Nemocnice (80)
Primárka psychiatrie rožňavskej nemocnice MUDr. Jana Grešková sa stala TOP lekárkou
Napísal(a) J. Fedáková
Primárka psychiatrického oddelenia Nemocnice Svet zdravia Rožňava MUDr. Jana Grešková sa stala najlepšou lekárkou vo svojom medicínskom odbore. Titul TOP lekár na Slovensku jej udelil odborný týždenník Zdravotnícke noviny na základe ankety, v ktorej hlasovali odborníci a čitatelia novín.
„Skutočne ma to prekvapilo a teším sa z toho, že to, čo robím, ľudia vnímajú pozitívne. Je to príjemná satisfakcia. Psychiatria je odbor, ktorý vyvoláva u ľudí rozporuplné názory. No duševné poruchy sú podľa mňa z celého spektra chorôb najhoršie, pretože pacientovi berú schopnosť zvládať chorobu, ovládať svoje funkcie. Keď vidím, čo dokáže duševná porucha urobiť s človekom, oveľa viac si vážim jednoduché veci v živote,“ uviedla MUDr. Jana Grešková, ktorá je zároveň aj hlavnou lekárkou siete ProCare a Svet zdravia pre psychiatriu.
Rimavskosobotská nemocnica má nový lineárny urýchľovač
Napísal(a) J. Fedáková
Na pracovisku radiačnej onkológie v Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota inštalovali nový lineárny urýchľovač. Ten dokáže nález vďaka zabudovanému CT prístroju veľmi presne ožiariť a ušetriť tak okolité zdravé tkanivo. Zvyšuje sa tým bezpečnosť liečby onkologických pacientov a pracovisko zároveň dokáže celý proces urýchliť a skrátiť čakacie lehoty. Nákup nového lineárneho urýchľovača bol realizovaný s využitím príspevku z eurofondov a náklady vrátane spoluúčasti nemocnice dosiahli hodnotu viac ako 1,8 milióna eur. Do rekonštrukcie pracoviska nemocnica investovala ďalších cca 149-tisíc eur.
„Počet onkologických pacientov neustále stúpa, ročne na Slovensku pribudne dve až tri stovky nových prípadov rakoviny na 100-tisíc obyvateľov. Rimavská Sobota pritom patrí k oblastiam na Slovensku, kde je zaznamenaný vysoký prirodzený výskyt pacientov s rakovinou, k čomu prispieva aj dlhodobé negatívne pôsobenie priemyslu.
Za TOP lekára nominovali MUDr. Janu Greškovú, primárku psychiatrického oddelenia rožňavskej nemocnice
Napísal(a) J F
Odborný týždenník Zdravotnícke noviny aj tento rok, a to už po šiestykrát, vyhlásil anketu TOP LEKÁRI na Slovensku vo viacerých kategóriách. V sieti nemocníc a polikliník ProCare a Svet zdravia sa do nej aj po minuloročnom úspechu s radosťou zapojili a do ankety je prihlásených desať výborných špecialistov. V kategórii Psychiatria nominovali MUDr. Janu Greškovú, primárku psychiatrického oddelenia rožňavskej nemocnice a zároveň hlavnú lekárku siete ProCare a Svet zdravia pre psychiatriu.
MUDr. Janu Greškovú v rožňavskej nemocnici pracuje už 29 rokov. Nastúpila do nej po absolvovaní atestácie v odbore anestéziológia a intenzívna medicína, avšak v roku 1995 sa rozhodla odbor zmeniť. Zaujali ju osudy pacientov so psychickými poruchami a snaha im pomôcť ju nasmerovali na psychiatrické oddelenie rožňavskej nemocnice, kde začala pôsobiť ako sekundárny lekár.
V rimavsko-sobotskej i v rožňavskej nemocnici Svet zdravia už povolili návštevy
Napísal(a) J. Fedáková
V súvislosti s aktuálnou priaznivou epidemiologickou situáciou a na základe rozhodnutia ÚVZ SR sú pri dodržaní zásad v Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota i v Rožňave návštevy od 3. júna 2020 povolené.
Zásady pre umožnenie návštev:
v rovnakom čase je možné pripustiť návštevu maximálne dvoch osôb pacienta,
pri návšteve vo vnútornom prostredí je povinné nosiť rúško,
Nemocnice na Gemeri zvýšili hygienický štandard a volajú pacientov na prehliadku či plánovaný zákrok
Napísal(a) J. Fedáková
Neodkladajte už viac návštevu lekára, plánovanú operáciu či preventívnu prehliadku. K tomuto vyzývajú svojich pacientov nemocnice Svet zdravia na Gemeri vrátane rimavskosobotskej i rožňavskej nemocnice. Pre bezpečnosť pacientov i zdravotníkov zvýšili svoje hygienické štandardy. Každý hospitalizovaný pacient dostane rúško, nájde na izbe dezinfekciu na ruky a priestory zdravotníckych zariadení prejdú počas dňa viacnásobným čistením. Nemocnice Svet zdravia a polikliniky ProCare sa dnes postupne chcú venovať všetkým pacientom, o ktorých sa pre koronavírus dočasne starať nemohli.
„Epidemiologická situácia na Slovensku je dnes veľmi dobrá a v našich zariadeniach sa preto postupne vraciame k plánovaným operáciám či preventívnym prehliadkam.
V rimavskosobotskej nemocnici platia výnimky zo zákazu návštev
Napísal(a) J. Fedáková
Z vedenia Svet zdravia a ProCare sme prijali dôležitú informáciu, v ktorej sa hovorí, že návštevy v nemocniciach sú v niektorých prípadoch povolené, aby zmiernili psychosociálne dôsledky odlúčenia blízkych príbuzných v čase epidemického výskytu ochorenia Covid – 19.
Vzhľadom na aktuálnu priaznivú epidemiologickú situáciu v SR v súvislosti s ochorením COVID-19 udeľujú v rimavskosobotskej nemocnici na základe usmernenia Hlavného hygienika SR výnimky zo zákazu návštev lôžkových oddelení za dodržiavania hygienických pravidiel a protiepidemických opatrení v týchto prípadoch:
V rožňavskej nemocnici môže byť s budúcou mamičkou pri pôrode už aj otecko
Napísal(a) J. Fedáková
Nemocnice siete Svet zdravia vrátane rožňavskej nemocnice sa postupne vracajú k plánovaným operačným výkonom. Pacient musí pred operáciou dodržať 14-dňovú domácu izoláciu, počas ktorej nevykazuje príznaky ochorenia COVID-19. Predoperačné vyšetrenia je vhodné absolvovať v zariadení, v ktorom bude vykonaná aj samotná operácia. Nemocnica už začína oslovovať tých pacientov, ktorých plánované operácie boli odložené v marci z dôvodu epidémie.
V rámci uvoľňujúcich opatrení je opäť možné povoliť v rožňavskej nemocnici prítomnosť sprevádzajúcej osoby počas pôrodu, a to za prísnych hygienických podmienok. Sprevádzajúca osoba by počas uplynulých 14 dní nemala vykazovať symptómy ochorenia COVID-19, mala byť žiť s budúcou mamičkou v jednej domácnosti a počas celej doby pôrodu používať ochranné pomôcky (plášť, čiapku, rúško),
Radí psychologička: 10 tipov, ako lepšie zvládať epidémiu koronavírusu
Napísal(a) J. Fedáková
Aktuálne prežívame jedno z najzáťažovejších a najkrízovejších období za posledné desaťročia. Obdobie, kedy pociťujeme ohrozenie a stratu našich zdanlivých istôt. Obdobie, kedy si uvedomujeme, že čas, ktorý trávime so svojim blízkymi a činnosti, ktoré dennodenne vykonávame, vôbec nie sú také samozrejmé, ako sa nám doteraz zdalo.
„Lomcujú s nami rôzne emócie, cítime stres, strach, hnev, frustráciu, či beznádej. Všetky tieto emócie sú prirodzené, odzrkadľujú náš spôsob vyrovnávania sa so záťažovou situáciou. Po prvotnej fáze šoku a popierania, negatívnych emócií, depresívneho prežívania, či hľadania vinníka je dôležité, aby sme sa pohli vpred. Do fázy zmierenia, prijatia a adaptácie. Neexistuje žiadna zázračná metóda a liek, pomocou ktorých okamžite odstránime svoje psychické ťažkosti,“ vysvetľuje PhDr. Mária Ďurčíková, psychologička Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota.
V rožňavskej nemocnici spájajú cez videohovory pacientov s rodinami
Napísal(a) Jana Fedáková
Pandémia koronavírusu priniesla so sebou prísne hygienické opatrenia a zatvorila nemocnice pred návštevníkmi. Pacienti tak zostali odlúčení od svojich rodín a najmä starší ľudia nevideli svojich blízkych už dlhé týždne. Rožňavská nemocnica sa preto v spolupráci s telekomunikačným operátorom Orange Slovensko rozhodla začať spájať pacientov s ich rodinami cez videohovory. Prvé dojímavé telefonáty už majú za sebou aj v niektorých ďalších nemocniciach siete Svet zdravia.
„Hospitalizácia je náročná azda pre každého z nás, pre starších ľudí, ktorí majú často okrem svojej diagnózy aj viaceré pridružené ochorenia a kontakt so svojimi blízkymi veľmi potrebujú, obzvlášť teraz. Bežne by ich počas hospitalizácie navštevovala rodina a v 13 našich nemocniciach im robia spoločnosť aj dobrovoľníci nášho projektu Krajší deň.
Rožňavská nemocnica preventívne uskutočnila testy na COVID-19. Piati zamestnanci sú pozitívni
Napísal(a) MG od
Vo štvrtkovom večernom spravodajstve televízií na Slovensku sme sa mohli dozvedieť, že piati zamestnanci rožňavskej nemocnice Svet zdravia boli pozitívne testovaní na ochorenie COVID-19, ktoré je spôsobené novým koronavírusom. Boli sme z toho najviac prekvapení nielen diváci na hornom Gemeri, ale všetci, ktorí máme aký-taký vzťah ku Gemeru vôbec. Nepotešilo nás ani potvrdenie hovorcu siete Svet zdravia Tomáša Kráľa, ktoré poskytol pre slovenskú tlačovú agentúru 16. apríla 2020. Z nej sme sa mohli ďalej dozvedieť, že „Rožňavská nemocnica proaktívne testuje svojich zdravotníckych pracovníkov na nový koronavírus. Z celkového počtu 28 otestovaných zdravotníkov oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) bol potvrdený koronavírus u piatich z nich... Ďalších 21 zdravotníkov malo negatívne výsledky, na výsledky dvoch ešte nemocnica čaká.
Viac...
Rimavskosobotská nemocnica má mobilné odberové miesto pre testovanie pacientov na COVID-19
Napísal(a) J. Fedáková
Pred rimavskosobotskou nemocnicou je od 9. apríla 2020 v spolupráci s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Rimavskej Sobote zriadené mobilné odberové miesto pre testovanie pacientov na COVID-19. Zdravotníci rimavskosobotskej nemocnice realizujú výtery z hrdla a nosa indikovaným pacientom, ktorých na otestovanie určí RÚVZ. Testovanie bude zatiaľ prebiehať v režime trikrát týždenne, a to v pondelky, stredy a piatky. Dnes zdravotníci mobilne otestovali prvých šiestich pacientov.
Nemocnica dosiaľ ošetrila či hospitalizovala 28 pacientov s podozrením na koronavírus. U 25 pacientov výsledky testov ochorenie nepotvrdili a u troch sa na výsledky čaká. U jedného pacienta bol prvý test pozitívny, no pri opakovanom testovaní sa pozitivita výsledku nepotvrdila a evidujeme ho ako falošne pozitívny výsledok.
O aktuálnej situácii s koronavírusom v rožňavskej nemocnici
Napísal(a) J. Fedáková
Nemocnice siete Svet zdravia, vrátane rožňavskej nemocnice, po vyhlásení núdzového stavu pre lôžkové zdravotnícke zariadenia aktivovali svoje pandemické plány a reprofilizovali vybrané časti lôžkových oddelení na COVID oddelenia.
„Ide o takzvané červené zóny lôžkových častí oddelení, ktoré slúžia na hospitalizáciu pacienta s podozrením na koronavírus. Pacient je v tejto izolovanej časti oddelenia hospitalizovaný do okamihu finálneho výsledku testovania. Keďže naše všeobecné nemocnice sa stále musia postarať aj o neinfekčných pacientov, napríklad po cievnej mozgovej príhode či úraze, v maximálne možnej miere ich musíme oddeliť od rizikových pacientov,“ vysvetľuje medicínsky riaditeľ siete nemocníc a siete polikliník ProCare Svet zdravia Róbert Hill.
Nemocnica Svet zdravia Rimavská Sobota začala po dopyte pacientov poskytovať psychologické služby cez telefón
Napísal(a) J. Fedáková
Súčasná nepriaznivá situácia v šírení sa koronavírusu po celom svete zaberá mnoho miesta nielen v médiách na Slovensku. Prejavila sa aj v širokej pomoci ľudí navzájom v boji proti tejto nebezpečnej chorobe. Mnoho ľudí osobne čelí zdravotným i pracovným problémom a tak viacerí z nich sa obracajú i na odborníkom, ktorí sú pripravení pomôcť im po akejkoľvek stránke. Pani Janka Fedáková, komunikačný špecialista, nám poslala krátku informáciu o teraz najviac sledovnej službe pre pacientov s novou diagnózou, ale i ostatným, ktorí o tejto odbornej službe možu požiadať: "Ambulancia klinickej psychológie Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota začala po dopyte pacientov poskytovať psychologické služby cez telefón. Od 7.00 do 16.00 hod. počas pracovných dní je pacientom na telefonickej linke 047/56 166 12 k dispozícii klinický psychológ. Psychoterapiu cez telefón poskytne všetkým, ktorí v náročných časoch pandémie potrebujú pomoc.
Nemocnice Svet zdravia na Gemeri hľadajú pre pandémiu koronavírusu medzi študentmi lekárskych fakúlt z vyšších ročníkov dobrovoľníkov
Napísal(a) Jana Fedáková
Sieť nemocníc Svet zdravia vrátane rimavskosobotskej a rožňavskej nemocnice na Gemeri hľadajú pre pandémiu koronavírusu medzi študentmi lekárskych fakúlt z vyšších ročníkov dobrovoľníkov na výpomoc. Pripojiť sa k tímu lekárov, sestier a ostatných zdravotných pracovníkov môžu na celkovo 18 pracoviskách po celom Slovensku. Registrovať sa medici môžu na webovej adrese www.procare.sk/dobrovolnici.
„Pre šíriacu sa nákazu COVID-19 očakávame aj zvýšené nároky na personálne kapacity jednotlivých nemocníc, preto by sme radi rozšírili tímy našich dobrovoľníkov z radov medikov. Už dnes na niektorých našich pracoviskách pôsobia študenti lekárskych fakúlt z vyšších ročníkov a my sme im za ich pomoc v tomto náročnom období veľmi vďační.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.