Základné školy (504)
Problematiku ľudských práv je potrebné neustále pripomínať už od žiakov
Napísal(a) T. Petrovičová, K. Čipková
O ľudských právach sa žiaci v škole učia na hodinách občianskej náuky, etickej výchovy, ale spomínajú sa aj v mnohých iných predmetoch. Žiaci IX.A Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej využili ponuku a hodinu dejepisu strávili v Múzeu SNP v Banskej Bystrici. 7. decembra 2016 spolu so žiakmi Prvého slovenského literárneho gymnázia v Revúcej sa zoznamovali s expozíciou tohto múzea.
Žiaci ZŠ I. B. Zocha v Revúcej si pripomenuli Deň počítačovej bezpečnosti
Napísal(a) Mgr. Andrea Tokárová
V dnešnej dobe už internet bežne používajú nielen dospelí, ale aj deti. Internet v mobiloch, či na tabletoch je samozrejmosťou takmer pre každého žiaka školy. O to viac vystupuje do popredia potreba bezpečnosti na internete. Túto skutočnosť si pripomenuli aj žiaci ZŠ I. B. Zocha v Revúcej, ktorí sa na hodinách informatiky počas posledného novembrového týždňa roku 2016 venovali tematike
Spolu so žiakmi, pani učiteľkami, pani kuchárkou a s rodičmi sme sa pozreli na to, čo je to jedlá zmena
Napísal(a) Mgr. Iveta Špaldová
S kurzom Globálne varenie nás 30.11.2016 navštívila slečna Jana Udvardiová zo Zvolena, ktorá pomáha našej škole s aktivitami a delí sa so svojimi vedomosťami s nami v projekte Jedlá zmena. Jedlá zmena je medzinárodný projekt, ktorý je financovaný Európskou úniou a v našej škole začal od septembra 2016.
Ako vnímajú červenú stužku "Zocháči" z Revúcej
Napísal(a) Mgr. M. Pirochová
Červená stužka je medzinárodným symbolom solidarity s ľuďmi žijúcimi s HIV alebo AIDS. Červená stužka je značkou pre upevňovanie povedomia o HIV a AIDS medzi ľuďmi. Počas celého roka ju majú nosiť ľudia, aby vyjadrili svoju podporu ľuďom, ktorí žijú s HIV a AIDS a aby si uctili pamiatku tých, ktorí v dôsledku tohto ochorenia zomreli. Počas 1. decembra – medzinárodného dňa HIV a AIDS,
Všetko to začalo v stredu 16.11.2016 o 18,00 hod. Všetci tí, ktorí mali chuť prežiť noc v škole, si priniesli spacáky, karimatky, nafukovačky a dobrú náladu. Najprv si žiaci so svojimi učiteľmi upravili triedy na „spálne“, potom nasledovala poriadna večera a hybaj na súťaže. Tento ročník pripravili súťaže žiačky 9. ročníka ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej a naozaj sa im vydarili.
Stolnotenisové loptičky cez sieťku v Revúcej najpresnejšie lietali žiačkam ZŠ I. B. Zocha a žiakom z Lubeníka
Napísal(a) Mgr. M. Pirochová
Dňa 22.11.2016 sa v Centre voľného času Revúca uskutočnilo obvodné kolo žiakov a žiačok ZŠ v stolnom tenise pre školský rok 2016/2017. Tohto turnaja sa zúčastnili žiaci a ich vedúci zo ZŠ Jelšava, ZŠ S. Tomášika Lubeník, ZŠ J. A. Komenského Revúca a ZŠ Ivana Branislava Zocha Revúca. Organizátori – CVČ Revúca pripravili toto podujatie na vysokej úrovni.
Európsky týždeň boja proti drogám žiaci ZŠ Ivana B. Zocha využili na športovanie
Napísal(a) Diana Fandáková
Tretí novembrový týždeň je už od roku 1998 vyhlásený ako Európsky týždeň boja proti drogám. Drogová závislosť nevzniká náhle, ale vyvíja sa z túžby, ktorá súvisí so spôsobom života jednotlivca. Náklonnosť k tomuto nebezpečiu vzniká už v detskom a dospievajúcom veku. A keďže práve toto obdobie je veľmi dôležité pre rozvoj zdravej osobnosti a zdravého životného štýlu,
Slávnostne otvorili exteriérové javisko v Základnej škole Ivana Branislava Zocha
Napísal(a) Mgr. Z. Kováčová, Mgr. Z. Kunštárová
O tom, že sny sa stávajú skutočnosťou, sme sa v Základnej škole Ivana Branislava Zocha v Revúcej naozaj presvedčili. Naša škola nesie meno známeho divadelníka, ktorý stál pri vzniku revúckej ochotníckej divadelnej tradície a my s hrdosťou rok čo rok oživujeme odkaz, ktorý nám zanechal. Hrávame divadielka a zúčastňujeme sa divadelných prehliadok v rámci nášho regiónu.
Zocháčov v Revúcej zaujala medzinárodná informatická súťaž iBobor
Napísal(a) Mgr. Andrea Tokárová
iBobor je medzinárodná informatická súťaž, ktorá od roku 2004 prebieha postupne v čoraz väčšom množstve krajín. Tohto roku sa jej zúčastnilo 38 krajín a viac ako 1,3 milióna súťažiacich rôznych vekových kategórií. Hlavným cieľom súťaže je podporiť záujem o informačné a komunikačné technológie u všetkých žiakov. Súťaž chce iniciovať v deťoch využívanie, posmeliť ich v intenzívnejšom a kreatívnejšom používaní moderných technológií pri učení sa. Symbolom súťaže sa stal usilovný, inteligentný a čulý bobor.
Futsalisti ZŠ I. B. Zocha Revúca sa vo finále stretli s družstvom ZŠ F. Kazinczyho Tornaľa
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Obvodné kolo vo futsale žiakov základných škôl sa uskutočnilo dňa 10.11.2016 na pôde SOŠ Gen. Viesta v Revúcej. Turnaja sa zúčastnilo šesť družstiev s celkovým počtom 56 účastníkov. Družstvá boli rozdelené do dvoch skupín A a B. Skupinu A tvorili družstvá: ZŠ J. A. Komenského Revúca, ZŠ Sirk, ZŠ s MŠ Jelšava. Skupinu B tvorili družstvá: ZŠ I. B. Zocha Revúca, ZŠ F. Kazinczyho Tornaľa, GMK Revúca.
Viac...
Laureátkou ocenenia Biela vrana 2016 aj pani Monika Podolinská z Muránskej Dlhej Lúky
Napísal(a) Mg od
Každý večer si sadám pred televíznu obrazovku v nádeji, že natrafím na odvysielanie niečoho zaujímavého, čo ma, najmä ak to bude z môjho Gemera, povznesie a utvrdí ma v tom, že aj v tomto regióne žijú zaujímaví ľudia. Aj tentoraz sa tak stalo. Jedna nemenovaná slovenská televízna stanica uviedla vo svojom večernom
Čítam, čítaš, čítame, tieto slová rezonovali našim žiakom od septembra, pretože to bola téma projektu „Záložka do knihy spája školy". Tento projekt už siedmy rok je úzko spätý s našou školou, no tento rok bol o to výnimočný, že našou partnerskou školou sa stala ZŠ v Litovli v Českej republike.
Zocháčky boli úspešné aj v krajskom kole cezpoľného behu
Napísal(a) Mgr. Martina Pirochová
V utorok 18.10.2016 sa uskutočnilo Krajské kolo žiakov a žiačok ZŠ a SŠ v cezpoľnom behu pre školský rok 2016/2017 v Žiari nad Hronom. V kategórii žiačok súťažilo12 družstiev s celkovým počtom 42 dievčat. Naše športovkyne to teda nemali ľahké a boj o pódiové umiestnenie bol veľký. V úvode sme sa vedúci družstiev stretli s rozhodcami
Heslo Zocháčov: Kto rád knihy číta, vždy si novú pýta
Napísal(a) Mgr. H.Peniaková, Mgr. Z.Kováčová
Kto rád knihy číta,
vždy si novú pýta.
Rád sa bojí, rád sa hrá,
kamaráta si hľadá.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).