Vyhliadka Suchý vrch nad mestom Dobšiná
sa nachádza v Rakoveckom sedle medzi Ostrou a dobšinským Suchým vrchom, neďaleko Dobšinej a obce Mlynky. Táto rozhľadňa, vybudovaná koncom roka 2024, ponúka úchvatný panoramatický výhľad na okolitú krajinu – na mesto Dobšiná s okolím, Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy, Slovenský raj, Nízke Tatry s majestátnou Kráľovou hoľou a časť Vysokých Tatier. Rozhľadňa, ktorá stojí na trase Cesty hrdinov SNP, bola postavená vďaka Mestským lesom Dobšiná. Stavba má drevenú konštrukciu, len schody sú z kovových protišmykových roštov a má tri vyhliadkové podlažia. V jej spodnej časti sa nachádza turistická útulňa, ktorá ponúka možnosť jednoduchého prenocovania s vlastným vybavením. Odhadom sa tu môže vyspať osem ľudí. Z mesta Dobšiná, ktoré je vzdialené približne 5 kilometrov, sa k rozhľadni môžu návštevníci najjednoduchšie dostať po cyklotrase z parkoviska na Pingartoch, alebo z obce Mlynky, časť Rakovec, ktorá je vzdialená necelé 3 kilometre. Vyhliadka je tak ľahko dostupná pešo alebo na bicykli. Okres: Rožňava, GPS: 48.8220107N, 20.4244423E
Vyhliadka na Dobšinskom kopci
Dobšinský kopec je atraktívny vrchol s vyhliadkou, ležiaci v západnom výbežku Volovských vrchov, neďaleko vodnej nádrže Palcmanská Maša. Vyhliadka sa nachádza priamo na ceste, vďaka čomu je lokalita veľmi ľahko dostupná autom z mesta Dobšiná smerom na Stratenú, alebo od vodnej nádrže z obce Dedinky. Vyhliadka na Dobšinskom kopci pôsobí ako také menšie odpočívadlo s mini parkoviskom a s krytím prístreškom, ktorý sa nachádza na pravej strane cesty, vedúcej od Palcmanskej Maše na Dobšinú. V ňom a pri ňom je niekoľko lavičiek aj so stolíkmi. Miesto bolo osadené aj informačnými panelmi, z ktorých sa dočítate niečo o okolí Dobšinej. Je tu i prehľadná mapa turistických trás v okolí s vybranými zaujímavosťami a výbornou pomôckou na spoznávanie okolia je aj panel s vyznačenými vrcholmi. Pekný výhľad je na časť Volovských vrchov a pahorky Revúckej vrchoviny v oblasti Dobšinej. Okrajovo potom vidno i na východnú časť Stolických vrchov. Okres: Rožňava, GPS: 48°50′51″S 20°23′24″V
Pozorovateľne Hrhovské rybníky
sa rozprestierajú pri obci Hrhov v okrese Rožňava. Vybudovali ich v 60. rokoch 20. storočia na mieste niekdajších rozľahlých močarísk. Rozprestierajú sa na ploche 250 ha v nadmorskej výške 193 m n.m. hneď vedľa cesty I. triedy 16 (I/16) vedúcej v trase Zvolen – Lučenec – Rožňava – Košice. Pri rybníkoch stoja dve pozorovateľne vtáctva. Vyskytuje sa tu totiž až 120 druhov vtákov. Medzi nimi aj množstvo chránených druhov vtákov, z nich za spomenutie stoja volavky, kane močiarne, bučiaky veľké, trsteniariky a chochlačky bielooké. Okrem vtákov sa tu vyskytuje aj veľké množstvo druhov obojživelníkov, cicavcov a plazov. Pozorovateľne sú súčasťou náučného chodníka, ktorý vedie okolo rybníkov.
K jednej z rozhľadní sa dostanete pohodlne autom alebo autobusom do obce Hrhov. Odtiaľ vedie cesta, ktorá sa odpája od hlavnej cesty ešte pred obcou. Pri rozhľadni môžete zaparkovať auto na okraji cesty. Miestom prechádza aj cyklotrasa, pešo sa k rozhľadni dostanete z Hrušova po trase, ktorá je zhodná s cyklotrasou, alebo alternatívne chodníkom vedúcim naprieč rybníkmi, ktoré potom treba obísť z južnej strany. Okres: Rožňava, GPS: 48.5948318N, 20.7600188E
Rozhľadňa na Prielohu
stojí na kopci medzi obcami Vlachovo a Gočovo. Jednoposchodová drevená rozhľadňa sa nachádza vo výške 540 m n. m. Bola postavená a slávnostne otvorená v roku 2016. Je z nej skvelý výhľad na nadhernú okolitú prírodu a na obce v údolí rieky Slaná. V blízkosti rozhľadne návštevníci nájdu drevený dvojkríž a ohnisko. Cesty k rozhľadni vedú z oboch obcí. Najlepšia a najjednoduchšia je značená cesta z obce Vlachovo, ktorá prechádza okolo neďalekej grófskej ľadovne, ktorá je technickou pamiatkou. Okres: Rožňava, GPS: 48.7642886N, 20.4086911E
Strážna veža v Rožňave
je dominantou historického centra mesta. Renesančná mestská strážna veža s výškou 37 metrov bola postavená počas tureckej hrozby v rokoch 1643 až 1654 a plnila strážnu funkciu. Na južnej fasáde veže sa nachádza pamätná tabuľa, ktorá pripomína jej postavenie. Nad tabuľou je turecká kamenná delová guľa, ktorá je svedectvom o tureckých vpádoch do mesta. Veža bola v roku 1997 obnovená a sprístupnená pre turistov ako vyhliadková, v roku 2016 bola rekonštruovaná. Jej prehliadku zabezpečuje Turisticko-informačná kancelária v Rožňave. Zvonkohra z veže rozozvučí centrum mesta každú celú hodinu jemnými melódiami. Z jej vrcholu sa ponúka krásny výhľad na mesto a jej okolie, na historické centrum Rožňavy, ktoré je známe svojimi mnohými historickými pamiatkami, ako sú napríklad Kostol sv. Františka Xaverského, radnica, alebo Františkánsky kláštor. Strážna veža a TIC sú otvorené: 1.6. – 15.9.: po – pia 8.00 - 18.00, sob 9.00 - 15.00, ned 13.00 - 17.00, 16.9. – 31.5.: po – pia 8.30 - 16.30, sob 9.00 - 12.00, ned zatvorené. GPS: 48.6621484N, 20.5330342E
Rozhľadňa Turecká
sa nachádza na vrchu Turecká v najvýchodnejšej časti Revúckej vrchoviny. Bola otvorená v roku 2012 a je súčasťou Náučného banského chodníka Turecká. Štart náučného chodníka je v obci Rudná, začína pred Kultúrnym domom, najvyšší bod chodníka je na vrchole Tureckej vo výške 954 m n. m., kde je postavená vysoká kovová turistická rozhľadňa, má tri poschodia a jej výška je 15 metrov. Z jej najvyššieho poschodia sú za dobrého počasia viditeľné Vysoké Tatry, Nízke Tatry a Slovenský kras. Rozhľadňa je obklopená nádhernou prírodou. Nachádzajú sa pri nej lavičky, kde si môžete oddýchnuť a informačná tabuľa, ktorá poskytne informácie o okolí. Pri rozhľadni stojí turistický rázcestník Chodníka P. J. Šafárika. Cesta k rozhľadni vedie aj po zelenej turistickej značke z Rožňavy, trvá približne 2 hodiny. Trasa je mierne náročná. Okres: Rožňava, GPS: 48.6851500N, 20.4788850E
Rozhľadňa Revúca
Na svahu Šturmanovej hory, neďaleko mesta Revúca, sa týči moderná rozhľadňa, ktorá ponúka návštevníkom prekrásne panoramatické výhľady na mesto Revúca, vrcholy Slovenského rudohoria a celú dolinu rieky Muráň. Súčasťou panoramatického výhľadu je aj Národný park Muránska planina s hradom Muráň. S výškou necelých 20 metrov je stavba najvyššou rozhľadňou na Gemeri. Rozhľadňa má drevenú konštrukciu s oceľovými prvkami a je doplnená o ohradený areál s prístreškom a náučnými tabuľami.
Rozhľadňa je z mesta jednoducho dostupná po dvoch prístupových cestách. Prvou z nich je strmšia trasa s dĺžkou 1,8 km, ktorá vedie od vodojemu na okraji mesta po novom chodníku a lesnej zvážnici. Druhou variantou je približne 4 km dlhá spevnená lesná cesta vedúca zo Strelnice (medzi Revúcou a Muránskou Dlhou Lúkou). Táto trasa je vhodná aj pre cyklistov. Okolie rozhľadne aj prístupové trasy sú stále upravované a dopĺňané o nové prvky, ako napríklad informačné tabule. Okres: Revúca, GPS: 48.7024147N, 20.1132739E
Veža evanjelického kostola v Revúcej
Evanjelický kostol na ulici J. Francisciho 19 je druhou najstaršou stavbou v meste. V jeho hornej časti sa nachádza arkádová ochodza na spôsob gemerských neskororenesančných veží, z ktorej sa ponúka kruhový výhľad na celé mesto Revúca, Revúcku vrchovinu, údolie rieky Muráň i strmé zrázy Muránskej Planiny. Na západnej strane sú mestské lesy, Bodnárka, nová rozhľadňa, z druhej strany vrch Kohút, celé mesto a široké okolie. Do veže vedie 124 schodov, na vrchole sa nachádzajú štyri kostolné zvony, najväčší z nich váži takmer 1,5 tony a je vysoký 110 centimetrov. Sú tu aj informácie o histórii kostola či štvorici zvonov, ktoré sa na vrchole veže nachádzajú.
V lete v roku 2025 vežu revúckeho evanjelického kostola je možné navštíviť v pondelok, stredu a piatok vždy od 8.30 do 11.30 h, v sobotu od 9.00 do 17.00 h a v nedeľu od 10.30 do 17.00 h. V týchto časoch je voľne prístupná za dobrovoľný príspevok, po dohode je možné absolvovať aj prehliadku s komentárom.
Vyhliadka nad Železníkom
sa nachádza nad bývalým baníckym kinom Železník v obci Sirk. Toto miesto, ktoré vzniklo vďaka nadšencom a dobrovoľníkom, ponúka jedinečný pohľad na bohatú históriu a prírodné krásy regiónu Gemer. Vyhliadková plošina, situovaná na turistickej trase zo Sirka do Rákoša, ponúka návštevníkom panoramatické výhľady na Revúcku vrchovinu. Z jej priestorov sa naskytne pohľad na rozsiahle lesy, zelené lúky a vzdialené vrcholy. Okrem samotnej vyhliadky tu nájdete aj Rozprávkový chodník obra Železníka. Zaparkovať je možné v blízkosti vyhliadky. Okres: Revúca, GPS: 48.6217895N, 20.1137352E
Pripravila Marta Mikitová
Zdroje a ďalšie informácie:
Spoznaj Slovensko.eu, TopSlovensko.sk, Najmiesta.sk, Hiking.sk, regiongemer.sk
slovenskycestovatel.sk, kamnavylet.sk, co-to-je.sk, najkrajsikraj.sk
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/sport/221/turistika/13003/gemerske-rozhladne-a-vyhliadkove-veze-1-okres-roznava-a-revuca#sigProGalleria5846bcb7ab

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-