Turistika (102)
Jubilejný 40. ročník Prechodu Muránskou planinou aj s priateľmi z družobného mesta Fryšták
Napísal(a) Jozef Kubaško
Jubilejného 40. ročníka Prechodu Muránskou planinou, ktorý sa uskutočnil 10. februára 2018, sa opäť zúčastnili aj naši priatelia z družobného mesta Fryšták so starostom Mgr. Lubomírom Doležalom s manželkou. Spolu s nimi sme sa zastavili na Veľkej Lúke pri p. Erike Homolovej, kde sme si uctili pamiatku poslanca obecného zastupiteľstva a člena ZO SZPB Muráň Ing. Mgr. Svetoslava Albíniho a následne sme sa presunuli vozom ťahaným koníkmi na záložné letisko Tri duby, kde sme položili veniec na počesť oslobodenia obce Muráň. Po výbornom guľáši si každý účastník vyzdvihol pekné tričko s magnetkou a kalendárom, ktorý mu bude pripomínať jubilejný 40. ročník Zimného prechodu Muránskou planinou.
Pri 40. výročí Zimného prechodu Muránskou planinou samospráva Muráňa ocenila dvanástich zakladateľov
Napísal(a) novo
Málokde u nás je tak známa dlhoročná tradícia turistických-lyžiarskych prechodov v zime, akým je na Gemeri obľúbený Zimný prechod Muránskou planinou. Aj preto pamätnými medailami samospráva obce Muráň ocenila v piatok podvečer 9. februára 2018 pri príležitosti 40. výročia založenia tohto turisticko-lyžiarskeho podujatia jeho zakladateľov a hlavných organizátorov. Medzi 12 ocenenými boli i Pavol Mlákay a František Frandel, ktorí ako prví stáli pri zrode tejto akcie.
„V posledný februárový víkend roku 1978 sme sa zišli skupina deviatich nadšencov z Lesnej správy z Muráňa a Muránskej Píly. Po vyvezení lesobusom na Veľkú lúku sme zošli cez Hrdzavú dolinu do Muráňa, kde bol cieľ," priblížil prvý ročník podujatia P. Mlákay, ktorý v tom čase pôsobil ako predseda Telovýchovnej jednoty Tatran Muráň.
Jubilejný Novoročný výstup na Volovec v hustej hmle absolvovalo vyše 700 turistov
Napísal(a) Viktor BalážPosledný víkend apríla patril tradičnej akcii priaznivcov turistiky z Dlhej Vsi a KST Elán Rožňava
Napísal(a) M. Markušovský
Posledný víkend apríla patril tradičnej akcii priaznivcov turistiky z Dlhej Vsi a KST Elán Rožňava. Pridali sa k nám aj turisti zo širokého okolia. Bolo nás 110. Túra viedla z Domice na Poroňu (hraničný hrebeň medzi Kečovom a Aggtelekom), pokračovala údolím Kečovského potoka do Kečova, ďalej Kečovskými lúkami na Viničný vrch. Oblasť Viničného vrchu bola zakvitnutá hlaváčikom jarným a prvosienkou, čo bola príjemná kombinácia žltej a zelenej farby. Z Viničného vrchu už čakal turistov len zostup do Dlhej Vsi, kde ich čakal
Túra zo Slavca do Kružnej cez Plešiveckú planinu turistov osviežila
Napísal(a) M. Markušovský
Turistický prechod Plešiveckou planinou sme 8. apríla 2017 začali stúpaním na hranu planiny zo Slavca po žltej turistickej značke. Po odbočke na vyhliadku sme po planine pokračovali až k Farkašovej samote, kde bola prestávka na občerstvenie. Príroda sa už farbí na zeleno, v lese kvitnú kvety. Lúky sú však pokryté suchou nekosenou trávou bez kveteny. Po oddychu nasledoval zostup zvážnicou do Kružnej. Tu sme túru ukončili. Charakteristické aprílové počasie, slnko – zamračené – dážď,
Jarný prechod Silickou planinou prilákal turistov aj z Košíc, Jelšavy, Dobšinej a Popradu
Napísal(a) Martin Markušovský
Pekné slnečné počasie nalákalo na jarný prechod Silickou planinou 25. marca 2017 veľa turistov. Okrem turistov z blízkeho okolia sme privítali aj turistov z Košíc, Jelšavy, Dobšinej, Popradu... Bolo nás asi 200. Trasa prechodu viedla z Jablonovského sedla cez Rakaťu, kde bola prestávka na občerstvenie, až na Silicu, kde sme akciu ukončili. Niektorí turisti si ešte odbočili k Silickej ľadnici.
Zimný prechod Muránskou planinou s takmer tisíckou turistov
Napísal(a) Ing. Svetoslav Albíni
Tak, ako po iné roky, aj v sobotu 11. februára 2017 sa uskutočnil už takmer jubilejný 39. ročník Zimného prechodu Muránskou planinou. Oproti minulému roku bolo nádherné slnečné počasie. Aj keď zima ukázala svoju pravú tvár, neodradila takmer tisíc turistov, ktorí si prišli vychutnať mrazivé, ale krásne slnečné počasie s modrou oblohou v takom krásnom prostredí, akým Národný park Muránska planina určite patrí. Ráno, už od siedmej hodiny, sa začali napĺňať pripravené autobusy z Revúcej
Jubilejný dvadsiaty ročník tradičnej turistickej akcie z Nižnej Slanej na Repisko pozlátilo pekné slnečné počasie
Napísal(a) Ing. M. Markušovský
Obec Nižná Slaná a Klub slovenských turistov Sosna Nižná Slaná usporiadali 25.2.2017 už 20. ročník tradičnej turistickej akcie. Za pekného slnečného počasia privítali organizátori účastníkov výstupu pri Túrničke. Skupina turistov prišla aj z druhej doliny - z Honiec. Odmenou za výstup bol teplý čaj a kapustnica v réžii obce. Po vylosovaní tomboly sa turisti rozišli rôznymi zostupovými trasami: do Nižnej Slanej, Honiec a Henckoviec.
Turistov pekným zimným prostredím trasa zaviedla z Ardova k "Zlatej bani" a späť
Napísal(a) Martin Markušovský
Ranné veľmi chladné zimné počasie s mrznúcou hmlou v okolí Rožňavy sa v Ardove 28. januára 2017 zmenilo na pekné slnečné zimné počasie. Po úvodnom privítaní starostom obce Ardovo pánom Danielom Fábiánom sme sa vydali na turistiku v okolí obce. Trasa viedla popri Ardovskej vyvieračke k Ardovskej jaskyni. Ďalej pokračovala scenericky krásnym krajom k „Zlatej bani“ a späť do Ardova.
Príjemne prežitý turistický deň na Plešiveckej planine, ráno sneženie a poobede pekné slnečné počasie
Napísal(a) Martin Markušovský
Obec Rakovnica usporiadala 14.1.2017 tradičný výstup na Plešiveckú planinu. Turisti vystúpili na miesto zrazu na Veľkom vrchu – Čapáš aj z okolitých obcí. Výstup bol pomerne náročný pre veľké množstvo čerstvého prachového snehu. Na mieste stretnutia čakal turistov teplý čaj a dobrý guláš majstra Hlaváča. Akcie sa zúčastnilo asi 85 turistov. Bol to príjemne prežitý turistický deň, ráno sneženie a poobede pekné slnečné počasie. Poďakovanie patrí organizátorom z Rakovnice
Viac...
Novoročný výstup milovníkov turistiky mieril na Volovec už tridsiaty ôsmy raz
Napísal(a) od

Už tridsiaty ôsmy ročník novoročného výstupu na Volovec zaregistrovali milovníci turistiky nielen rožňavského okresu, ktorý sa uskutočnil hneď po Novom roku 2. januára 2016. Jeho hlavná trasa bola: Čučma - Nad soľnou - Malá Skala - Skalisko - chata Volovec - Kultúrny dom v Čučme. Využité boli však aj iné už rokmi osvedčené trasy z priľahlých obcí. Medzi domácimi účastníkmi, ktorých gro tvorili z Rožňavy, Betliara, Gemerskej Polomy i Nižnej Slanej, bolo vidieť aj turistov z iných susediacich regiónov. Najvyšší kopec nad Rožňavou tohto roku nebol zafarbený do biela, ale
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).