Na videozázname riaditeľka PSLG v Revúcej Mgr. Ľuboslava Lacjaková (na obrázku vpravo) povedala: Nachádzame sa v budove Prvého slovenského gymnázia, národnej kultúrnej pamiatke, ktoré v súčasnosti slúži pre potreby Prvého slovenského literárneho gymnázia. Toto gymnázium bolo založené symbolicky v deň, kedy bolo otvorené aj Prvé slovenské gymnázium, t.j. dňa 16. septembra 1997, takže tento rok by sme mali oslavovať 20. výročie.
Gymnázium je špecifické a myslím, že si zasluhuje také zvláštne miesto medzi gymnáziami, aj keď to veľkosťou určite nepatrí medzi tie najväčšie, skôr naopak. Dnes, kedy sa nedáva taký dôraz na národnú hrdosť a na príslušnosť, tým, že patríme k slovenskému národu, ktorý sám o sebe je malý a možnože pre niekoho bezvýznamný, tak my sa práve snažíme vzbudzovať v našich žiakoch hrdosť na to, že sú Slováci práve tým, že máme rozšírené vyučovanie slovenského jazyka a literatúry.
K ďalším špecifikám našej školy patria predmety ako je literárno-dramatická tvorba a žurnalistika, ktorá je vlastne takým naozaj unikátom na Slovensku, pretože sa neučí v žiadnej inej strednej škole. No a ďalšie predmety, ako čítanie a interpretácia, alebo rozšírené vyučovanie dejepisu a podobne. Čiže viac je táto škola zameraná na humanitné vyučovanie ako na prírodovedné, hoci ako gymnázium sme povinní učiť všetky predmety podľa štátneho vzdelávacieho programu, čiže aj prírodovedné.
Stačí kliknúť tu: Prvé slovenské literárne gymnázium Revúca oslávi svoju dvadsaťročnicu
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-