v odtieňoch, ako o nich píšu a hovoria someliéri vo vzťahoch mne ako laikovi len povrchne známych. Bolo by prízemné zdôrazniť len účinok alkoholu v ňom obsiahnutý (jeho vplyv je samozrejme bezpodmienečne prítomný), ale jeho účinok cez esteticko-eticko-spoločenský pohľad nad toleranciu prijateľného gradientu je neakceptovateľný.
Potom by sme hovorili o alkoholizme, korheľstve, závislosti s dôsledkami, ktoré sú predmetom záujmu iných inštitúcii a zariadení, o ktorých sa nechcem zmieňovať. To, čo ja vnímam a o čom som hovoril vyššie s troškou hyperboly ako o „čarovnom“, sú kvality a analýzy, ktoré si zodpovedne môžu dovoliť degustátori, someliéri - odborníci s podobnou superiórnou kvalitou analýz, ako autor článku - vedec Harmatha z piedestálu chemika, biochemika. V tomto zmysle vyčerpávajúco nás môže informovať kniha profesora Fedora Malíka, nášho popredného enológa ale hlavne someliéra „Víno moja láska“. Samozrejme i iní odborníci. Na tejto parkete som len nedokonalý „ofsajder“, i keď o víne, vinnej réve sa rád bavím v spoločnosti mne milých priateľov. Nuž, rozväzuje jazyk, celebruje v duši, povznáša myseľ a tvorbe dáva krídla.
Kniha „Chvála vína“, ktorá vyšla ešte v r. 1982 je o víne a o všetkom čo s ním súvisí, kniha prevažne básní, prezentovaná od najstarších čias v tvorbe slovenských (sčasti i moravských a českých) autorov vo verši i próze s bohatou dobovou i modernejšou ilustráciou. Básne, ktoré hovoria dušou poeta uchvátenou týmto skvostným mokom. V tomto článku nie je možné predstaviť všetkých autorov a ich tvorbu, kniha má vyše 560 strán väčšieho formátu a účasť titulov od viac než šesťdesiatich autorov - básnikov, spisovateľov, literátov. Vyberám básne autorov patriacich do nášho gemerského regiónu, ktorí sa buď tu narodili alebo prechodne na Gemeri pôsobili a dopĺňam niektorými, ktorých inšpirácie sú touto témou ovplyvnené. Prajem dobrú chuť s pohárom vína v ruke podľa vlastného výberu odrôd, či podľa kategorizácie básnika Štefana Moravčíka, ktorý knihu zostavil - z vína: tabuľového, absolútneho, klasického, krásneho, ohnivého, uležaného buketného, plného, prírodného, pitného, čerstvého, sedliackeho.Miroslav Ďurinda,
Košice, 9.12.2011
|
|
Ctibor Štítnický |
|
|
|
|
|
|
Vína sem, bratři!
Tu je! Sem spolu
Ha, co jest žití,
Za ušlechtilé
Milan Kraus
Si džbán
Mohol by ťa volať
zeleným bleskom,
Ale ty si džbán Poteším sa? Opijem?
Ľudo Lašán Pieseň Drevená celá chalupa
Hlava plná, srdce prázdne,
Vínko, vínko, vínko zlaté
nech zabudnem, čo sa stalo
|
Pri víne sedím opustený sám.
Kto tvoje ruky nežne zovrel v dlaň
Pri víne sedím, opustený, sám
Aby ti všetko, čo som dal a mám, Ján Stacho Vlys o láske, ktorá zovšednela
Čas bohatý na kontrasty,
Napi sa červeného vínka, napi
Do medových týždňov plásty
Upi si červeného vínka, upi Mak už v rujnom šere chrastí,
(Mužské prázdno na peľasti.
|
Priam túžim vziať kus tepla pre seba, Len srdce je s ním v mieri na rytme
Keď s prázdnym veršom sedím v spare,
(Ach, aspoň v básni dá sa siahnuť na ne.)
V noblese premieta sa letný šarm,
Dnes siaham nielen veršom k vínam, Po sezóne Ubudlo víno zo suda,
Ubudlo z času, niet čo liať,
|
{jcomments on}




























__________________________________________________
Exkluzívny odborný článok: 
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-