Vyhliadka Suchý vrch nad mestom Dobšiná
sa nachádza v Rakoveckom sedle medzi Ostrou a dobšinským Suchým vrchom, neďaleko Dobšinej a obce Mlynky. Táto rozhľadňa, vybudovaná koncom roka 2024, ponúka úchvatný panoramatický výhľad na okolitú krajinu – na mesto Dobšiná s okolím, Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy, Slovenský raj, Nízke Tatry s majestátnou Kráľovou hoľou a časť Vysokých Tatier. Rozhľadňa, ktorá stojí na trase Cesty hrdinov SNP, bola postavená vďaka Mestským lesom Dobšiná. Stavba má drevenú konštrukciu, len schody sú z kovových protišmykových roštov a má tri vyhliadkové podlažia. V jej spodnej časti sa nachádza turistická útulňa, ktorá ponúka možnosť jednoduchého prenocovania s vlastným vybavením. Odhadom sa tu môže vyspať osem ľudí. Z mesta Dobšiná, ktoré je vzdialené približne 5 kilometrov, sa k rozhľadni môžu návštevníci najjednoduchšie dostať po cyklotrase z parkoviska na Pingartoch, alebo z obce Mlynky, časť Rakovec, ktorá je vzdialená necelé 3 kilometre. Vyhliadka je tak ľahko dostupná pešo alebo na bicykli. Okres: Rožňava, GPS: 48.8220107N, 20.4244423E
Vyhliadka na Dobšinskom kopci
Dobšinský kopec je atraktívny vrchol s vyhliadkou, ležiaci v západnom výbežku Volovských vrchov, neďaleko vodnej nádrže Palcmanská Maša. Vyhliadka sa nachádza priamo na ceste, vďaka čomu je lokalita veľmi ľahko dostupná autom z mesta Dobšiná smerom na Stratenú, alebo od vodnej nádrže z obce Dedinky. Vyhliadka na Dobšinskom kopci pôsobí ako také menšie odpočívadlo s mini parkoviskom a s krytím prístreškom, ktorý sa nachádza na pravej strane cesty, vedúcej od Palcmanskej Maše na Dobšinú. V ňom a pri ňom je niekoľko lavičiek aj so stolíkmi. Miesto bolo osadené aj informačnými panelmi, z ktorých sa dočítate niečo o okolí Dobšinej. Je tu i prehľadná mapa turistických trás v okolí s vybranými zaujímavosťami a výbornou pomôckou na spoznávanie okolia je aj panel s vyznačenými vrcholmi. Pekný výhľad je na časť Volovských vrchov a pahorky Revúckej vrchoviny v oblasti Dobšinej. Okrajovo potom vidno i na východnú časť Stolických vrchov. Okres: Rožňava, GPS: 48°50′51″S 20°23′24″V
Pozorovateľne Hrhovské rybníky
sa rozprestierajú pri obci Hrhov v okrese Rožňava. Vybudovali ich v 60. rokoch 20. storočia na mieste niekdajších rozľahlých močarísk. Rozprestierajú sa na ploche 250 ha v nadmorskej výške 193 m n.m. hneď vedľa cesty I. triedy 16 (I/16) vedúcej v trase Zvolen – Lučenec – Rožňava – Košice. Pri rybníkoch stoja dve pozorovateľne vtáctva. Vyskytuje sa tu totiž až 120 druhov vtákov. Medzi nimi aj množstvo chránených druhov vtákov, z nich za spomenutie stoja volavky, kane močiarne, bučiaky veľké, trsteniariky a chochlačky bielooké. Okrem vtákov sa tu vyskytuje aj veľké množstvo druhov obojživelníkov, cicavcov a plazov. Pozorovateľne sú súčasťou náučného chodníka, ktorý vedie okolo rybníkov.
K jednej z rozhľadní sa dostanete pohodlne autom alebo autobusom do obce Hrhov. Odtiaľ vedie cesta, ktorá sa odpája od hlavnej cesty ešte pred obcou. Pri rozhľadni môžete zaparkovať auto na okraji cesty. Miestom prechádza aj cyklotrasa, pešo sa k rozhľadni dostanete z Hrušova po trase, ktorá je zhodná s cyklotrasou, alebo alternatívne chodníkom vedúcim naprieč rybníkmi, ktoré potom treba obísť z južnej strany. Okres: Rožňava, GPS: 48.5948318N, 20.7600188E
Rozhľadňa na Prielohu
stojí na kopci medzi obcami Vlachovo a Gočovo. Jednoposchodová drevená rozhľadňa sa nachádza vo výške 540 m n. m. Bola postavená a slávnostne otvorená v roku 2016. Je z nej skvelý výhľad na nadhernú okolitú prírodu a na obce v údolí rieky Slaná. V blízkosti rozhľadne návštevníci nájdu drevený dvojkríž a ohnisko. Cesty k rozhľadni vedú z oboch obcí. Najlepšia a najjednoduchšia je značená cesta z obce Vlachovo, ktorá prechádza okolo neďalekej grófskej ľadovne, ktorá je technickou pamiatkou. Okres: Rožňava, GPS: 48.7642886N, 20.4086911E
Strážna veža v Rožňave
je dominantou historického centra mesta. Renesančná mestská strážna veža s výškou 37 metrov bola postavená počas tureckej hrozby v rokoch 1643 až 1654 a plnila strážnu funkciu. Na južnej fasáde veže sa nachádza pamätná tabuľa, ktorá pripomína jej postavenie. Nad tabuľou je turecká kamenná delová guľa, ktorá je svedectvom o tureckých vpádoch do mesta. Veža bola v roku 1997 obnovená a sprístupnená pre turistov ako vyhliadková, v roku 2016 bola rekonštruovaná. Jej prehliadku zabezpečuje Turisticko-informačná kancelária v Rožňave. Zvonkohra z veže rozozvučí centrum mesta každú celú hodinu jemnými melódiami. Z jej vrcholu sa ponúka krásny výhľad na mesto a jej okolie, na historické centrum Rožňavy, ktoré je známe svojimi mnohými historickými pamiatkami, ako sú napríklad Kostol sv. Františka Xaverského, radnica, alebo Františkánsky kláštor. Strážna veža a TIC sú otvorené: 1.6. – 15.9.: po – pia 8.00 - 18.00, sob 9.00 - 15.00, ned 13.00 - 17.00, 16.9. – 31.5.: po – pia 8.30 - 16.30, sob 9.00 - 12.00, ned zatvorené. GPS: 48.6621484N, 20.5330342E
Rozhľadňa Turecká
sa nachádza na vrchu Turecká v najvýchodnejšej časti Revúckej vrchoviny. Bola otvorená v roku 2012 a je súčasťou Náučného banského chodníka Turecká. Štart náučného chodníka je v obci Rudná, začína pred Kultúrnym domom, najvyšší bod chodníka je na vrchole Tureckej vo výške 954 m n. m., kde je postavená vysoká kovová turistická rozhľadňa, má tri poschodia a jej výška je 15 metrov. Z jej najvyššieho poschodia sú za dobrého počasia viditeľné Vysoké Tatry, Nízke Tatry a Slovenský kras. Rozhľadňa je obklopená nádhernou prírodou. Nachádzajú sa pri nej lavičky, kde si môžete oddýchnuť a informačná tabuľa, ktorá poskytne informácie o okolí. Pri rozhľadni stojí turistický rázcestník Chodníka P. J. Šafárika. Cesta k rozhľadni vedie aj po zelenej turistickej značke z Rožňavy, trvá približne 2 hodiny. Trasa je mierne náročná. Okres: Rožňava, GPS: 48.6851500N, 20.4788850E
Rozhľadňa Revúca
Na svahu Šturmanovej hory, neďaleko mesta Revúca, sa týči moderná rozhľadňa, ktorá ponúka návštevníkom prekrásne panoramatické výhľady na mesto Revúca, vrcholy Slovenského rudohoria a celú dolinu rieky Muráň. Súčasťou panoramatického výhľadu je aj Národný park Muránska planina s hradom Muráň. S výškou necelých 20 metrov je stavba najvyššou rozhľadňou na Gemeri. Rozhľadňa má drevenú konštrukciu s oceľovými prvkami a je doplnená o ohradený areál s prístreškom a náučnými tabuľami.
Rozhľadňa je z mesta jednoducho dostupná po dvoch prístupových cestách. Prvou z nich je strmšia trasa s dĺžkou 1,8 km, ktorá vedie od vodojemu na okraji mesta po novom chodníku a lesnej zvážnici. Druhou variantou je približne 4 km dlhá spevnená lesná cesta vedúca zo Strelnice (medzi Revúcou a Muránskou Dlhou Lúkou). Táto trasa je vhodná aj pre cyklistov. Okolie rozhľadne aj prístupové trasy sú stále upravované a dopĺňané o nové prvky, ako napríklad informačné tabule. Okres: Revúca, GPS: 48.7024147N, 20.1132739E
Veža evanjelického kostola v Revúcej
Evanjelický kostol na ulici J. Francisciho 19 je druhou najstaršou stavbou v meste. V jeho hornej časti sa nachádza arkádová ochodza na spôsob gemerských neskororenesančných veží, z ktorej sa ponúka kruhový výhľad na celé mesto Revúca, Revúcku vrchovinu, údolie rieky Muráň i strmé zrázy Muránskej Planiny. Na západnej strane sú mestské lesy, Bodnárka, nová rozhľadňa, z druhej strany vrch Kohút, celé mesto a široké okolie. Do veže vedie 124 schodov, na vrchole sa nachádzajú štyri kostolné zvony, najväčší z nich váži takmer 1,5 tony a je vysoký 110 centimetrov. Sú tu aj informácie o histórii kostola či štvorici zvonov, ktoré sa na vrchole veže nachádzajú.
V lete v roku 2025 vežu revúckeho evanjelického kostola je možné navštíviť v pondelok, stredu a piatok vždy od 8.30 do 11.30 h, v sobotu od 9.00 do 17.00 h a v nedeľu od 10.30 do 17.00 h. V týchto časoch je voľne prístupná za dobrovoľný príspevok, po dohode je možné absolvovať aj prehliadku s komentárom.
Vyhliadka nad Železníkom
sa nachádza nad bývalým baníckym kinom Železník v obci Sirk. Toto miesto, ktoré vzniklo vďaka nadšencom a dobrovoľníkom, ponúka jedinečný pohľad na bohatú históriu a prírodné krásy regiónu Gemer. Vyhliadková plošina, situovaná na turistickej trase zo Sirka do Rákoša, ponúka návštevníkom panoramatické výhľady na Revúcku vrchovinu. Z jej priestorov sa naskytne pohľad na rozsiahle lesy, zelené lúky a vzdialené vrcholy. Okrem samotnej vyhliadky tu nájdete aj Rozprávkový chodník obra Železníka. Zaparkovať je možné v blízkosti vyhliadky. Okres: Revúca, GPS: 48.6217895N, 20.1137352E
Pripravila Marta Mikitová
Zdroje a ďalšie informácie:
Spoznaj Slovensko.eu, TopSlovensko.sk, Najmiesta.sk, Hiking.sk, regiongemer.sk
slovenskycestovatel.sk, kamnavylet.sk, co-to-je.sk, najkrajsikraj.sk
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/sport/221/turistika/13003/gemerske-rozhladne-a-vyhliadkove-veze-1-okres-roznava-a-revuca#sigProGalleria5846bcb7ab

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-