Základné školy (504)
Keď som sa pýtala žiakov, prečo majú Rómovia svoj deň, každý mal vlastnú odpoveď. Nie teoretickú či politickú, tú svoju, o ktorej som im povedala, že ani jedna nie je nesprávna. Najčastejšie boli vety typu... lebo sa chcú zabávať, oslavovať, lebo sú chudobní, ťažko sa im žije. Odpovede 8 – 10 ročných detí. Myslím, že sa veľmi nemýlili. Samozrejme, pripomenula som im aj pozadie ustanovenia 8. apríla za Medzinárodný deň Rómov. Hovorili sme o vlajke, hymne a kočovaní.
Tradičný Veľkonočný jarmok u Zocháčov v Revúcej
Napísal(a) Bc. I. Sviežená, Mgr. A. Tokárová
Veľká noc alebo Veľkonočné sviatky sú najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý pripadá tohto roku na apríl. Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia. Pretože sa časovo zhruba prekrývajú s pohanskými oslavami príchodu jari, ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho zvykov a obyčajov. Najintenzívnejšie tieto sviatky prežívajú deti. Maľovanie vajíčok a príprava veľkonočnej výzdoby patria medzi veľmi obľúbené chvíle v rodinách i v škole, kde sa rozvíja ich predstavivosť, kreativita
Slávnostné otvorenie exteriérového fitness parku v Revúcej
Napísal(a) Mgr. Z. Kunštárová, Mgr. M. Pirochová
Heslom „V zdravom tele, zdravý duch“ sa v poslednej dobe riadi čím ďalej tým viac ľudí. Pri príležitosti slávnostného otvorenia fitnessparku sme na pôde našej školy ZŠ IB Zocha v Revúcej privítali medzi nami primátorku mesta, doktorku Evu Cireňovú, vedúceho oddelenia školstva telesnej kultúry a športu, doktora Igora Kvetka a prdsedu komisie športu Michala Žgravčáka. Sme radi, že prijali naše pozvanie.
Deti v ŠKD pri ZŠ I. B. Zocha privítali jar
Napísal(a) Mgr. Ľ. Klimentová
Štebotajúce vtáčiky a slnečné lúče, ktoré už zavčas rána pohládzajú detské líčka, nás motivovali k tvoreniu. Kúsok jari sme si vyrobili aj my s deťmi a vyzdobili sme tak chodbu v našej škole. Deti vedia, že nie všetko patrí do smetného koša. Odpadovému materiálu, ako starým krabiciam, papierovým rolkám alebo starým novinám vdychujeme druhý život. Deti sú vedené k ochrane prírody a k recyklácii. Samy často prídu s nápadom, čo všetko by sa dalo ešte vyrobiť.
Pre našich spolužiakov pripravili „Knižnú obývačku“
Napísal(a) Monika Podolinská
Ľudia čítajú knihy odpradávna. Niektorí viac, iní menej. Niektorí majú radi romány o láske, iní historické či cestopisné. Niektorí nemajú prístup ku knihám, iní nevedia ani len čítať. Knihy rozvíjajú fantáziu, tvorivosť, sú v nich ukryté staré pravdy, možno tajomstvá vekov. „Povedz mi, akú knihu čítaš, a ja ti poviem, kto si,“ už dnes asi stopercentne neplatí, ale niečo na tom bude.
Žiaci v rámci profesijnej výchovy navštívili SMZ Jelšava
Napísal(a) Žiaci 9. ročníka
Deviataci ZŠ I. B. Zocha v Revúcej v rámci profesijnej výchovy navštívili SMZ Jelšava – Teplá voda. 17. marca 2017 sa v sprievode svojich triednych učiteliek zoznámili so závodom, ktorý je chlebodarcom mnohých rodín v našom regióne. Hneď po príchode všetci absolvovali školenie o bezpečnosti práce pre návštevníkov závodu v rámci exkurzií. Ďalej sa formou prezentácie zoznámili s históriou, súčasnosťou a s perspektívou budúcnosti tohto závodu.
Revúcki žiaci budú spolupracovať pomocou tabletov a obrázkovej aplikácie s komunitou francúzskych výskumníkov – botanikov
Napísal(a) Mgr. Iveta Špaldová
Stalo sa vám niekedy, že idete po lese, pozeráte na okolitú prírodu, ale vôbec netušíte, čo to okolo vás rastie? Tak to sa môže zmeniť. Žiadne nudné listovanie v ťažkých knihách s obrázkami rastlín, ktoré ste v živote nevideli. Vďaka projektu Tajný život mesta naši štyria žiaci zo VI. A triedy Tomáš Hapl, Michal Špalda, Michael Drabič a Samuel Michal Siman spoznávajú rozmanitosť rastlín, ktoré vám rastú pod oknami a doteraz ste si ich krásu a jedinečnosť možno ani nevšimli.
Naučiť sa niečo nové zaujímavou formou bolo cieľom projektového týždňa v ZŠ Ivana Branislava Zocha
Napísal(a) Mgr. Alica Kočišová
Projektový týždeň v ZŠ I. B. Zocha v Revúcej sa zameriava predovšetkým na zmysluplné používanie teoretických poznatkov pri napĺňaní zámerov a cieľov prierezových tém. Naučiť sa niečo nové zaujímavou formou bolo cieľom projektového týždňa, ktorý prebiehal na prelome januára a februára. Prostredníctvom informácií získaných v odbornej literatúre a na internete žiaci pátrali po nových poznatkoch týkajúcich sa pridelenej témy v jednotlivých ročníkoch. Témy nadväzovali na seba
Schopnosť rozdeliť sa s inými je človeku blízka. Niekomu viac, inému menej. Niekto zvažuje svoje možnosti, niekto sa rozdelí aj s posledným, čo má. Ak vám niekto ponúkne peniaze pre deti, ktoré učíte, je to preto, lebo pozná vašu prácu. A možno aj preto, lebo vám dôveruje. A nech je to už z akéhokoľvek dôvodu, v podstate je to jedno. Šťastný je ten, kto daruje a aj ten, kto darom získal.
Naši žiaci si doprajú raňajky a väčšina z nich uprednostňuje ovocie pred čokoládou
Napísal(a) Mgr. Andrea Tokárová
Žiaci v ZŠ I. B. Zocha v Revúcej mali v pondelok 30.1.2017 netradičnú veľkú prestávku. Zúčastnili sa experimentu – chutnali rôzne typy jabĺk, mali označiť tie, ktoré im najviac chutia a zároveň rozlíšiť, ktoré sú podľa nich z obchodu a striekané a ktoré sú domáce, z vlastnej záhrady, nestriekané. Tiež mohli ochutnať bezlepkovú bábovku a porovnať chuť klasických piškót a bezlepkových piškót.
Viac...
Uspešní absolventi Lyžiarskeho výchovno-vzdelávacieho kurzu na Donovaloch
Napísal(a) Žiaci a učitelia ZŠ IB Zocha
My, Zocháči, dnes už úspešní absolventi Lyžiarskeho výchovno-vzdelávacieho kurzu na Donovaloch, teda LYŽIARI, si z jedného nezabudnuteľného týždňa odnášame skvelé zážitky.
Radi spomíname na to, ako nás ráno, 19. 1. 2017, rodičia odprevadili pred školu. Lyže, lyžiarky, korčule, kufre a KUFRISKÁ sme nechali na rodičov
Zocháči absolvovali už siedmy ročník súťaže Rýchle šípy internetu
Napísal(a) Mgr. Andrea TokárováPod vianočným stromčekom Zocháčov pribúdali dary plné piesní, tanca, kolied, vinšovačiek a tiež scénok
Napísal(a) RNDr. Eva Vidová
Vianoce sú o tradíciách, sú o daroch... Aj tohto roku – v posledný deň vyučovania pred prázdninami – sa v priestoroch Mestského domu kultúry v Revúcej uskutočnila tradičná vianočná akadémia, ktorú pripravili Zocháči, teda žiaci ZŠ I. B. Zocha, pre všetkých, čo sa dokázali na chvíľočku zastaviť.
Pod vianočným stromčekom pribúdali dary plné piesní, tanca, kolied a vinšovačiek a
Škola dobrých skutkov sa v tomto roku niesla v duchu pomoci, ochoty a láskavosti voči iným
Napísal(a) Mgr. Katarína Krištofová
Z adventného obdobia sme sa už prehupli do Vianoc a my by sme ešte pred bilancovaním už pomaly uplynulého roka 2016 chceli zhodnotiť našu prípravu v ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej na slávenie najkrajších sviatkov roka. Už tradične v adventnom a pôstnom období konáme dobré skutky, pomocou ktorých sa snažíme robiť radosť nielen sebe, ale aj našim najbližším. Škola dobrých skutkov sa v tomto roku
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).