Exkluzívny odborný článok: v odtieňoch, ako o nich píšu a hovoria someliéri vo vzťahoch mne ako laikovi len povrchne známych. Bolo by prízemné zdôrazniť len účinok alkoholu v ňom obsiahnutý (jeho vplyv je samozrejme bezpodmienečne prítomný), ale jeho účinok cez esteticko-eticko-spoločenský pohľad nad toleranciu prijateľného gradientu je neakceptovateľný.
Potom by sme hovorili o alkoholizme, korheľstve, závislosti s dôsledkami, ktoré sú predmetom záujmu iných inštitúcii a zariadení, o ktorých sa nechcem zmieňovať. To, čo ja vnímam a o čom som hovoril vyššie s troškou hyperboly ako o „čarovnom“, sú kvality a analýzy, ktoré si zodpovedne môžu dovoliť degustátori, someliéri - odborníci s podobnou superiórnou kvalitou analýz, ako autor článku - vedec Harmatha z piedestálu chemika, biochemika. V tomto zmysle vyčerpávajúco nás môže informovať kniha profesora Fedora Malíka, nášho popredného enológa ale hlavne someliéra „Víno moja láska“. Samozrejme i iní odborníci. Na tejto parkete som len nedokonalý „ofsajder“, i keď o víne, vinnej réve sa rád bavím v spoločnosti mne milých priateľov. Nuž, rozväzuje jazyk, celebruje v duši, povznáša myseľ a tvorbe dáva krídla.
Kniha „Chvála vína“, ktorá vyšla ešte v r. 1982 je o víne a o všetkom čo s ním súvisí, kniha prevažne básní, prezentovaná od najstarších čias v tvorbe slovenských (sčasti i moravských a českých) autorov vo verši i próze s bohatou dobovou i modernejšou ilustráciou. Básne, ktoré hovoria dušou poeta uchvátenou týmto skvostným mokom. V tomto článku nie je možné predstaviť všetkých autorov a ich tvorbu, kniha má vyše 560 strán väčšieho formátu a účasť titulov od viac než šesťdesiatich autorov - básnikov, spisovateľov, literátov. Vyberám básne autorov patriacich do nášho gemerského regiónu, ktorí sa buď tu narodili alebo prechodne na Gemeri pôsobili a dopĺňam niektorými, ktorých inšpirácie sú touto témou ovplyvnené. Prajem dobrú chuť s pohárom vína v ruke podľa vlastného výberu odrôd, či podľa kategorizácie básnika Štefana Moravčíka, ktorý knihu zostavil - z vína: tabuľového, absolútneho, klasického, krásneho, ohnivého, uležaného buketného, plného, prírodného, pitného, čerstvého, sedliackeho.Miroslav Ďurinda,
Košice, 9.12.2011
|
|
Ctibor Štítnický |
|
|
|
|
|
|
Vína sem, bratři!
Tu je! Sem spolu
Ha, co jest žití,
Za ušlechtilé
Milan Kraus
Si džbán
Mohol by ťa volať
zeleným bleskom,
Ale ty si džbán Poteším sa? Opijem?
Ľudo Lašán Pieseň Drevená celá chalupa
Hlava plná, srdce prázdne,
Vínko, vínko, vínko zlaté
nech zabudnem, čo sa stalo
|
Pri víne sedím opustený sám.
Kto tvoje ruky nežne zovrel v dlaň
Pri víne sedím, opustený, sám
Aby ti všetko, čo som dal a mám, Ján Stacho Vlys o láske, ktorá zovšednela
Čas bohatý na kontrasty,
Napi sa červeného vínka, napi
Do medových týždňov plásty
Upi si červeného vínka, upi Mak už v rujnom šere chrastí,
(Mužské prázdno na peľasti.
|
Priam túžim vziať kus tepla pre seba, Len srdce je s ním v mieri na rytme
Keď s prázdnym veršom sedím v spare,
(Ach, aspoň v básni dá sa siahnuť na ne.)
V noblese premieta sa letný šarm,
Dnes siaham nielen veršom k vínam, Po sezóne Ubudlo víno zo suda,
Ubudlo z času, niet čo liať,
|
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.