Základné školy (504)
V priestoroch Základnej školy v Jelšave otvorili Záhradu, ktorá učí
Napísal(a) Mgr. Martina Štullerová
Dňa 5. 10. 2017 sa v priestoroch Základnej školy v Jelšave uskutočnilo otvorenie Záhrady, ktorá učí. Cieľom tohto projektu je naučiť pedagógov aj žiakov využívať školské pozemky iným, inovatívnym spôsobom. Pre nás to v praxi znamenalo, vytvoriť prírodnú školskú záhradu s učebnými prvkami, ktoré budú slúžiť na vyučovanie bežných školských predmetov. Otvorenie záhrady sa konalo za prítomnosti prednostky mesta Jelšava, Ing. Miroslavy Repákovej. Pani prednostka spolu s pani riaditeľkou, Mgr. Vierou Bardoňovou, a za prítomnosti viacerých hostí,
Získali oficiálny medzinárodný certifikát a vlajku programu ZELENÁ ŠKOLA
Napísal(a) ZŠ
Základná škola Jana Amosa Komenského v Revúcej dňa 5.10.2017 v aule Technickej univerzity vo Zvolene na slávnostnom akte za prítomnosti prezidenta SR Andreja Kisku získala oficiálny medzinárodný certifikát a vlajku programu ZELENÁ ŠKOLA. Po niekoľkoročnom úsilí sa nám to podarilo. Certifikát a vlajku si prevzali zástupcovia školy počas slávnostného programu.
Žiakom základnej školy sa snažia ukázať možnosti techniky, sprístupniť a spopularizovať im techniku
Napísal(a) ZŠ
Dňa 4.10.2017 sa žiaci siedmeho a ôsmeho ročníka Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej a členovia klubu Amavet pri ZŠ zúčastnili exkurzie v Železiarňach Podbrezová. Najprv navštívili Hutnícke múzeum, ktoré je súčasťou závodu. Žiaci mali možnosť získať cenné informácie a oboznámiť sa so spracovaním a prípravou vstupných surovín potrebných v procese výroby oceľových bezšvíkových rúr. Hutnícke múzeum im odhalilo históriu hutníctva v regióne, vznik Podbrezovských železiarní a ich vplyv na rozvoj regiónu.
Zaoberať sa témami vojen 20. storočia, terorizmom, rasizmom a podobne, je v súčasnosti takmer módnym tovarom v mnohých médiách. Mňa, učiteľku dejepisu, znepokojujú niektoré neobjektívne, stereotypné informácie, ktoré sú podsúvané verejnosti, teda aj mladým ľuďom. I to bol dôvod, prečo sme sa so žiakmi 8. a 9. ročníka ZŠ I. B. Zocha v Revúcej rozhodli navštíviť Múzeum holokaustu v poľskom Osvienčime.
O koncentračných táboroch v Poľsku a v Nemecku sme počuli a dočítali sa už mnoho informácií. Dlho sme však nevedeli o existencii pracovných táborov v Novákoch, v Seredi a vo Vyhniach, odkiaľ boli posielaní slovenskí židia do tých najväčších koncentračných táborov. Dňa 2. októbra 2017 žiaci 7. B triedy Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej navštívili Múzeum holokaustu v Seredi, aby sa na vlastné oči presvedčili, že téma holokaustu bola prítomná aj na území nášho štátu a jeho artefakty sme si mali možnosť prezrieť v expozíciách, ako aj na putovnej výstave o rómskom holokauste.
Slávnostné zasadnutie Školského parlamentu ZŠ J. A. Komenského v Revúcej
Napísal(a) ZŠ
Zvolení zástupcovia tried Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej do Školského parlamentu sa stretli 27. 9. 2017 na prvom slávnostnom zasadnutí, na ktorom zložili sľub a zvolili si členov vedenia parlamentu.
Žiacky parlament je inštitucionalizovaná reprezentatívno-demokratická forma spoločného rozhodovania a súčinnosti pri plánovaní a realizácií školského života a vyučovania.
Školským rozhlasom vyhlásili požiarny poplach vo všetkých pavilónoch ZŠ v Jelšave
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Vedenie Základnej školy s materskou školou v Jelšave v spolupráci s Dobrovoľným hasičským zborom (DHZ) a Obvodným oddelením Policajného zboru v Jelšave zorganizovali v piatok 29. septembra 2017 účelové cvičenie pre žiakov Základnej školy. Na úvod cvičenia bol školským rozhlasom vyhlásený požiarny poplach vo všetkých pavilónoch ZŠ v Jelšave, lebo bol spozorovaný požiar v jednom z pavilónov, kde boli triedy. Takmer 500 žiakov a učiteľov bolo evakuovaných na školský dvor za 2 minúty a 10 sekúnd. Evakuáciu koordinovali dobrovoľní hasiči spolu s policajtmi.
Počas Európskeho dňa jazykov sa žiaci dozvedeli, že najdlhšie slovo v nemčine má až 67 písmen
Napísal(a) ZŠ
Európsky deň jazykov sa v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej niesol v znamení rôznorodých aktivít, ktorými sme si pripomenuli interkultúrnu a jazykovú rôznorodosť Európy, ale hlavne chceli motivovať žiakov k osvojovaniu si cudzích jazykov. Hneď ráno smerovali kroky prvostupniarov do knižnice, kde im malí herci z 3. B triedy pod vedením p. učiteľky Simanovej zahrali anglické divadielko Little Red Riding Hood. Spoločne si tiež zaspievali pesničku v piatich svetových jazykoch. Žiaci 2. stupňa si vylosovali jednu krajinu Európskej únie, aby zistili zaujímavosti o jazyku,
Svetový deň prvej pomoci v Základnej škole Ivana Branislava Zocha
Napísal(a) Mgr. Iveta Špaldová
Červený kríž na celom svete si druhú septembrovú sobotu pripomína ako Svetový deň prvej pomoci. Tohto roku sme si ho pripomenuli 14.9.2017 v Základnej škole Ivana Branislava Zocha rôznymi aktivitami. Aktuálnou tohtoročnou témou sú nehody a úrazy v domácnosti. Aj keď je domáce prostredie považované za bezpečné, stane sa v ňom až 80 % nehôd a úrazov. Naším cieľom je dostať do povedomia našich žiakov, ako sa dá predchádzať úrazom, a že je potrebné ovládať poskytovanie prvej pomoci. To aj naši žiaci dokázali a vyskúšali si ošetrovanie na prvých dvoch vyučovacích hodinách
Deň finančnej gramotnosti v ZŠ Ivana Branislava Zocha
Napísal(a) Mgr. Andrea Tokárová
Súčasný trh je plný rôznorodých ponúk, akcií, zliav. Rozmach finančných služieb so sebou prináša i riziko straty financií, pokiaľ človek službám nerozumie, či ich nevie reálne zhodnotiť. Tieto skutočnosti viedli pedagógov ZŠ I. B. Zocha v Revúcej k rozhodnutiu venovať finančnej gramotnosti v škole zvýšenú pozornosť. Škola bola z jednou prvých základných škôl na Slovensku, kde sa predmet Finančná gramotnosť začal vyučovať ako samostatný predmet. Žiaci školy majú možnosť získať certifikát finančnej gramotnosti v celoslovenskom programe Viac ako peniaze.
Viac...
Čo sme nachystali prvákom v ZŠ J. A. Komenského v Revúcej
Napísal(a) ZŠ
Všade sa hovorí o tom, čo potrebuje každý prvák do svojej prvej školskej tašky. Keď začneme menovať, zoznam je nekonečný. Ale pýtal sa niekto kto to bude nosiť? Veď dieťa vo veku 6 rokov má okolo 20 kg a 120 cm. A preto prichádzame v ZŠ J. A. Komenského v Revúcej s novinkou. Do prvých ročníkov sme kúpili skrinky s kontajnermi. V nich budú mať deti učebnice, pracovné zošity, zošity, farbičky uložené v škole. Druhú sadu učebníc budú mať doma. Čo teda budú mať v taške? Len to najnutnejšie. Desiatu, niečo na dodržanie pitného režimu, peračník (aj ten si môžu nechávať v škole).
Čas, kedy opadajú drobnučké biele lupienky stromových kvetov a na ich mieste narastú dobré šťavnaté plody
Napísal(a) Mgr. Zuzana Kunštárová
Leto. Čas, kedy opadajú drobnučké biele lupienky stromových kvetov ako veľké snehové vločky a na ich mieste narastú dobré šťavnaté plody. Vôňa lesa plného hríbov, chuť čerstvého ovocia, prechádzky... Končí sa školský rok a prichádzajú prázdniny..., ale skôr ako sa žiaci našej ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej rozutekali na dni plné zábavy a oddychu, zhodnotili sme spoločne výsledky celoročnej práce a rozlúčili sme sa s našimi ôsmačkami a deviatakmi.
Slávnostné ukončenie školského roka 2016/2017 v ZŠ Jana Amosa Komenského
Napísal(a) vedenie ZŠ
Tak a je to za nami!
Školský rok 2016/17 sa stal minulosťou. Prípravu na vyučovanie a školské povinnosti vystriedajú chvíle oddychu. Tento rok bol pre Základnú školu J. A. Komenského Revúcej mimoriadny úspešný. Žiaci školy dosiahli skvelé úspechy aj v rámci Slovenska či už na poli športovom, v jazykových aj v recitačných súťažiach. Celkovo sme posledný školský deň počas slávnostného ukončenia roka udelili 168 pochvál riaditeľom školy a 42 žiakom sme udelili knižné odmeny.
Na záver školského roka účelové cvičenie alias Sahara
Napísal(a) I.Sviežená
Dňa 27.06.2017 sa žiaci a učitelia II. stupňa ZŠ I. B. Zocha v Revúcej zúčastnili účelového cvičenia. V úvode triedne pani učiteľky oboznámili žiakov v triedach o varovných signáloch, poukázali na dôležitosť ochranných prvkov v prípade ohrozenia. O 8:15 hod. bol v školskom rozhlase vyhlásený varovný signál všeobecného ohrozenia. Všetci sa presunuli z budovy školy „do bezpečia“- na školský dvor. Po kontrole počtov všetkých prítomných sa uskutočnil jednohodinový pochod - smer Strelnica, kde žiaci absolvovali päť
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).