V jarnej časti mužstvo získalo až 20 bodov. Doma remizovalo raz so Žakarovcami a prehralo iba len s Moldavou n/B. Najväčšiu gólovú nádielku si odniesol Lastomír po výsledku 5:0. Vonku získalo jeden bod za remízu vo Veľkých Revištiach 2:2. V tabuľke jari patrilo Rožňave desiate miesto. Celkovo sa Rožňava umiestnila na desiatom mieste so ziskom 37 bodov, čo je oproti predošlej sezóne o štyri body menej. Napriek tomu možno hodnotiť túto sezónu ako úspešnú.
Okres Rožňava reprezentovali v 5. lige – JZ tri kluby, FK Plešivec nahradil FK Lokomotíva CHZ Dedinky. Krh. Podhradie a Štítnik K. T. pokračovali vo výkonoch z minulého ročníka. Po jeseni sa ocitli v prvej štvorke mužstiev, ktorá by mohla zabojovať o postup. Na jar sa im darilo podobne, v prípade Štítnika K. T. však bol záujem postúpiť do vyššej súťaže, čo sa napokon podarilo, keď mužstvo prehralo na jar iba raz. Zranenia prenasledovali Mareka Turcsányiho, na jar mužstvo posilnil Marek Putera z Revúcej. Krh. Podhradie sa pohybovalo v hornej časti tabuľky. V tabuľke jari bolo síce druhé, avšak celkovo skončilo až štvrté.
Dedinky sa na jeseň umiestnili síce posledné, ale bodový rozdiel od mužstiev nad nimi nebol vysoký. Doma bodovali iba trikrát, keď viackrát platili nováčikovskú daň. Na jar však získali len 7 bodov, čím sa piata liga nedá zachrániť, a to aj v prípade zostupu jedného mužstva. To bolo podmienené vytvorením 2. ligy skupiny – východ, kde hrávali mužstvá z východného a stredného Slovenska. Preto do vyššej súťaže postúpil aj TJ Slovan Smižany, ktorý skončil na druhom mieste.
Do 1. triedy sa vrátil po roku FK Plešivec, nováčikom bol Družstevník Honce. TJ FO Vlachovo si už skôr skonsolidoval káder, keď z Betliara získal Milana Hajdúka a Róberta Jakaba, či z Rožňavy Tomáša Hronca. Na lepšie ako druhé miesto to však nestačilo. Plešivec potvrdil, že vo vyššej súťaži nehral podradnú úlohu a vybojoval si návrat do známej spoločnosti. V jarnej časti súťaže si začal budovať káder FK Gemerská Hôrka.
Nováčik z Honiec nebol veľkým prínosom pre súťaž a musel ju opustiť, hoci ľahkú sezónu nemali ani v Brzotíne a Betliari, rozhodla však predovšetkým slabá jarná časť Honiec.
FK Dobšiná a Družstevník Vyšná Slaná podávali kolísavé výkony, na jar sa im veľmi nedarilo. Tradične dobrú jar mali v Lipovníku, ktorý sa prebojoval na tretiu priečku.
Do 2. triedy sa vrátili FK Papiereň Slavošovce, FK Baník Nižná Slaná (obnova FK) a FK Apex Kružná. Najväčším favoritom na postup bol FK Sokol Pača, ktorý sa ešte viac zlepšil oproti minulej sezóne. Výraznejšieho súpera nemal, za ňou bola po jeseni skupina štyroch vyrovnaných mužstiev: FC Kečovo, FK Apex Kružná, FK Baník Rož. Bystré a FK Hrhov.
Na jar okrem Pače nenašiel premožiteľa i Hrhov, napriek tomu ho však v boji o druhé miesto predstihlo Kečovo. Pača si svoj náskok udržala, dokonca ho zvýšila o dva body.
Na druhom konci hrali o prestíž opäť Družba Čoltovo a Družstevník Ochtiná, Čoltovo však opäť vyšlo z toho lepšie, keď na jar získalo až 12 bodov. Slabú jar malo FK Kobeliarovo, napriek tomu na zápas s Nižnou Slanou prišlo 120 divákov. Ml. Brzotín sa na jar výrazne zlepšil a poskočil o pár priečky vyššie.
Niektoré prestupy a hosťovania:
Ladislav Varga – Rožňava – Turňa n / B.
Filip Pollák – Rožňava – Turňa n / B.
Marek Zatroch – Rožňava – Turňa n / B.
Róbert Gotthardt – Dobšiná – Rožňava
Stanislav Ďuriček – Rožňava – Rudná
Štefan Dostál – Tornaľa – Krh. Podhradie
Erich Vágner – N. Myšľa – Krh. Podhradie
Oto Vágner – Rešica – Krh. Podhradie
Mikuláš Szabó – Jablonov n / T. – Krh. Podhradie
Marcel Harhovský – R. Sobota – Krh. Podhradie
Marián Varga – Dedinky – Rožňava
Pavol Čarnoký – Betliar – Dedinky
Jozef Pamula – Dedinky – Štrba
Marek Laurinc – Dobšiná – Dedinky
Štefan Surovský – Dobšiná – Dedinky
Pavol Čisár – Mlynky – Dedinky
Erik Mačejovský – Dedinky – Dobšiná
Marek Putera – Revúca – Štítnik K. T.
Miloš Leng – Štítnik K. T. – Rožňavské Bystré
Maroš Gallo – Podbrezová – Štítnik K. T.
Milan Barna – Revúca – Štítnik K. T.
Ľubomír Orabinec – Šopron – Štítnik K. T.
Oto Varga – Slavošovce – Štítnik K. T.
Marek Kuzma – Štítnik K. T. – Rudná
Marek Macko – Štítnik K. T. – Rudná
Adrián Danielis – Štítnik K. T. – Gemerská Hôrka
Adrián Čatlóš – Štítnik K. T. – Revúčka
Miloš Chochol – Gemerská Poloma – Rožňava
Michal Šimkovič – Rožňava – Gemerská Poloma
Roman Znak – Lipovník – Plešivec
Peter Filický – Rožňava – Betliar
Ladislav Dávid – Rožňava – Rudná
Jozef Rencsok – Rožňava – Krh. Podhradie
Csaba Korintuš – Rožňava – Krh. D. Lúka
Attila Elek – Rožňava – Krh. Podhradie
Michal Tóth – Rožňava – Krh. Podhradie
Dominik Tóth – Rožňava – Jablonov n / T.
Zaujímavosti
Inzultácia Zdenka Greška (zápas Brzotín – G. Poloma)
V zápase Brzotín – G. Poloma bol inzultovaný rozhodca Slavomír Gallo. Keď odchádzal do kabíny, Z. Greško ho udrel loptou do oblasti žalúdka. Rozhodca na to ukončil zápas. Neskôr mal trest za inzultáciu skrátený, čo vyvolalo veľký rozruch.
Inzultácia Norberta Kövesdiho (hráč Gemerskej Hôrky) – trest 18 mesiacov
Funkcionári zabudli na detail
ŠTK kontumovala stretnutie Štítnika K. T. proti Smižanom pre neoprávnený štart gólmana Jána Dorkina. Ten sa v Slovenskom pohári vykartičkoval a funkcionári Štítnika K. T. pozabudli, že sa trest prenáša aj do súťaže.
Mladí chlapci majú strach
V stretnutí druhej triedy medzi mužstvami Nižná Slaná a Ochtiná bol predseda domáceho mužstva Martin Gallík, ktorý sa pasoval za hlavného usporiadateľa, nepríjemne zaskočený hrou hostí a nešportovým správaním. To, čo u nás niektorí hráči Ochtinej produkovali, sa nedá nazvať inak ako svinstvo prvého stupňa. Prezentovali sa surovou hrou a vulgárnym vystupovaním. Naši mladí chlapci sa takýchto prejavov boja a majú strach o svoje zdravie. Vrcholom všetkého bolo to, že po stretnutí prišiel do kabíny kapitán hostí a vyhrážal sa rozhodcovi zabitím, povedal rozhorčene na margo stretnutia predseda klubu Nižnej Slanej. Tentoraz ŠTK na poznatok v zápise rozhodcu o stretnutí promptne reagovala a Marek Suchý si nasledujúcich osem stretnutí nezahrá.



FK Baník Rakovnica. Zdroj: Rakovnické noviny


FK Plešivec, zdroj: Adrián Szaniszló
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-