nového ročníka už neprihlásilo.
V súčasnosti Gemerskú šachovú ligu tvoria tieto družstvá: ŠK Baník Štítnik A, ŠK Baník Štítnik B, ŠK Tornaľa, ŠK Tatran Betliar, ŠK Kráľ, ŠK Gemerská Poloma a ŠK Revúca. Ako sme sa dozvedeli od iniciátora GŠL a súčasného riaditeľa súťaže Ing. Ladislava Polgáriho, hrá sa systémom každý s každým podľa vylosovania. V rámci duelu na sústredení družstiev odohrá každý hráč s každým súperovým hráčom jednu partiu, teda každý hráč odohrá štyri partie. Všetko sa deje na základe pravidiel FIDE so skráteným tempom 2x30 min na partiu až do spadnutia.
Doterajšie zápasy v jednotlivých kôl priniesli tieto výsledky:
| 1. kolo hrané 5. decembra 2015 | ||
| ŠK Baník Štítnik A - voľno | ||
| ŠK Baník Štítnik B - ŠK Revúca | 13:3 | |
| ŠK Tornaľa - ŠK Gemerská Poloma | 5:11 | |
| ŠK Tatran Betliar - ŠK Kráľ | 14,5:1,5 | |
| 2. kolo 19. decembra 2015 - MsKS Tornaľa | ||
| ŠK ŠK Kráľ - voľno | ||
| ŠK Gemerská Poloma - Tatran Betliar | 12:4 | |
| ŠK Revúca - ŠK Tornaľa | 8,5:7,5 | |
| ŠK Baník Štítnik A - ŠK Baník Štítnik B | ||
| 3. kolo 16. januára 2016 JRD Revúca | ||
| ŠK Baník Štítnik B - voľno | ||
| ŠK Tornaľa - ŠK Baník Štítnik A | ||
| ŠK Tatran Betliar - ŠK Revúca | 6:10 | |
| ŠK Kráľ - ŠK Gemerská Poloma | 4:12 |
Ostatné vyžrebované kola GŠL
| 4. kolo - 13. februára 2016 - Obecný kaštieľ Kráľ 8.30 | ||
| ŠK Gemerská Poloma - voľno | ||
| ŠK Revúca - ŠK Kráľ | ||
| ŠK Baník Štítnik A - ŠK Tatran Betliar | ||
| ŠK Baník Štítnik B - ŠK Tornaľa | ||
| 5. kolo 5. marca 2016 - KD Gemerská Poloma 8.30 | ||
| ŠK Tornaľa - voľno | ||
| ŠK Tatran Betliar - Baník Štítnik B | ||
| ŠK Kráľ - ŠK Baník Štítnik A | ||
| ŠK Gemerská Poloma - ŠK Revúca | ||
| 6. kolo 9. apríla 2016 - KD Betliar 8.30 | ||
| ŠK Revúca - voľno | ||
| ŠK Baník Štítnik A . ŠK Gemerská Poloma | ||
| ŠK Baník Štítnik B - ŠK Kráľ | ||
| ŠK Tornaľa - ŠK Betliar | ||
| 7. kolo - 23. apríla 2016 + blesk - KD Štítnik 8.00 | ||
| ŠK Tatran Betliar - voľno | ||
| ŠK Kráľ - ŠK Tornaľa | ||
| ŠK Gemerská Poloma - ŠK Baník Štítnik A | ||
| ŠK Revúca - ŠK Baník Štítnik B |
Neúplná tabuľka zostavená z doteraz odohraných zápasov troch kôl prezrádza, že v GŠL si najlepšie počínajú družstvá Gemerskej Polomy a Revúcej, ktoré dosiahli v 3 zápasoch zhodne po 9 bodov a dosiahnuté skóre 35 vysadilo Gemerskú Polomu na prvé miesto a 31,5 b. zaradilo Revúcu na druhé miesto.
TABUĽKA GŠL PO DOTERAZ ODOHRANÝCH ZÁPASOV
| V | R | P | skóre | body | ||
| 1. | ŠK Gemerská Poloma | 3 | 0 | 0 | 35 | 9 |
| 2. | ŠK Revúca | 3 | 0 | 0 | 31,5 | 9 |
| 3. | ŠK Tatran Betliar | 1 | 0 | 2 | 24,5 | 3 |
| 4. | ŠK Tornaľa | 0 | 0 | 2 | 12,5 | 0 |
| 5. | ŠK Kráľ | 0 | 0 | 2 | 5,5 | 0 |
| 6. | ŠK Baník Štítnik B | 0 | 0 | 1 | 3 | 0 |
| 7. | ŠK Štítnik A | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |
MG-OD
Foto: Ondrej Bašták Ďurán
































Jubilejný desiaty ročník Gemerskej šachovej ligy amatérov sa začal bez väčšieho vzruchu v Štítniku ešte 5. decembra 2015 duelmi siedmich družstiev. Oproti predchádzajúcemu ročníku je v tomto počet o jedno družstvo menší, pretože po odchode niektorých členov ŠK Gymnázia v Tornali po skončení 9. ročníka sa jedno družstvo z Tornale do
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-