Základné školy (504)
Revúckí mladí atléti postupujú do Šamorína na celoslovenské finále Detskej atletiky
Napísal(a) ZŠ
Po minuloročnom úspešnom predstavení sa atlétov zo ZŠ J. A. Komenského v Revúcej na celoslovenskom finále Detskej atletiky, znovu v tomto školskom roku cestujeme do Šamorína, kde budeme reprezentovať náš skvelý Atletický klub ISKRA, ZŠ J. A. Komenského a naše mesto. Dňa 12.11. 2017 sme v Banskej Bystrici obsadili super 3. miesto zo 16 zúčastnených v krajskej súťaži Detský štafetový cezpoľný beh
Projektom sa Revúčanom podarilo spojiť západ, stred aj východ Slovenska prostredníctvom ZŠ Horné Otrokovce a ZŠ s MŠ Trstené pri Hornáde
Napísal(a) ZŠ
Aj tento školský rok sa žiaci Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej zapojili do medzinárodného projektu Slovenskej pedagogickej knižnice v Bratislave a Knižnice Jiřího Mahena v Brne. Cieľom projektu bolo vzájomné nadviazanie spolupráce medzi dvoma školami na Slovensku alebo v Českej republike a vytvorenie kontaktov pre poznávanie života žiakov. Naši tretiaci vytvorili krásne záložky,
Záložka do knihy spája školy: Tajuplný svet knižných príbehov
Napísal(a) Mgr. Martina Vrancová, Mgr. Marek Király
V rámci realizácie 8.ročníka česko-slovenského projektu ZÁLOŽKA DO KNIHY SPÁJA ŠKOLY: Tajuplný svet knižných príbehov sa zapojilo 190 žiakov našej základnej školy v Jelšave. Projekt žiakov zaujal až natoľko, že sa doň zapojili žiaci od nultého až po deviaty ročník. V triedach najmenších žiakov (nulťáčikov a prvákov) na prvom stupni predchádzalo výrobe záložiek čítanie detských rozprávkových knižiek ako napr. Alica v krajine zázrakov, Gulliverove dobrodružstvá,
Na hodinách informatiky pripravili peknú a zaujímavú prezentáciu o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi
Napísal(a) Mgr. Martina Vrancová
Dňa 23. októbra 2017 sa uskutočnilo podujatie k Medzinárodnému dňu školských knižníc na tému „Deň Milana Rastislava Štefánika“. Podujatia sa zúčastnili žiaci 0.A, I.A, III.B, IV.B, VII.B a VIII.A triedy, ktorí sa dozvedeli mnoho nových informácií o jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kultúry, vedy a politiky.
Žiaci ZŠ J. A. Komenského navštívili mincovňu v Kremnici
Napísal(a) ZŠ
Dňa 26.10.2017 sa žiaci piateho až siedmeho ročníka ZŠ J. A. Komenského, víťazi školskej súťaže z finančnej gramotnosti, zúčastnili exkurzie v Kremnici. Najprv navštívili expozíciu múzea mincovne, starú mincovňu, ktorá je súčasťou múzea a novú mincovňu. Sprievodca im odhalil históriu vzniku mincovne a jej postavenie v regióne. V starej mincovni im predviedol redukčné zariadenie na výrobu plakiet a medailí, ktoré je doteraz funkčné, piktografické zariadenie, ktoré pracuje na podobnom princípe ako redukčné zariadenie, kotúčové nožnice na prestrihovanie kovových pásov, vtláčací lis
Medzinárodný deň školských knižníc u Zocháčov
Napísal(a) Mgr. J. Koňuchová
Dňa 23.10.2017 sa v Základnej škole Ivana Branislava Zocha v Revúcej uskutočnilo podujatie Deň v školskej knižnici s Milanom Rastislavom Štefánikom. V tomto školskom roku bola vyhlásená veľmi náročná téma, nakoľko meno Milana Rastislava Štefánika sa v osnovách ZŠ spomína veľmi skromne. Informácií o tejto významnej osobnosti našich dejín je aj v našej knižnici veľmi málo. Žiakov spolu s učiteľmi to ale neodradilo, pozháňali si encyklopédie, staré učebnice a spoločne pracovali na projektoch.
Jeden celý deň v októbri sme v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej venovali zdravej výžive. V októbri práve preto, lebo pekné jesenné dni pomaly končia a nahradia ich dni nepekné, daždivé a chladné, dni ktoré prinášajú aj choroby spojené so zmenou ročných období. Ako sa im aspoň čiastočne dá predísť je aktívny pohyb, o ktorý v našej škole nie je núdza ale aj zdravá strava plná vitamínov. Začali sme ho prípravou skvelých a zdravých raňajok a školskej desiatej a pokračovali sme ich ukážkou a ochutnávkou v školskej jedálni.
V rámci EUROPSKÉHO DŇA RODINY A ŠKOLY sme oslavovali vo veľkom. Tento rok je pre nás veľmi výnimočný, pretože oslavujeme 30. VÝROČIE ZALOŽENIA NAŠEJ ŠKOLY. Tak ako na každej veľkej oslave nikdy nechýba torta, aj na tej našej bola torta – megatorta, ktorú slávnostne rozkrojil Ing. Július Buchta, viceprimátor mesta, spolu s riaditeľkou školy Mgr. Katarínou Krištofovou. Všetci sa tešili aj na sľúbené prekvapenie. Z imaginárneho balíčka bol rozbalený Superstarista Martin Krausz s manželkou. Postarali sa o výbornú náladu a zábavu pre malých aj veľkých.
Milan Rastislav Štefánik – jeho cesta za hviezdami včera a dnes
Napísal(a) Monika Podolinská
Keď sa stretnú ľudia, ktorí si rozumejú, hoci sa osobne nepoznajú, vždy je to prísľub skvelej atmosféry. A môže sa jednať o akékoľvek podujatie, inak ako fantasticky to nemôže dopadnúť. Pozvať k nám ľudí z rôznych kútov Slovenska bola výzva. Bratislava, Banská Bystrica, Moldava nad Bodvou a niekde medzi nimi my, Muránska Dlhá Lúka. Naša Základná škola, malá počtom žiakov, veľká skutkami. Rozhodli sme sa zorganizovať podujatie pri príležitosti Medzinárodného dňa školských knižníc s témou „Deň Milana Rastislava Štefánika – zapojenie žiakov, učiteľov, rodičov a komunity“.
Oslava športu - Športový maratón Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej
Napísal(a) ZŠ
Skvelí ľudia, príjemná atmosféra, bojovné výkony, radosť z pohybu, slniečko ako na objednávku..., takto môžeme opísať jesenný Športový maratón Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej. Bol to deň, ktorým sme chceli spoločne osláviť a ukončiť super športový rok našej školy, rok v ktorom sme rozbehli atletiku v našom meste, rok v ktorom naši žiaci dosiahli fenomenálne športové úspechy, rok v ktorom sme rozhýbali našich žiakov i rodičov.
Viac...
Z Revúcej do Bratislavy za športom a zábavou
Napísal(a) žiaci ZŠ J. A. Komenského
Počas poznávacej exkurzie do Bratislavy si žiaci Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej našli čas aj na šport a zábavu. Po poučných návštevách automobilového závodu a výstav nastal čas na zábavu a šport. Relaxovali a oddychovali sme v zoologickej záhrade. Bratislavská zoologická záhrada je domovom približne pre 170 druhov zvierat v celkovom počte viac ako 960 jedincov. Preto bolo čo pozerať a čo nového sa dozvedieť. Nezabudli sme ani na Dinopark, ktorý je súčasťou ZOO Bratislava. Zúčastnili sme sa unikátnej výpravy do druhohôr… ,
V Základnej škole Ivana Branislava Zocha v Revúcej bude rušno aj v sobotu
Napísal(a) A. T.
Brány Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej sa v sobotu 21. októbra 2017 otvoria nielen pre jej žiakov, ale aj pre širokú verejnosť. Pedagógovia a žiaci v spolupráci s Radou rodičov pripravili bohatý program v rámci Európskeho dňa rodičov a škôl. V bohatom programe s mnohými prekvapeniami si určite každý nájde to svoje. Celá akcia sa koná v duchu osláv tridsiateho výročia založenia školy. Pripravené je aj prekvapenie!
Októbrovú jazdu zručnosti si jelšavskí žiaci užili
Napísal(a) Mgr. Veronika Juhárová
V dnešnej dobe, kde prevládajú počítače už čoraz menej žiakov pozná, čo je to poriadne sa vyšantiť na bicykli. Preto sa žiaci 1. stupňa ZŠsMŠ Jelšava v rámci Dopravnej výchovy zapojili do Októbrovej jazdy zručností, ktorú si žiaci užili. Hlavným cieľom bolo predovšetkým podporiť u detí a mládeže využívanie bicykla ako plnohodnotného dopravného prostriedku, a v neposlednej rade aj zvýšiť rozsah a kvalitu dopravnej výchovy detí. Žiaci sa v rámci Telesnej a športovej výchovy zúčastnili jazdy zručnosti, kde sa zdokonalili v technike jazdy.
Dlho očakávanú a logisticky náročnú exkurziu revúckych žiakov Základnej školy J. A. Komenského do Bratislavy sa podarilo po dlhých prípravách v októbri 2017 zrealizovať. Bola zábavná, športová i poučná. Najviac času sme venovali získavaniu nových a veľmi zaujímavých poznatkov. Navštívili sme výrobný závod Volkswagen, vedecký park Aurelium, úžasnú výstavu Human Body a výstavu Bioštýl.
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).