Základné školy (503)
Tradičný Veľkonočný jarmok u Zocháčov v Revúcej
Napísal(a) Bc. I. Sviežená, Mgr. A. Tokárová
Veľká noc alebo Veľkonočné sviatky sú najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý pripadá tohto roku na apríl. Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia. Pretože sa časovo zhruba prekrývajú s pohanskými oslavami príchodu jari, ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho zvykov a obyčajov. Najintenzívnejšie tieto sviatky prežívajú deti. Maľovanie vajíčok a príprava veľkonočnej výzdoby patria medzi veľmi obľúbené chvíle v rodinách i v škole, kde sa rozvíja ich predstavivosť, kreativita
Slávnostné otvorenie exteriérového fitness parku v Revúcej
Napísal(a) Mgr. Z. Kunštárová, Mgr. M. Pirochová
Heslom „V zdravom tele, zdravý duch“ sa v poslednej dobe riadi čím ďalej tým viac ľudí. Pri príležitosti slávnostného otvorenia fitnessparku sme na pôde našej školy ZŠ IB Zocha v Revúcej privítali medzi nami primátorku mesta, doktorku Evu Cireňovú, vedúceho oddelenia školstva telesnej kultúry a športu, doktora Igora Kvetka a prdsedu komisie športu Michala Žgravčáka. Sme radi, že prijali naše pozvanie.
Deti v ŠKD pri ZŠ I. B. Zocha privítali jar
Napísal(a) Mgr. Ľ. Klimentová
Štebotajúce vtáčiky a slnečné lúče, ktoré už zavčas rána pohládzajú detské líčka, nás motivovali k tvoreniu. Kúsok jari sme si vyrobili aj my s deťmi a vyzdobili sme tak chodbu v našej škole. Deti vedia, že nie všetko patrí do smetného koša. Odpadovému materiálu, ako starým krabiciam, papierovým rolkám alebo starým novinám vdychujeme druhý život. Deti sú vedené k ochrane prírody a k recyklácii. Samy často prídu s nápadom, čo všetko by sa dalo ešte vyrobiť.
Pre našich spolužiakov pripravili „Knižnú obývačku“
Napísal(a) Monika Podolinská
Ľudia čítajú knihy odpradávna. Niektorí viac, iní menej. Niektorí majú radi romány o láske, iní historické či cestopisné. Niektorí nemajú prístup ku knihám, iní nevedia ani len čítať. Knihy rozvíjajú fantáziu, tvorivosť, sú v nich ukryté staré pravdy, možno tajomstvá vekov. „Povedz mi, akú knihu čítaš, a ja ti poviem, kto si,“ už dnes asi stopercentne neplatí, ale niečo na tom bude.
Žiaci v rámci profesijnej výchovy navštívili SMZ Jelšava
Napísal(a) Žiaci 9. ročníka
Deviataci ZŠ I. B. Zocha v Revúcej v rámci profesijnej výchovy navštívili SMZ Jelšava – Teplá voda. 17. marca 2017 sa v sprievode svojich triednych učiteliek zoznámili so závodom, ktorý je chlebodarcom mnohých rodín v našom regióne. Hneď po príchode všetci absolvovali školenie o bezpečnosti práce pre návštevníkov závodu v rámci exkurzií. Ďalej sa formou prezentácie zoznámili s históriou, súčasnosťou a s perspektívou budúcnosti tohto závodu.
Revúcki žiaci budú spolupracovať pomocou tabletov a obrázkovej aplikácie s komunitou francúzskych výskumníkov – botanikov
Napísal(a) Mgr. Iveta Špaldová
Stalo sa vám niekedy, že idete po lese, pozeráte na okolitú prírodu, ale vôbec netušíte, čo to okolo vás rastie? Tak to sa môže zmeniť. Žiadne nudné listovanie v ťažkých knihách s obrázkami rastlín, ktoré ste v živote nevideli. Vďaka projektu Tajný život mesta naši štyria žiaci zo VI. A triedy Tomáš Hapl, Michal Špalda, Michael Drabič a Samuel Michal Siman spoznávajú rozmanitosť rastlín, ktoré vám rastú pod oknami a doteraz ste si ich krásu a jedinečnosť možno ani nevšimli.
Naučiť sa niečo nové zaujímavou formou bolo cieľom projektového týždňa v ZŠ Ivana Branislava Zocha
Napísal(a) Mgr. Alica Kočišová
Projektový týždeň v ZŠ I. B. Zocha v Revúcej sa zameriava predovšetkým na zmysluplné používanie teoretických poznatkov pri napĺňaní zámerov a cieľov prierezových tém. Naučiť sa niečo nové zaujímavou formou bolo cieľom projektového týždňa, ktorý prebiehal na prelome januára a februára. Prostredníctvom informácií získaných v odbornej literatúre a na internete žiaci pátrali po nových poznatkoch týkajúcich sa pridelenej témy v jednotlivých ročníkoch. Témy nadväzovali na seba
Schopnosť rozdeliť sa s inými je človeku blízka. Niekomu viac, inému menej. Niekto zvažuje svoje možnosti, niekto sa rozdelí aj s posledným, čo má. Ak vám niekto ponúkne peniaze pre deti, ktoré učíte, je to preto, lebo pozná vašu prácu. A možno aj preto, lebo vám dôveruje. A nech je to už z akéhokoľvek dôvodu, v podstate je to jedno. Šťastný je ten, kto daruje a aj ten, kto darom získal.
Naši žiaci si doprajú raňajky a väčšina z nich uprednostňuje ovocie pred čokoládou
Napísal(a) Mgr. Andrea Tokárová
Žiaci v ZŠ I. B. Zocha v Revúcej mali v pondelok 30.1.2017 netradičnú veľkú prestávku. Zúčastnili sa experimentu – chutnali rôzne typy jabĺk, mali označiť tie, ktoré im najviac chutia a zároveň rozlíšiť, ktoré sú podľa nich z obchodu a striekané a ktoré sú domáce, z vlastnej záhrady, nestriekané. Tiež mohli ochutnať bezlepkovú bábovku a porovnať chuť klasických piškót a bezlepkových piškót.
Uspešní absolventi Lyžiarskeho výchovno-vzdelávacieho kurzu na Donovaloch
Napísal(a) Žiaci a učitelia ZŠ IB Zocha
My, Zocháči, dnes už úspešní absolventi Lyžiarskeho výchovno-vzdelávacieho kurzu na Donovaloch, teda LYŽIARI, si z jedného nezabudnuteľného týždňa odnášame skvelé zážitky.
Radi spomíname na to, ako nás ráno, 19. 1. 2017, rodičia odprevadili pred školu. Lyže, lyžiarky, korčule, kufre a KUFRISKÁ sme nechali na rodičov
Viac...
Zocháči absolvovali už siedmy ročník súťaže Rýchle šípy internetu
Napísal(a) Mgr. Andrea TokárováPod vianočným stromčekom Zocháčov pribúdali dary plné piesní, tanca, kolied, vinšovačiek a tiež scénok
Napísal(a) RNDr. Eva Vidová
Vianoce sú o tradíciách, sú o daroch... Aj tohto roku – v posledný deň vyučovania pred prázdninami – sa v priestoroch Mestského domu kultúry v Revúcej uskutočnila tradičná vianočná akadémia, ktorú pripravili Zocháči, teda žiaci ZŠ I. B. Zocha, pre všetkých, čo sa dokázali na chvíľočku zastaviť.
Pod vianočným stromčekom pribúdali dary plné piesní, tanca, kolied a vinšovačiek a
Škola dobrých skutkov sa v tomto roku niesla v duchu pomoci, ochoty a láskavosti voči iným
Napísal(a) Mgr. Katarína Krištofová
Z adventného obdobia sme sa už prehupli do Vianoc a my by sme ešte pred bilancovaním už pomaly uplynulého roka 2016 chceli zhodnotiť našu prípravu v ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej na slávenie najkrajších sviatkov roka. Už tradične v adventnom a pôstnom období konáme dobré skutky, pomocou ktorých sa snažíme robiť radosť nielen sebe, ale aj našim najbližším. Škola dobrých skutkov sa v tomto roku
Problematiku ľudských práv je potrebné neustále pripomínať už od žiakov
Napísal(a) T. Petrovičová, K. Čipková
O ľudských právach sa žiaci v škole učia na hodinách občianskej náuky, etickej výchovy, ale spomínajú sa aj v mnohých iných predmetoch. Žiaci IX.A Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej využili ponuku a hodinu dejepisu strávili v Múzeu SNP v Banskej Bystrici. 7. decembra 2016 spolu so žiakmi Prvého slovenského literárneho gymnázia v Revúcej sa zoznamovali s expozíciou tohto múzea.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-