V jarnej časti mužstvo získalo až 20 bodov. Doma remizovalo raz so Žakarovcami a prehralo iba len s Moldavou n/B. Najväčšiu gólovú nádielku si odniesol Lastomír po výsledku 5:0. Vonku získalo jeden bod za remízu vo Veľkých Revištiach 2:2. V tabuľke jari patrilo Rožňave desiate miesto. Celkovo sa Rožňava umiestnila na desiatom mieste so ziskom 37 bodov, čo je oproti predošlej sezóne o štyri body menej. Napriek tomu možno hodnotiť túto sezónu ako úspešnú.
Okres Rožňava reprezentovali v 5. lige – JZ tri kluby, FK Plešivec nahradil FK Lokomotíva CHZ Dedinky. Krh. Podhradie a Štítnik K. T. pokračovali vo výkonoch z minulého ročníka. Po jeseni sa ocitli v prvej štvorke mužstiev, ktorá by mohla zabojovať o postup. Na jar sa im darilo podobne, v prípade Štítnika K. T. však bol záujem postúpiť do vyššej súťaže, čo sa napokon podarilo, keď mužstvo prehralo na jar iba raz. Zranenia prenasledovali Mareka Turcsányiho, na jar mužstvo posilnil Marek Putera z Revúcej. Krh. Podhradie sa pohybovalo v hornej časti tabuľky. V tabuľke jari bolo síce druhé, avšak celkovo skončilo až štvrté.
Dedinky sa na jeseň umiestnili síce posledné, ale bodový rozdiel od mužstiev nad nimi nebol vysoký. Doma bodovali iba trikrát, keď viackrát platili nováčikovskú daň. Na jar však získali len 7 bodov, čím sa piata liga nedá zachrániť, a to aj v prípade zostupu jedného mužstva. To bolo podmienené vytvorením 2. ligy skupiny – východ, kde hrávali mužstvá z východného a stredného Slovenska. Preto do vyššej súťaže postúpil aj TJ Slovan Smižany, ktorý skončil na druhom mieste.
Do 1. triedy sa vrátil po roku FK Plešivec, nováčikom bol Družstevník Honce. TJ FO Vlachovo si už skôr skonsolidoval káder, keď z Betliara získal Milana Hajdúka a Róberta Jakaba, či z Rožňavy Tomáša Hronca. Na lepšie ako druhé miesto to však nestačilo. Plešivec potvrdil, že vo vyššej súťaži nehral podradnú úlohu a vybojoval si návrat do známej spoločnosti. V jarnej časti súťaže si začal budovať káder FK Gemerská Hôrka.
Nováčik z Honiec nebol veľkým prínosom pre súťaž a musel ju opustiť, hoci ľahkú sezónu nemali ani v Brzotíne a Betliari, rozhodla však predovšetkým slabá jarná časť Honiec.
FK Dobšiná a Družstevník Vyšná Slaná podávali kolísavé výkony, na jar sa im veľmi nedarilo. Tradične dobrú jar mali v Lipovníku, ktorý sa prebojoval na tretiu priečku.
Do 2. triedy sa vrátili FK Papiereň Slavošovce, FK Baník Nižná Slaná (obnova FK) a FK Apex Kružná. Najväčším favoritom na postup bol FK Sokol Pača, ktorý sa ešte viac zlepšil oproti minulej sezóne. Výraznejšieho súpera nemal, za ňou bola po jeseni skupina štyroch vyrovnaných mužstiev: FC Kečovo, FK Apex Kružná, FK Baník Rož. Bystré a FK Hrhov.
Na jar okrem Pače nenašiel premožiteľa i Hrhov, napriek tomu ho však v boji o druhé miesto predstihlo Kečovo. Pača si svoj náskok udržala, dokonca ho zvýšila o dva body.
Na druhom konci hrali o prestíž opäť Družba Čoltovo a Družstevník Ochtiná, Čoltovo však opäť vyšlo z toho lepšie, keď na jar získalo až 12 bodov. Slabú jar malo FK Kobeliarovo, napriek tomu na zápas s Nižnou Slanou prišlo 120 divákov. Ml. Brzotín sa na jar výrazne zlepšil a poskočil o pár priečky vyššie.
Niektoré prestupy a hosťovania:
Ladislav Varga – Rožňava – Turňa n / B.
Filip Pollák – Rožňava – Turňa n / B.
Marek Zatroch – Rožňava – Turňa n / B.
Róbert Gotthardt – Dobšiná – Rožňava
Stanislav Ďuriček – Rožňava – Rudná
Štefan Dostál – Tornaľa – Krh. Podhradie
Erich Vágner – N. Myšľa – Krh. Podhradie
Oto Vágner – Rešica – Krh. Podhradie
Mikuláš Szabó – Jablonov n / T. – Krh. Podhradie
Marcel Harhovský – R. Sobota – Krh. Podhradie
Marián Varga – Dedinky – Rožňava
Pavol Čarnoký – Betliar – Dedinky
Jozef Pamula – Dedinky – Štrba
Marek Laurinc – Dobšiná – Dedinky
Štefan Surovský – Dobšiná – Dedinky
Pavol Čisár – Mlynky – Dedinky
Erik Mačejovský – Dedinky – Dobšiná
Marek Putera – Revúca – Štítnik K. T.
Miloš Leng – Štítnik K. T. – Rožňavské Bystré
Maroš Gallo – Podbrezová – Štítnik K. T.
Milan Barna – Revúca – Štítnik K. T.
Ľubomír Orabinec – Šopron – Štítnik K. T.
Oto Varga – Slavošovce – Štítnik K. T.
Marek Kuzma – Štítnik K. T. – Rudná
Marek Macko – Štítnik K. T. – Rudná
Adrián Danielis – Štítnik K. T. – Gemerská Hôrka
Adrián Čatlóš – Štítnik K. T. – Revúčka
Miloš Chochol – Gemerská Poloma – Rožňava
Michal Šimkovič – Rožňava – Gemerská Poloma
Roman Znak – Lipovník – Plešivec
Peter Filický – Rožňava – Betliar
Ladislav Dávid – Rožňava – Rudná
Jozef Rencsok – Rožňava – Krh. Podhradie
Csaba Korintuš – Rožňava – Krh. D. Lúka
Attila Elek – Rožňava – Krh. Podhradie
Michal Tóth – Rožňava – Krh. Podhradie
Dominik Tóth – Rožňava – Jablonov n / T.
Zaujímavosti
Inzultácia Zdenka Greška (zápas Brzotín – G. Poloma)
V zápase Brzotín – G. Poloma bol inzultovaný rozhodca Slavomír Gallo. Keď odchádzal do kabíny, Z. Greško ho udrel loptou do oblasti žalúdka. Rozhodca na to ukončil zápas. Neskôr mal trest za inzultáciu skrátený, čo vyvolalo veľký rozruch.
Inzultácia Norberta Kövesdiho (hráč Gemerskej Hôrky) – trest 18 mesiacov
Funkcionári zabudli na detail
ŠTK kontumovala stretnutie Štítnika K. T. proti Smižanom pre neoprávnený štart gólmana Jána Dorkina. Ten sa v Slovenskom pohári vykartičkoval a funkcionári Štítnika K. T. pozabudli, že sa trest prenáša aj do súťaže.
Mladí chlapci majú strach
V stretnutí druhej triedy medzi mužstvami Nižná Slaná a Ochtiná bol predseda domáceho mužstva Martin Gallík, ktorý sa pasoval za hlavného usporiadateľa, nepríjemne zaskočený hrou hostí a nešportovým správaním. To, čo u nás niektorí hráči Ochtinej produkovali, sa nedá nazvať inak ako svinstvo prvého stupňa. Prezentovali sa surovou hrou a vulgárnym vystupovaním. Naši mladí chlapci sa takýchto prejavov boja a majú strach o svoje zdravie. Vrcholom všetkého bolo to, že po stretnutí prišiel do kabíny kapitán hostí a vyhrážal sa rozhodcovi zabitím, povedal rozhorčene na margo stretnutia predseda klubu Nižnej Slanej. Tentoraz ŠTK na poznatok v zápise rozhodcu o stretnutí promptne reagovala a Marek Suchý si nasledujúcich osem stretnutí nezahrá.



FK Baník Rakovnica. Zdroj: Rakovnické noviny


FK Plešivec, zdroj: Adrián Szaniszló
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-