizovanej podobe a tak ako všetko okolo nás sa dáva do pohybu opačným smerom, rýchle hrdzavie i starne.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a