V jarnej časti mužstvo získalo až 20 bodov. Doma remizovalo raz so Žakarovcami a prehralo iba len s Moldavou n/B. Najväčšiu gólovú nádielku si odniesol Lastomír po výsledku 5:0. Vonku získalo jeden bod za remízu vo Veľkých Revištiach 2:2. V tabuľke jari patrilo Rožňave desiate miesto. Celkovo sa Rožňava umiestnila na desiatom mieste so ziskom 37 bodov, čo je oproti predošlej sezóne o štyri body menej. Napriek tomu možno hodnotiť túto sezónu ako úspešnú.
Okres Rožňava reprezentovali v 5. lige – JZ tri kluby, FK Plešivec nahradil FK Lokomotíva CHZ Dedinky. Krh. Podhradie a Štítnik K. T. pokračovali vo výkonoch z minulého ročníka. Po jeseni sa ocitli v prvej štvorke mužstiev, ktorá by mohla zabojovať o postup. Na jar sa im darilo podobne, v prípade Štítnika K. T. však bol záujem postúpiť do vyššej súťaže, čo sa napokon podarilo, keď mužstvo prehralo na jar iba raz. Zranenia prenasledovali Mareka Turcsányiho, na jar mužstvo posilnil Marek Putera z Revúcej. Krh. Podhradie sa pohybovalo v hornej časti tabuľky. V tabuľke jari bolo síce druhé, avšak celkovo skončilo až štvrté.
Dedinky sa na jeseň umiestnili síce posledné, ale bodový rozdiel od mužstiev nad nimi nebol vysoký. Doma bodovali iba trikrát, keď viackrát platili nováčikovskú daň. Na jar však získali len 7 bodov, čím sa piata liga nedá zachrániť, a to aj v prípade zostupu jedného mužstva. To bolo podmienené vytvorením 2. ligy skupiny – východ, kde hrávali mužstvá z východného a stredného Slovenska. Preto do vyššej súťaže postúpil aj TJ Slovan Smižany, ktorý skončil na druhom mieste.
Do 1. triedy sa vrátil po roku FK Plešivec, nováčikom bol Družstevník Honce. TJ FO Vlachovo si už skôr skonsolidoval káder, keď z Betliara získal Milana Hajdúka a Róberta Jakaba, či z Rožňavy Tomáša Hronca. Na lepšie ako druhé miesto to však nestačilo. Plešivec potvrdil, že vo vyššej súťaži nehral podradnú úlohu a vybojoval si návrat do známej spoločnosti. V jarnej časti súťaže si začal budovať káder FK Gemerská Hôrka.
Nováčik z Honiec nebol veľkým prínosom pre súťaž a musel ju opustiť, hoci ľahkú sezónu nemali ani v Brzotíne a Betliari, rozhodla však predovšetkým slabá jarná časť Honiec.
FK Dobšiná a Družstevník Vyšná Slaná podávali kolísavé výkony, na jar sa im veľmi nedarilo. Tradične dobrú jar mali v Lipovníku, ktorý sa prebojoval na tretiu priečku.
Do 2. triedy sa vrátili FK Papiereň Slavošovce, FK Baník Nižná Slaná (obnova FK) a FK Apex Kružná. Najväčším favoritom na postup bol FK Sokol Pača, ktorý sa ešte viac zlepšil oproti minulej sezóne. Výraznejšieho súpera nemal, za ňou bola po jeseni skupina štyroch vyrovnaných mužstiev: FC Kečovo, FK Apex Kružná, FK Baník Rož. Bystré a FK Hrhov.
Na jar okrem Pače nenašiel premožiteľa i Hrhov, napriek tomu ho však v boji o druhé miesto predstihlo Kečovo. Pača si svoj náskok udržala, dokonca ho zvýšila o dva body.
Na druhom konci hrali o prestíž opäť Družba Čoltovo a Družstevník Ochtiná, Čoltovo však opäť vyšlo z toho lepšie, keď na jar získalo až 12 bodov. Slabú jar malo FK Kobeliarovo, napriek tomu na zápas s Nižnou Slanou prišlo 120 divákov. Ml. Brzotín sa na jar výrazne zlepšil a poskočil o pár priečky vyššie.
Niektoré prestupy a hosťovania:
Ladislav Varga – Rožňava – Turňa n / B.
Filip Pollák – Rožňava – Turňa n / B.
Marek Zatroch – Rožňava – Turňa n / B.
Róbert Gotthardt – Dobšiná – Rožňava
Stanislav Ďuriček – Rožňava – Rudná
Štefan Dostál – Tornaľa – Krh. Podhradie
Erich Vágner – N. Myšľa – Krh. Podhradie
Oto Vágner – Rešica – Krh. Podhradie
Mikuláš Szabó – Jablonov n / T. – Krh. Podhradie
Marcel Harhovský – R. Sobota – Krh. Podhradie
Marián Varga – Dedinky – Rožňava
Pavol Čarnoký – Betliar – Dedinky
Jozef Pamula – Dedinky – Štrba
Marek Laurinc – Dobšiná – Dedinky
Štefan Surovský – Dobšiná – Dedinky
Pavol Čisár – Mlynky – Dedinky
Erik Mačejovský – Dedinky – Dobšiná
Marek Putera – Revúca – Štítnik K. T.
Miloš Leng – Štítnik K. T. – Rožňavské Bystré
Maroš Gallo – Podbrezová – Štítnik K. T.
Milan Barna – Revúca – Štítnik K. T.
Ľubomír Orabinec – Šopron – Štítnik K. T.
Oto Varga – Slavošovce – Štítnik K. T.
Marek Kuzma – Štítnik K. T. – Rudná
Marek Macko – Štítnik K. T. – Rudná
Adrián Danielis – Štítnik K. T. – Gemerská Hôrka
Adrián Čatlóš – Štítnik K. T. – Revúčka
Miloš Chochol – Gemerská Poloma – Rožňava
Michal Šimkovič – Rožňava – Gemerská Poloma
Roman Znak – Lipovník – Plešivec
Peter Filický – Rožňava – Betliar
Ladislav Dávid – Rožňava – Rudná
Jozef Rencsok – Rožňava – Krh. Podhradie
Csaba Korintuš – Rožňava – Krh. D. Lúka
Attila Elek – Rožňava – Krh. Podhradie
Michal Tóth – Rožňava – Krh. Podhradie
Dominik Tóth – Rožňava – Jablonov n / T.
Zaujímavosti
Inzultácia Zdenka Greška (zápas Brzotín – G. Poloma)
V zápase Brzotín – G. Poloma bol inzultovaný rozhodca Slavomír Gallo. Keď odchádzal do kabíny, Z. Greško ho udrel loptou do oblasti žalúdka. Rozhodca na to ukončil zápas. Neskôr mal trest za inzultáciu skrátený, čo vyvolalo veľký rozruch.
Inzultácia Norberta Kövesdiho (hráč Gemerskej Hôrky) – trest 18 mesiacov
Funkcionári zabudli na detail
ŠTK kontumovala stretnutie Štítnika K. T. proti Smižanom pre neoprávnený štart gólmana Jána Dorkina. Ten sa v Slovenskom pohári vykartičkoval a funkcionári Štítnika K. T. pozabudli, že sa trest prenáša aj do súťaže.
Mladí chlapci majú strach
V stretnutí druhej triedy medzi mužstvami Nižná Slaná a Ochtiná bol predseda domáceho mužstva Martin Gallík, ktorý sa pasoval za hlavného usporiadateľa, nepríjemne zaskočený hrou hostí a nešportovým správaním. To, čo u nás niektorí hráči Ochtinej produkovali, sa nedá nazvať inak ako svinstvo prvého stupňa. Prezentovali sa surovou hrou a vulgárnym vystupovaním. Naši mladí chlapci sa takýchto prejavov boja a majú strach o svoje zdravie. Vrcholom všetkého bolo to, že po stretnutí prišiel do kabíny kapitán hostí a vyhrážal sa rozhodcovi zabitím, povedal rozhorčene na margo stretnutia predseda klubu Nižnej Slanej. Tentoraz ŠTK na poznatok v zápise rozhodcu o stretnutí promptne reagovala a Marek Suchý si nasledujúcich osem stretnutí nezahrá.



FK Baník Rakovnica. Zdroj: Rakovnické noviny


FK Plešivec, zdroj: Adrián Szaniszló
Pripravil Ing. Štefan Tomášik






























Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.