Darcovstvo krvi (24)
V Tornali si výročie oslobodenia pripomenuli najhumánnejším skutkom
Napísal(a) J. Pupala
V predvečer 75. výročia oslobodenia mesta Tornaľa (oslobodené bolo 19.12.1944) si pripomenuli zorganizovaním už XIV. ročníka „GEMERSKEJ KVAPKY SLOBODY“. Tamojší Klub darcov krvi v spolupráci s vedením DD a DSS na Úzkej ulici, ZO SZPB a NTS SR vysunuté pracovisko Banská Bystrica dňa 2.12.2019 od 07.30 do 11.00 v spoločenskej miestnosti uskutočnili bezplatný odber krvi. Z takmer 30 darcov ochotných bezplatne darovať krv bolo zaregistrovaných k odberu krvi 23, z ktorých bola krv odobratá 14 darcom krvi. Ostatným, žiaľ, zo zdravotných dôvodov a z dôvodov karantény nemohla byť krv odobratá. Vzhľadom k poveternostným podmienkam neprišla pojazdná odberová jednotka z Banskej Bystrice do Tornale v predpokladanom termíne, a tak sa začiatok odberu posunul takmer o pol hodiny.
V Čiernom Potoku tiekla Kvapka krvi SNP už štrnástykrát
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 2.8.2019 v čase od 07.30 do 10.30 hodiny sa uskutočnil už XIV. ročník Kvapky krvi SNP. Tento rok to bolo v znamení 75. výročia SNP (tento rok prvýkrát s logom ako Slovanská kvapka krvi SNP). ZO Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov arm. gen. Ludvíka Svobodu v spolupráci s OcÚ v Čiernom Potoku a miestnym Klubom darcov krvi v spolupráci s Národnou transfúznou spoločnosťou SR – stredisko v Banskej Bystrici zorganizovali ako jediní na Slovensku túto akciu už po 14-ty krát.
Ako prví prišli darovať krv otecko Pavol CIRBUS so synom Marekom z Rimavskej Soboty. Tradične na podujatí nechýbali ani vojaci Armády SR z Gemersko-malohontského-chemického útvaru v Rožňave Jaroslav ZAUŠKA a Štefan PENZEŠ. Krv daroval aj duchovný Armády SR pán David VARGA-EŠTÓK z Trebišova.
Karpatská kvapka krvi pribudla aj v Bartošovciach
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Dňa 13.4.2019 od 08.00 do 10.00 hodiny Klub darcov krvi Slovenského Červeného kríža v Bartošovciach v spolupráci s Obecným úradom obce a Národnou transfúznou službou SR, pracovisko Prešov, zorganizoval už opakovane v miestnej škole „Karpatskú kvapku krvi“. Túto akciu organizuje miestny klub darcov krvi SČK už po štvrtýkrát.
Gemerská kvapka krvi tiekla v Tornali aj pri 74. výročí ukončenia II. svetovej vojny
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Pri príležitosti ukončenia II. svetovej vojny obyvatelia Tornale postavili a slávnostne odhalili pamätník padlým osloboditeľom mesta Tornaľa – vojakom Červenej armády už 15. apríla 1945. Pri oslobodzovaní mesta položilo svoj život 202 vojakov Červenej armády a traja rumunskí vojaci.
Práve v deň 74. výročia tejto udalosti Klub darcov krvi v meste spolu so ZO SZPB v Tornali, DDSS v Tornali a Národnou transfúznou službou SR, vysunutým pracoviskom v Banskej Bystrici zorganizovali bezplatný odber krvi v priestoroch DDSS Tornaľa .
Gemerská kvapka slobody v Tornali podnietila dobrovoľných darcov darovať krv už trinástykrát
Napísal(a) J. Pupala
Klub darcov krvi v spolupráci so ZO SZPB maršála ZSSR R. J. Malinovského, v spolupráci s vedením Domu dôchodcov a Domu sociálnych služieb v Tornali, NTS SR, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici zorganizovali 11.12. 2018 v predvečer 74. výročia oslobodenia mesta Tornaľa vojakmi Červenej armády 2. Ukrajnského frontu pod velením maršála ZSSR R. J. Malinovského a v jej rámci aj rumunskými vojakmi, uskutočnili už XIII. ročník odberu krvi pod názvom „GEMERSKÁ KVAPKA SLOBODY“. Odber krvi sa uskutočnil v Dome dôchodcov a Dome sociálnych služieb v Tornali. Ochotu darovať krv prejavilo a prišlo 22 darcov krvi, a to: Eva Kvetková, Erika Dobiasová, Róber Póša, Andrej Šimon, Jaroslav Pínzik,
Už trinásť rokov prúdi Kvapka krvi SNP z Čierneho Potoka
Napísal(a) Ing. Veronika Rízová
Napriek tropickým horúčavám (+32°C), ktoré vládli u nás, dňa 14.8.2018 si do malebnej obce juhozápadného Gemera Čierny Potok našlo cestu s odhodlaním darovať bezplatne krv viac ako 30 dobrovoľných darcov krvi v rámci XIII. ročníka „Kvapky krvi SNP“. Do obce zavítal už o 6.00 hodine aj redaktor Rádia Regina Stred z Banskej Bystrice pán Marcel Páleš, ktorý v priamom vstupe rádia Regina informoval o význame poslania „Kvapky krvi SNP“ v Čiernom Potoku. V rozhovore s predsedom ZO SZPB arm. gen. Ludvika Svobodu v Čiernom Potoku priblížil poslucháčom rádia myšlienku a význam „Kvapky krvi SNP“ v Čiernom Potoku.
Podporiť Gemerskú kvapky krvi k MDŽ prišli nielen Tornaľčania, ale aj darcovia zo širokého okolia
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Už XIII. ročník „GEMERSKEJ KVAPKY KRVI K MDŽ“ sa uskutočnil 21. marca 2018 v čase od 08.00 do 11.30 hodiny. Akcia sa uskutočnila v spolupráci s Národnou transfúznou službou v SR, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici, darcov krvi v Tornali a DDSS v Tornali. Napriek tomu, že odber sa neuskutočnil v deň osláv MDŽ, prišlo v prvý jarný deň darovať krv celkom 36 darcov krvi, od ktorých po základnom zdravotnom vyšetrení bola odobratá krv 26 darcom. Darovať krv prišli nielen Tornaľčania, ale aj zo širokého okolia títo darcovia: Adriana Zaigmordová, Ľudovít Samko z Hucína, Gergely Pál z Tácht, Daniel Fedák z Čičaroviec, Lórant Ligárt z Bohúňova, Miroslav Kochan, Matej Škvarna z Hrachova, Pavel Galko z Držkoviec, František Nágel z Gemerskej Panice, Tibor Demeter z Kráľa, Štefan Kasík, Patrik Sajko z Aboviec, Norbert Varnék z Bretky,
V Nemocnici Svet zdravia v Rimavskej Sobote môžete prísť darovať Valentínsku kvapku krvi
Napísal(a) J. F.
Nemocnica Svet zdravia Rimavská Sobota sa v spolupráci so Slovenským Červeným krížom aj tento rok zapája do Valentínskej kvapky krvi. Záujemcovia môžu prísť darovať najvzácnejšiu tekutinu od 13. februára na hematologicko-transfuziologické oddelenie rimavskosobotskej nemocnice, a to v čase od 07:00 do 9:30 h. Akcia potrvá do 16. marca, odberové dni budú vždy v utorok a v piatok. Vlani sa do Valentínskej kvapky krvi v rimavskosobotskej nemocnici zapojilo 235 darcov. Darcom môže byť každý zdravý človek vo veku od 18 do 60 rokov (pri opakovanom darovaní do 65 rokov), ktorý má viac ako 50 kilogramov. Muži môžu darovať krv maximálne štyrikrát do roka, ženy maximálne trikrát do roka. Krv darcov potrebujú ťažko chorí onkologickí pacienti, matky po komplikovanom pôrode, pacienti po ťažkom krvácaní či pacienti pred náročnou operáciou.
Gemerskú kvapku krvi v Tornali podporilo 35 dobrovoľných darcov - Jaroslav Pinzík daroval krv už po 106-krát
Napísal(a) JUDr,. Jozef Pupala
Miestny Klub darcov krvi v Tornali spolu so Základnou organizáciou protifašistických bojovníkov, vedením DdaSS a NTS SR vysunutým pracoviskom v Banskej Bystrici, už po dvanástykrát zorganizovali „Gemerskú kvapku slobody“ pri príležitosti 73. výročia oslobodenia mesta vojakmi 2. Ukrajinského frontu Červenej armády a v jej začlenení aj vojakmi 4. rumunskej armády.
V Čiernom Potoku tiekla krv na počesť Slovenského národného povstania
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 7.8.2017 v Čiernom Potoku celú noc pršalo. Akoby dážď chcel schladiť tropické teplá a prispieť k prijateľnejšiemu ovzdušiu pre tých, ktorí sa rozhodli darovať krv. Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, klub darcov krvi, Obecný úrad v Čiernom Potoku v spolupráci s Národnou transfúznou službou SR, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici zorganizovali už XII. ročník “KVAPKY KRVI NA POČESŤ SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POVSTANIA“.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.