Základné školy (504)
Úspešné investície pre ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej
Napísal(a) J. K.
V duchu tradícií I. B. Zocha pokračujú projekty zamerané okrem iného na zdravý rozvoj duševného a telesného zdravia detí. Aj zriaďovateľ – Mesto Revúca – podporil úsilie školy o získanie dotácií na ich činnosť. O dotáciu z druhého vládneho sociálneho balíčka sa uchádzalo 448 škôl z celého Slovenska. Odborná komisia rozhodla, že dotácie na rekonštrukciu telocviční dostanie 203 škôl.
V školskom klube detí počas mesiaca knihy spoločne spoznávali dobrodružstvá Robinsona Crusoa
Napísal(a) Mgr. Ľ. Klimentová
Marec je mesiac knihy a kniha je najlepší priateľ človeka. Preto sme si tento rok spolu s deťmi v školskom klube detí ZŠ I. B. Zocha v Revúcej počas celého mesiaca spoločne čítali o Robinsonovi Crusoovi. Úryvky z knihy ich upútali. Dozvedeli sa, aký ťažký je život námorníkov na rozbúrenom mori.
Pre žiakov prvého stupňa pripravili TRADIČNÝ VEĽKONOČNÝ JARMOK
Napísal(a) Bc. Ivana Sviežená
Veľká noc alebo Veľkonočné sviatky je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý pripadá tohto roku na marec. Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia. Pretože sa časovo zhruba prekrývajú s pohanskými oslavami príchodu jari, ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho zvykov a obyčajov. Najintenzívnejšie tieto sviatky prežívajú deti. Maľovanie vajíčok a príprava veľkonočnej výzdoby patria medzi veľmi obľúbené chvíle v rodinách i v škole, kde sa rozvíja ich predstavivosť, kreativita a podporujú sa zručnosti.
Rovesnícke vyučovanie na veľkonočných Tvorivých dielňach v Jelšave sa aj žiakom z Muráňa i Lubeníka páčilo
Napísal(a) Mgr. Martina Štullerová
Dňa 22. marca 2016 sa uskutočnili v Základnej škole s materskou školou Jelšava veľkonočné Tvorivé dielne. Tvorivé dielne boli výnimočné tým, že širokú paletu zaujímavých aktivít predviedli všetkým zúčastneným žiačky 8. ročníka – Jaroslava Samková, Viktória Samková, Patrícia Káčová, Miroslava Gonová, Monika Anderková a Kamilka Gonová. Dievčatá sa zhostili úlohy učiteliek veľmi dobre, samy vysvetľovali jednotlivé techniky výroby veľkonočných dekorácií.
Základná škola Ivana Branislava Zocha v Revúcej už dlhé roky stavia svoj spôsob výučby, aktivity a hodnoty školy na pevných pilieroch. Hlavným cieľom školy je zušľachťovanie osobnosti žiaka, poskytnutie priestoru na prejavenie potencie, ktorá je v každom človeku, osvojenie základných kultúrnych zručností ako nástrojov ďalšieho vzdelávania, budovania základov pre chápanie vzťahov a súvislostí.
Učiteľský pár Zuzana a Peter Berovci svojimi učebnicami podnecujú žiakov k tvorivému mysleniu a sebarozvoju
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
V stredu 18. marca 2016 do ZŠ I. B. Zocha v Revúcej zavítali Zuzana a Peter Berovci. Aj keď širokej verejnosti tieto mená známe nie sú, v učiteľskej obci ich poznajú všetci veľmi dobre. Tento manželský učiteľský pár sa totiž zaoberá vyučovaním matematiky na základných školách. Obaja začínali ako učitelia matematiky. Sú autormi inovatívnych učebníc a pracovných zošitov, ktoré podnecujú žiakov k tvorivému mysleniu a sebarozvoju.
Žiaci v dnešnej dobe získavajú z rôznych strán veľké množstvo informácií o životnom cykle vody. Sú to informácie zo zemepisu, fyziky, biológie či chémie. Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica, vďaka podpore Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a.s. a Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a.s. pripravili
Základnú školu Ivana Branislava Zocha v Revúcej sme už dávnejšie premenovali na Školu dobrých skutkov, v ktorej sa pravidelne konajú rôzne aktivity zamerané na šírenie dobra podľa liturgických období. Do niektorých činností sa zapájajú žiaci celej školy, iné sú vyhradené skôr pre žiakov navštevujúcich náboženskú výchovu.
ZOCHÁČI na donovalskom lyžiaráku
Napísal(a) ☺ deviatačky - už lyžiarky☺
Počas tretieho februárového týždňa sme sa zúčastnili lyžiarskeho výcviku na Donovaloch. Po príchode sme mali v pláne zložiť si batožinu a vyraziť na svah. Počasie to však zariadilo inak. Museli sme sa najskôr trocha poobzerať po Donovaloch, posilniť sa
Šiesty ročník Rýchlych šípov v ZŠ I. B. Zocha úspešný
Napísal(a) Mgr. Andrea Tokárová
Viete, v ktorom roku vzlietlo súčasné najväčšie osobné dopravné lietadlo na svete, v koľkých športoch sa bude súťažiť na LOH v Brazílii, či ako sa vlastným menom volá slovenský youtuber a vloger Gogo?
Viac...
Žiačky základných škôl bojovali v Revúcej o víťaza obvodného kola vo florbale
Napísal(a) Mgr. M. Pirochová
Dňa 11.02.2016 sa na pôde GMK v Revúcej uskutočnilo obvodné kolo vo florbale žiačok ZŠ. Turnaja sa zúčastnilo šesť družstiev: ZŠ Lubeník, ZŠ Sirk a 4 revúcke školy: ZŠ J. A. Komenského, ZŠ Hviezdoslavova, GMK a ZŠ
Olympiáda z ruského jazyka u Zocháčov
Napísal(a) Mgr. Jaroslava Koňuchová
V Základnej škole Ivana B. Zocha v Revúcej si ako druhý cudzí jazyk žiaci môžu vybrať nemecký jazyk alebo ruský jazyk. Tí, ktorí sa rozhodli pre ruský jazyk si pravidelne vo vyšších ročníkoch „merajú sily“ na Olympiáde z ruského jazyka.
Projektový týždeň v Základnej škole I. B. Zocha v Revúcej
Napísal(a) RNDr. Eva Vidová
Projektový týždeň na prvom stupni. Nevšedný ruch na chodbách základnej školy Ivana B. Zocha v Revúcej, pobehovanie žiakov s očakávaním v očiach, príprava pomôcok - to všetko našepkávalo, že je tu opäť týždeň netradičného vyučovania. Žiaci nedočkavo prekladali košíky s ovocím a zeleninou, navzájom si
Revúca bola v 60. rokoch 19. storočia nielen priemyselným a politickým, ale aj kultúrnym centrom hornej – slovenskej časti Gemera. Pôsobilo tu množstvo významných osobností, medzi nimi aj Ivan Branislav Zoch. Tento polyhistor, ktorého meno dnes hrdo nesie jedna z revúckych základných škôl založil dokonca kapelu, ktorá sa na revúckych báloch starala o zábavu.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).