Šachy (17)
Tretí ročník šachového turnaja mládeže v Gemerskej Polome po prvýkrát zaradený do celoslovenskej série
Napísal(a) MG od
Dňa 28.4.2018 sa v Sále Obecného úradu v Gemerskej Polome uskutočnil 3. ročník šachového turnaja mládeže, v tomto roku po prvýkrát zaradeného do celoslovenskej série náborových turnajov mládeže v kategórii jednotlivcov GPX. Turnaja sa zúčastnilo 17 hráčov, a to z domácej Gemerskej Polomy, z Rožňavy a Moldavy nad Bodvou. Organizátori konštatovali, že napriek nízkej účasti, spôsobenej čiastočne aj tým, že v rovnakom termíne sa uskutočnil turnaj GPX mládeže aj v Spišskej Novej Vsi, boli radi, že sa mohli zoznámiť s novými šachistami z Moldavy nad Bodvou. Aj my cheme veriť, že tento turnaj bude dobrým začiatkom budúcej užšej spolupráce. V celkovom poradí turnaj vyhrali:
Víťazom šachového turnaja základných škôl rožňavského okresu v kategórii družstiev sa stalo družstvo ZŠ Pohorelá A
Napísal(a) Ondrej Bašták Ďurán
Dňa 26.4.2017 sa v sále Obecného úradu Gemerská Poloma uskutočnil Šachový turnaj základných škôl rožňavského okresu. Turnaj zorganizoval Šachový klub Gemerská Poloma o.z. (ŠK GP) a zúčastnili sa ho žiaci zo 7 základných škôl, z toho 5 z rožňavského okresu a z 2 hosťujúcich okresov – Rimavskej Soboty a Brezna:
1. ZŠ Gemerská Poloma, 2. ZŠ Zlatá Rožňava, 3. ZŠ Štítnik, 4. ZŠ Zakarpatská Rožňava, 5. ZŠ Kozmonautov Rožňava, 6. ZŠ Pohorelá (Brezno), 7. ZŠ Kráľ (Rimavská Sobota).
Výsledky Školského šachového turnaja Základnej školy v Gemerskej Polome 2017 – 1. ročník
Napísal(a) Mgr. Ondrej Bašták Ďurán
Dňa 10.4.2017 sa v ZŠ Gemerská Poloma uskutočnil Školský šachový turnaj, na ktorom medzi sebou súťažili žiaci základnej školy 1. a 2. stupňa. Žiaci 1. stupňa navštevujú Školský šachový krúžok, ktorého vedenie zabezpečuje Šachový klub Gemerská Poloma. Turnaja sa zúčastnilo 9 žiakov: 1. stupeň – 1. A: Bianka Chomiaková, 2.A: Mirko Chomiak, Lukáš Hatvaník, Lucka Galajdová, Natália Zatrochová, Viktória Balážová, 3.A: Patrik Fabián, 2. stupeň – 8.A: Michal Jerga, Jaroslav Ďurák.
Desiaty ročník Gemerskej šachovej ligy družstiev patrí A-čku Štítnika
Napísal(a) Ondrej Bašták
V Kultúrnom dome v Betliari sa 10.4.2016 odohralo 6. kolo Gemerskej šachovej ligy, na ktorom proti sebe nastúpili družstvá Tornaľa : Betliar. Vyhralo družstvo ŠK Tornaľa v pomere 9,5 : 6,5. V tomto kole mali proti sebe hrať aj družstvá Štítnik A : Gemerská Poloma a Štítnik B : Kráľ, ale pre organizačné problémy – 6. kolo bolo presunuté z 9.4. na 10.4.2016 – tieto družstvá svoje zápasy neodohrali.
Zápas Štítnik B : Kráľ hráči neskôr odohrali, zápas Štítnik A : Gemerská Poloma sa mal odohrať počas 7. kola GŠL v Štítniku.
Šachový turnaj žiakov horného Gemera pre ZŠ Zakarpatská Rožňava a Daniela Ďurišku z Kráľa
Napísal(a) Ondrej Doboš
V Sále Obecného úradu Gemerská Poloma uskutočnil Šachový turnaj základných škôl rožňavského okresu. Turnaj zorganizoval Šachový klub Gemerská Poloma o.z. (ŠK GP) s podporou obce Gemerská Poloma a Hevestherm Slovensko s.r.o. a zúčastnilo sa ho 6 základných škôl rožňavského okresu: ZŠ Zakarpatská Rožňava, 8 -ročné gymnázium Dobšiná – 1. stupeň, ZŠ Štítnik, ZŠ Kozmonautov Rožňava, ZŠ Gemerská Poloma, 8-ročné gymnázium Rožňava - 1. stupeň. Za každú školu hrali 4 hráči usporiadaní za šachovnice od prvej po štvrtú podľa veku. Za 4. šachovnicou hrali žiaci z 1. stupňa ZŠ. Osemrročné gymnáziá mali na 4. šachovnici hosťujúcich hráčov: Gymnázium Dobšiná hráča zo ZŠ Zlatá Rožňava a Gymnázium Rožňava hráča zo ZŠ Kráľ.
Gemerská Poloma má šancu vyhrať Gemerskú šachovú ligu
Napísal(a) Ondrej Bašták Ďurán
Družstvo šachistov Gemerskej Polomy dňa 12. marca 2016 privítalo v 5. kole účastníkov Gemerskej šachovej ligy na domácej pôde v tradičnej zostave: Róbert Szaszák, Ján Bacso, Ondrej Bašták Ďurán a Maxo Černický.
Piate kolo GŠL prinieslo nasledovné výsledky: G. Poloma zdolala Revúcu 9:7, Betliar vyhral nad Štítnikom B vysoko 14,5:1,5 a Šítnik A nad Kráľom ešte vo vyššom pomere 15,5:0,5.
Šachisti Revúcej po štyroch neúplných kolách vedú Gemerskú šachovú ligu
Napísal(a) odGemerská šachová liga v desiatom ročníku má po troch kolách na čele Gemerskú Polomu a Revúcu
Napísal(a) Ondrej Doboš
Jubilejný desiaty ročník Gemerskej šachovej ligy amatérov sa začal bez väčšieho vzruchu v Štítniku ešte 5. decembra 2015 duelmi siedmich družstiev. Oproti predchádzajúcemu ročníku je v tomto počet o jedno družstvo menší, pretože po odchode niektorých členov ŠK Gymnázia v Tornali po skončení 9. ročníka sa jedno družstvo z Tornale do
Tomáš Ligárt víťazom šestnásteho ročníka Vianočného šachového turnaja v Betliari
Napísal(a) Ondrej Doboš
Tradičný Vianočný šachový turnaj v Betliari si tesne pred koncom Nového roka 2016 zapísal svoj už 16. ročník. Prvenstvo v ňom si vybojoval Tomáš Ligárt. Ďalšie miesta obsadili: 2. Robert Saszák (ŠK G. Poloma), 3. Ján Rogos (Baník Štítnik), 4. Jozef Vrbiar (Revúca), 5. Milan Šafárik, atď. Ako na stránku Betliara napísal

































Tohtoročná Gemerská šachová liga pokračovala v sobotu 13. februára 2016 štvrtým kolom v Králi, v mieste jedného z jej účastníkov. Do súboja nastúpilo šesť štvorčlenných
Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-