Tohtoročná Gemerská šachová liga pokračovala v sobotu 13. februára 2016 štvrtým kolom v Králi, v mieste jedného z jej účastníkov. Do súboja nastúpilo šesť štvorčlennýchdružstiev, ktoré tvorili hráči zo šachových klubov zo Štítnika A a B, Tornale, Revúcej a Betliara. Šachisti Gemerskej Polomy pre nepárny počet účastníkov prihlásených do ligy mali v tomto kole voľno. Štvrté kolo na gemerských šachovniciach prinieslo tieto výsledky:
Baník Štítnik B - Tornaľa 9:7, Revúca - Kráľ 11,5:4,5, ŠK Baník Štítnik A – Betliar 11,5:4,5.
Po neúplnom 4. kole je poradie družstiev v GŠL takéto:
| Por. | Klub | víť. | rem. | pre | skóre | body |
| 1. | ŠK Revúca | 4 | 0 | 0 | 43 | 12 |
| 2. | ŠK Gemerská Poloma | 3 | 0 | 0 | 35 | 9 |
| 3. | ŠK Baník Štítnik A | 2 | 0 | 0 | 25,5 | 6 |
| 4. | ŠK Tatran Betliar | 1 | 0 | 3 | 29 | 3 |
| 5. | ŠK Baník Štítnik B | 1 | 0 | 2 | 14 | 3 |
| 6. | ŠK Tornaľa | 0 | 0 | 3 | 19,5 | 0 |
| 7. | ŠK Kráľ | 0 | 0 | 3 | 10 | 0 |
Rebríček súťaže jednotlivcov po neúplnom 4. kole:
| Body | Počet partií | Body | Počet partií | |||||||
| 1. | Jozef Vrbjar | Revúca | 12,5 | 16 | 23. | Ladislav Dono | G. Poloma | 2,5 | 4 | |
| 2. | Peter Laky | Revúca | 11,5 | 16 | 24. | Milan Šafárik | Revúca | 2 | 2 | |
| 3. | Robert Szaszák | G. Poloma | 11 | 12 | 25 | Richard Tórh | Tornaľa | 2 | 4 | |
| 4. | Ján Bacso | G. Poloma | 9,5 | 12 | 26. | Ján Sulyok | Tornaľa | 2 | 4 | |
| 5. | Pavel Siman | Revúca | 9,5 | 16 | 27. | Csaba Anderko | Tornaľa | 2 | 4 | |
| 6. | Gabriel Barczi | Betliar | 8 | 16 | 28. | Stanislav Vartiak | Tornaľa | 2 | 4 | |
| 7. | Ladislav Polgári | Tornaľa | 7,5 | 12 | 29. | Peter Trofimenko | Tornaľa | 2 | 4 | |
| 8. | Dušan Kováč | Revúca | 7 | 10 | 30. | Martin Kozák | Štítnik B | 2 | 8 | |
| 9. | Ján Sisik | Štítnik A | 6,5 | 8 | 31. | Ladislav Hencz | Kráľ | 1,5 | 4 | |
| 10. | Ondrej Bašták | G. Poloma | 6,5 | 8 | 32. | Simon Tomi | Štítnik B | 1,5 | 4 | |
| 11. | Zoltán Nagy | Betliar | 6,5 | 12 | 33. | Igor Ďuriška | Kráľ | 1,5 | 6 | |
| 12. | Kamil Mišečka | Štítnik A | 6 | 8 | 34. | Ondrej Hencz m. | Kráľ | 1,5 | 8 | |
| 13. | Miroslav Ciberaj | Betliar | 6 | 16 | 35. | Jozef Bravis | Tornaľa | 1 | 4 | |
| 14. | Ján Rogos st. | Štítnik A | 5,5 | 8 | 36. | Elemír Kosztúr | Kráľ | 1 | 10 | |
| 15. | Ján Šestina | Štítnik B | 5,5 | 10 | 37. | Milan Kamenský | Štítnik B | 1 | 10 | |
| 16. | Maxim Černický ml. | G. Poloma | 5,5 | 12 | 38. | František Koreň | Tornaľa | 0,5 | 4 | |
| 17. | Ondrej Lipták | Betliar | 4,5 | 10 | 39. | Vincent Grenda | Revúca | 0,5 | 4 | |
| 18. | Ondrej Hencz st. | Kráľ | 4,5 | 12 | 40. | Pál Šebók | Štítnik B | 0 | 2 | |
| 19. | Ján Rogos ml. | Štítnik A | 4 | 4 | 41. | Danko | Štítnik B | 0 | 2 | |
| 20. | Štefan Ciberaj | Betliar | 4 | 10 | 42. | Robert Lázók | Tornaľa | 0 | 4 | |
| 21. | Ladislav Hlaváč | Štítnik B | 4 | 12 | 43. | Ján Antalík | Kráľ | 0 | 4 | |
| 22. | Ján Fečo | Revúca | 3,5 | 4 | 44. | Peter Kardos | Kráľ | 0 | 4 |
(Zdroj: gemerskapoloma.sk)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.