Šachy (17)
Tretí ročník šachového turnaja mládeže v Gemerskej Polome po prvýkrát zaradený do celoslovenskej série
Napísal(a) MG od
Dňa 28.4.2018 sa v Sále Obecného úradu v Gemerskej Polome uskutočnil 3. ročník šachového turnaja mládeže, v tomto roku po prvýkrát zaradeného do celoslovenskej série náborových turnajov mládeže v kategórii jednotlivcov GPX. Turnaja sa zúčastnilo 17 hráčov, a to z domácej Gemerskej Polomy, z Rožňavy a Moldavy nad Bodvou. Organizátori konštatovali, že napriek nízkej účasti, spôsobenej čiastočne aj tým, že v rovnakom termíne sa uskutočnil turnaj GPX mládeže aj v Spišskej Novej Vsi, boli radi, že sa mohli zoznámiť s novými šachistami z Moldavy nad Bodvou. Aj my cheme veriť, že tento turnaj bude dobrým začiatkom budúcej užšej spolupráce. V celkovom poradí turnaj vyhrali:
Víťazom šachového turnaja základných škôl rožňavského okresu v kategórii družstiev sa stalo družstvo ZŠ Pohorelá A
Napísal(a) Ondrej Bašták Ďurán
Dňa 26.4.2017 sa v sále Obecného úradu Gemerská Poloma uskutočnil Šachový turnaj základných škôl rožňavského okresu. Turnaj zorganizoval Šachový klub Gemerská Poloma o.z. (ŠK GP) a zúčastnili sa ho žiaci zo 7 základných škôl, z toho 5 z rožňavského okresu a z 2 hosťujúcich okresov – Rimavskej Soboty a Brezna:
1. ZŠ Gemerská Poloma, 2. ZŠ Zlatá Rožňava, 3. ZŠ Štítnik, 4. ZŠ Zakarpatská Rožňava, 5. ZŠ Kozmonautov Rožňava, 6. ZŠ Pohorelá (Brezno), 7. ZŠ Kráľ (Rimavská Sobota).
Výsledky Školského šachového turnaja Základnej školy v Gemerskej Polome 2017 – 1. ročník
Napísal(a) Mgr. Ondrej Bašták Ďurán
Dňa 10.4.2017 sa v ZŠ Gemerská Poloma uskutočnil Školský šachový turnaj, na ktorom medzi sebou súťažili žiaci základnej školy 1. a 2. stupňa. Žiaci 1. stupňa navštevujú Školský šachový krúžok, ktorého vedenie zabezpečuje Šachový klub Gemerská Poloma. Turnaja sa zúčastnilo 9 žiakov: 1. stupeň – 1. A: Bianka Chomiaková, 2.A: Mirko Chomiak, Lukáš Hatvaník, Lucka Galajdová, Natália Zatrochová, Viktória Balážová, 3.A: Patrik Fabián, 2. stupeň – 8.A: Michal Jerga, Jaroslav Ďurák.
Desiaty ročník Gemerskej šachovej ligy družstiev patrí A-čku Štítnika
Napísal(a) Ondrej Bašták
V Kultúrnom dome v Betliari sa 10.4.2016 odohralo 6. kolo Gemerskej šachovej ligy, na ktorom proti sebe nastúpili družstvá Tornaľa : Betliar. Vyhralo družstvo ŠK Tornaľa v pomere 9,5 : 6,5. V tomto kole mali proti sebe hrať aj družstvá Štítnik A : Gemerská Poloma a Štítnik B : Kráľ, ale pre organizačné problémy – 6. kolo bolo presunuté z 9.4. na 10.4.2016 – tieto družstvá svoje zápasy neodohrali.
Zápas Štítnik B : Kráľ hráči neskôr odohrali, zápas Štítnik A : Gemerská Poloma sa mal odohrať počas 7. kola GŠL v Štítniku.
Šachový turnaj žiakov horného Gemera pre ZŠ Zakarpatská Rožňava a Daniela Ďurišku z Kráľa
Napísal(a) Ondrej Doboš
V Sále Obecného úradu Gemerská Poloma uskutočnil Šachový turnaj základných škôl rožňavského okresu. Turnaj zorganizoval Šachový klub Gemerská Poloma o.z. (ŠK GP) s podporou obce Gemerská Poloma a Hevestherm Slovensko s.r.o. a zúčastnilo sa ho 6 základných škôl rožňavského okresu: ZŠ Zakarpatská Rožňava, 8 -ročné gymnázium Dobšiná – 1. stupeň, ZŠ Štítnik, ZŠ Kozmonautov Rožňava, ZŠ Gemerská Poloma, 8-ročné gymnázium Rožňava - 1. stupeň. Za každú školu hrali 4 hráči usporiadaní za šachovnice od prvej po štvrtú podľa veku. Za 4. šachovnicou hrali žiaci z 1. stupňa ZŠ. Osemrročné gymnáziá mali na 4. šachovnici hosťujúcich hráčov: Gymnázium Dobšiná hráča zo ZŠ Zlatá Rožňava a Gymnázium Rožňava hráča zo ZŠ Kráľ.
Gemerská Poloma má šancu vyhrať Gemerskú šachovú ligu
Napísal(a) Ondrej Bašták Ďurán
Družstvo šachistov Gemerskej Polomy dňa 12. marca 2016 privítalo v 5. kole účastníkov Gemerskej šachovej ligy na domácej pôde v tradičnej zostave: Róbert Szaszák, Ján Bacso, Ondrej Bašták Ďurán a Maxo Černický.
Piate kolo GŠL prinieslo nasledovné výsledky: G. Poloma zdolala Revúcu 9:7, Betliar vyhral nad Štítnikom B vysoko 14,5:1,5 a Šítnik A nad Kráľom ešte vo vyššom pomere 15,5:0,5.
Šachisti Revúcej po štyroch neúplných kolách vedú Gemerskú šachovú ligu
Napísal(a) odGemerská šachová liga v desiatom ročníku má po troch kolách na čele Gemerskú Polomu a Revúcu
Napísal(a) Ondrej Doboš
Jubilejný desiaty ročník Gemerskej šachovej ligy amatérov sa začal bez väčšieho vzruchu v Štítniku ešte 5. decembra 2015 duelmi siedmich družstiev. Oproti predchádzajúcemu ročníku je v tomto počet o jedno družstvo menší, pretože po odchode niektorých členov ŠK Gymnázia v Tornali po skončení 9. ročníka sa jedno družstvo z Tornale do
Tomáš Ligárt víťazom šestnásteho ročníka Vianočného šachového turnaja v Betliari
Napísal(a) Ondrej Doboš
Tradičný Vianočný šachový turnaj v Betliari si tesne pred koncom Nového roka 2016 zapísal svoj už 16. ročník. Prvenstvo v ňom si vybojoval Tomáš Ligárt. Ďalšie miesta obsadili: 2. Robert Saszák (ŠK G. Poloma), 3. Ján Rogos (Baník Štítnik), 4. Jozef Vrbiar (Revúca), 5. Milan Šafárik, atď. Ako na stránku Betliara napísal

































Tohtoročná Gemerská šachová liga pokračovala v sobotu 13. februára 2016 štvrtým kolom v Králi, v mieste jedného z jej účastníkov. Do súboja nastúpilo šesť štvorčlenných
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-