Káder 1989 – 1991: Dorkin, Almáši, Lentvorský - Benco, Šlosár, Džačár, Pristaš, Spišák, Kovalčík, Bukovič, Orabinec, Pollák, Spišák, Zdechovan, D. Gallo, Majerčák, Jakab, Truhan, Fabian, Zubko, Béreš, Mihálik, Breuer, Lörinc, Világi, Motyka, Hlivák, Ruszó
Káder 1991 - 1992: Dorkin, Almáši - Golenya, Šándor, Fabian, Žiak, Džačár, Orabinec, Leng, Miloš Gallo, Čižmár, E. Kamenský, Lengyel, Schilling, Breuer, Zdechovan, Majerčák, Sovič, Baláž, Motyka, Pollák, Rybár
Tréner: Emil Bezdeda, masér: Juraj Benko
Káder 1992 – 1993: Ján Dorkin, Maroš Almáši – Ľubomír Orabinec, Ľubomír Spišák, Dušan Žiak, Dušan Rybár, Miloš Leng, Július Szöllös, Ján Zdechovan, Miroslav Majerčák, Marián Šlosár, Ján Čižmár, Štefan Lengyel, Miloš Gallo, Miroslav Golenya, Oliver Dávid, Erich Kamenský, Jaroslav Kamenský
Káder 1993 – 1994: Ján Dorkin, Maroš Almáši – Ľubomír Orabinec, Ľubomír Spišák, Daniel Grác, Dušan Rybár, Milan Hajdúk, Miloš Leng, Ján Zdechovan, Július Szöllös, Ján Čižmár, Tomáš Danko, Miroslav Golenya, Miloš Gallo, Milan Bartko, Jaroslav Kamenský, Erich Kamenský
Káder 1994 – 1995: Ján Dorkin, Dušan Tokarčík (jar) – Miloš Gallo, Peter Slicho, František Rendoš, Ján Fatľa, Milan Bartko, Miloš Leng, Tomáš Danko, Dušan Rybár, Ľubomír Orabinec, Jozef Gašpar, Roman Gabria, Milan Hajdúk, Jaroslav Piater, Ján Čižmár, Jaroslav Kamenský, Erich Kamenský, Daniel Grác, Ladislav Harakaľ
Káder na jeseň 1995: Ján Dorkin, Martin Lipčák, Gejza Pulen - Milan Hajdúk, Dušan Rybár, Ľubomír Orabinec, František Rendoš, Miloš Leng, Daniel Grác, Miroslav Golenya, Tomáš Danko, Peter Slicho, Peter Ďurica, Jozef Gašpar, Jaroslav Kamenský, Milan Bartko, Miloš Gallo, Rastislav Stehlo, Marek Fedorčo, Peter Jedinák
Tréner: Emil Bezdeda
Káder na jar 1996: Ján Dorkin, Peter Komenda – Peter Ďurica, Miloš Gallo, Jozef Gašpar, Daniel Grác, Jaroslav Kamenský, Miloš Leng, Ľubomír Orabinec, František Rendoš, Peter Slicho, Rastislav Stehlo, Ján Čižmár, Peter Jedinák, Martin Mihálik, Rastislav Greško, Tomáš Hronec, Jozef Boguský, Marek Fedorčo, Oliver Dávid
Tréner: Rudolf Taubner
Káder na jeseň 1996: Ján Dorkin, Anatolij Lanovoj – Jozef Pavlišin, Milan Polča, Alexander Deusov, Rastislav Greško, Martin Mihálik, Daniel Grác, Miloš Leng, Peter Slicho, Peter Jedinák, Roman Gočaltovský, Ján Čižmár, Ľubomír Spišák, Roman Béreš, Peter Gajan, Oliver Dávid (do 30.10.1996), Jozef Gašpar, Tomáš Hronec, Jaroslav Kamenský, Denis Stojanov, Miloš Gallo
Realizačný tím: tréner: Jozef Štafura, vedúci mužstva: Miloš Gallo, lekár: MUDr. Emil Červenka
Káder na jar 1997: Ján Dorkin, Vincent Kandráč – Miloš Leng, Pavol Lukáč, Daniel Grác, Jozef Gašpar, Alexander Deusov, Rastislav Greško, Rastislav Stehlo, Roman Gočaltovský, Jozef Pavlišin, Roman Béreš, Dušan Rybár, Ján Čižmár, Peter Gajan, Tomáš Hronec, Miloš Gallo
Káder na jeseň 1997: Gejza Pulen, Juraj Kulčár – Miloš Leng, Miloš Gallo, Rastislav Stehlo, Tomáš Hronec, Jozef Gašpar, Daniel Grác, Ján Ivan, Stanislav Kučera, Roman Béreš, Dušan Rybár, Tomáš Porochnavý, Marcel Tyčiak, Pavol Lukáč, Richard Gábor, Ján Zdechovan, Ľubomír Vyskoč, Maroš Gallo, Tomáš Kopernický, Zoltán Gömöri
Predseda: Ján Demko, podpredseda: Ladislav Dávid, tajomník: Miloš Gallo st., tréner: Peter Szénay, asistent: Ľubomír Spišák, masér: Milan Hajdúk, lekár: Emil Červenka
Káder na jar 1998: Gejza Pulen, Ján Dorkin, Alexander Szabó, Juraj Kulčár – Pavol Lukáč, Miloš Leng, Daniel Grác, Richard Gábor, Roman Znak, Milan Hajdúk, Ľubomír Vyskoč, Maroš Gallo, Miloš Gallo, Ján Zdechovan, Marcel Tyčiak, Ján Ivan, Ján Čižmár, Zoltán Gömöri, Roman Béreš, Marcel Podracký, Rastislav Stehlo, Stanislav Kučera
Tréner: Emil Bezdeda
Káder 1998 - 1999: Gejza Pulen (po 2 kolách ZVS v Jelšave), Zoltán Šalamon, Alexander Szabó, Marián Manko, Miroslav Užík (zo Svitu) – Dušan Rybár, Marcel Tyčiak, Tomáš Hronec, Roman Polyák, Ervín Hagovský, Roman Béreš, Dalibor Karnay, Ľuboš Uhlár, Imrich Krišta, Oliver Dávid, Marcel Derján, Zsolt Lipták, Peter Milko, Pavel Zvara, Michal Doležal, Ivan Lohyňa (všetci traja z R. Soboty), Milan Barna (z Dubovej), Ján Jurčák, Róbert Harčár, Erik Žofaj (všetci traja z Bardejova), Repka, Ševčovič (obaja ZVS)
Predseda: Ladislav Dávid, podpredseda: Ferdinand Drenko, tréner: Dionýz Kemény, tajomník: Ľudovít Szekereš, lekár: Čerevka
Káder na jeseň 1999: Dušan Tokarčík, Matej Gáspar, Ľubomír Šiška – Štefan Škarbek, Stanislav Pepich, Miloš Leng, Dušan Sarvaš, Július Balta, Boris Čillík, Peter Majný, Peter Ďurika, Ivan Lohyňa, Marcel Tyčiak, Vladimír Drobňák, Michal Doležal, Peter Milko, Daniel Olexa, Július Szöllös, Rastislav Stehlo, Oliver Dávid, Ľubomír Morávek, Zdenko Debnár, Tomáš Hronec, Roman Béreš
Jar 2000
Realizačný tím - tréner: Ladislav Lipnický, bez asistenta, vedúci mužstva: Ján Petro, lekár: MUDr. Emil Čerevka, masér: Juraj Benko
Káder: Vojtech Várady, Ľubomír Šiška - Martin Gašpar, Miloš Leng, Július Balta, Dušan Rybár, Dušan Sarvaš, Peter Majný, Martin Beňák, Miroslav Varga, Dávid Lipnický, Oliver Dávid, Július Szöllös, Štefan Škarbek, Ivan Lörinc, Radovan Ivan, Peter Milko, Tomáš Hronec, Rastislav Galovič
Káder 2000 - 2001: Szabó (ZVS), Šalamon, Becze (jarná časť), Várady (jesenná časť) – Sarvaš (jesenná časť), Luka, Lörinc, Hronec, Stehlo, Begáni (jarná časť), Szoják, P. Milko (jesenná časť), Onufer, Herczeg (jarná časť), Grecmacher, J. Pillár, M. Pillár (obaja jesenná časť), Golenya, Mir. Varga (jesenná časť), Barczi, Podracký, Rencsok, O. Dávid, Harhovský, Klinko, Drenko, Gonos, Oto Vágner, L. Varga, Oravec, Znak, Pepich (jesenná časť), Stach (ZVS), Zs. Lipták, Šnír (ZVS v jarnej časti), Glotko (jesenná časť), Parditka, L. Fabian, Klinko
Tréner: Dionýz Kemény, v priebehu jarnej časti Jozef Kontír
Káder 2001 – 2002: Almáši, Szabó, Kiss, Vaňko – Szoják, Dusza, Mil. Leško, Mar. Leško, Stehlo, Hronec, Filčák, Grecmacher, Klinko, Barilík, Adam (ZVS), Haluška, Varga, Vysoký, Ambrózy, Korintuš, Repaský, Gotthard, Lukačko (ZVS v jesennej časti), Drenko, Herczeg, Čabala, Harhovský, Roman Znak, Radoslav Znak, Barczi, Elek, Domik, Rencsok, Lörinc, Dávid, Fabian, Hagovský, Oravec, Šnír (ZVS do 30.9. 2001), Fabian, O. Dávid
Tréner: Zoltán Breuer
Káder 2002 - 2003: Almáši, Szabó, Filický – Vido, Brnčík (jesenná časť), Szoják, Leško, Hronec, Vysoký, Klinko, O. Dávid, Grecmacher, Rencsok, Harhovský, Varga, Korintuš, Ambrózy, Strelka, Gotthardt, Repaský, Lörinc, Pollák, Zatroch, Elek, Domik, L. Dávid, Dusza, Repaský, Truhan, Lipták
Tréner: Dušan Pollák
Káder Rožňavy na jeseň 2003: Maroš Almáši, Alexander Szabó – Maroš Vido, Goran Beshir, Ladislav Varga, Ondrej Vysoký, Miroslav Mázik, Marek Zatroch, Martin Repaský Róbert Gotthardt, Csaba Korintuš, Filip Pollák, Marcel Harhovský, Ladislav Dávid, Michal Figúr, Oliver Dávid, Pavol Kontra, Zoltán Breuer, Ivan Lörinc, Lukáš Drobňák, Rastislav Greško (od 8. kola), Jozef Rencsok, Tomáš Domik, Attila Elek, Jozef Erdöfalvi (obaja prvé 7 kolá)
Tréneri: Dušan Pollák (do 30.9.2003) a Július Balta
Výbor: Čillík, Šalamon, Černák a Pollák
Káder Rožňavy na jar 2004: Alexander Szabó, Peter Ferenčík - Ladislav Varga, Ondrej Vysoký, Rastislav Greško, Csaba Korintuš, Jozef Erdöfalvi, Martin Repaský, Marek Zatroch, Goran Beshir, Ladislav Dávid, Filip Pollák, Róbert Gotthardt, Lukáš Drobňák, Tomáš Domik, Zoltán Breuer
Realizačný tím: Július Balta (tréner), Ivan Čillík (tajomník), Ladislav Šalamon (vedúci mužstva), MUDr. Emil Čerevka (lekár), Ladislav Bernáth (člen)
Káder na jeseň 2004: Alexander Szabó, Peter Ferenčík - Ondrej Vysoký, Ladislav Varga, Rastislav Greško (hosťovanie do 31. 8. 2004 z Betliara), Róbert Gotthardt (hosť. do 30. 6. 2005 z Dobšinej), Csaba Korintuš, Miroslav Mázik (hosť. do 31. 12. 2004 z Krh. Podhradia), Jozef Erdöfalvi, Marek Zatroch, Goran Beshir, Filip Pollák, Lukáš Drobňák, Zoltán Breuer, Michal Figúr, Martin Repaský (odišiel zo štud. dôvodov), Ladislav Dávid, Michal Šimkovič, Zoltán Búlik, Pavol Kontra, Jaroslav Gallo, Roman Ďurán (hosťovanie do 31. 12. 2004 z Lok. Košice)
Káder na jar 2005: Alexander Szabó - Csaba Korintuš, Ondrej Vysoký, Zoltán Búlik, Goran Beshir, Zoltán Breuer - Ivan Lörinc, Marek Zatroch, Filip Pollák - Ladislav Varga, Peter Milko, Róbert Gotthardt, Lukáš Drobňák - Michal Šimkovič, Roman Lipták, Tomáš Domik
Realizačný tím: Július Balta (tréner), Ivan Čillík (štat. zástupca), Ladislav Šalamon (vedúci mužstva), Ladislav Bernáth (člen výboru), MUDr. Emil Čerevka (lekár)
Káder na jeseň 2005: Alexander Szabó - Jaroslav Gallo, Ivan Lörinc, Ondrej Vysoký, Jozef Erdöfalvi, Oliver Dávid, Ladislav Dávid, Peter Milko, Zoltán Breuer, Filip Pollák, Lukáš Drobňák, Roland Klinko, Tibor Grecmacher, Peter Sanisló, Pavol Kontra, Peter Búlik, Zoltán Búlik, Csaba Korintuš, Lukáš Novák, Róbert Gotthardt, Goran Beshir, Michal Figúr, Zoltán Breuer, Ladislav Varga, Ján Urban, Jozef Korfanta
Tréner: Zoltán Breuer
Káder na jar 2006: Alexander Szabó - Zoltán Breuer, Jozef Erdöfalvi, Ivan Lörinc, Jaroslav Gallo, Marián Varga, Lukáš Drobňák, Zoltán Búlik, Oliver Dávid, Roland Klinko, Peter Milko, Ján Urban, Jozef Korfanta, Tibor Grecmacher, Ladislav Varga, Michal Figúr, Ondrej Vysoký
Tréner: Zoltán Breuer
Káder 2006 – 2007: Alexander Szabó (jesenná časť), Maroš Almáši (jarná časť) - Zoltán Breuer, Ivan Lörinc, Ladislav Varga, Oliver Dávid, Jaroslav Gallo, Jozef Korfanta, Zoltán Búlik, Marek Zatroch, Ľubomír Orabinec, Marián Varga (jesenná časť), Goran Beshir, Pavol Kontra, Peter Sanisló, Ján Urban, Jaroslav Strelka, Lukáš Drobňák, Patrik Milata, Peter Búlik (jesenná časť), Michal Šimkovič, Ondrej Vysoký, Lukáš Novák
Tréneri: Zoltán Breuer a Dušan Pollák
Umiestnenia v konečných tabuľkách
2. liga
1995 – 1996 15. miesto 32 bodov, baráž: Rožňava – Vranov nad Topľou 1:2 a 0:3
Umiestnenia v 1. A triede
1988 – 1989 4. miesto 31 bodov
1989 – 1990 10. miesto 25 bodov
1990 – 1991 2. miesto 37 bodov
1991 – 1992 1. miesto 40 bodov
Umiestnenia v 4. lige
1993 – 1994 2. miesto
2000 – 2001 11. miesto
2001 – 2002 13. miesto
2002 – 2003 15. miesto
2003 – 2004 8. miesto
2004 – 2005 9. miesto
2005 – 2006 10. miesto
2006 – 2007 14. miesto
Umiestnenia v 3. lige – východ
1994 – 1995 1. miesto 58 bodov
1996 – 1997 5. miesto 49 bodov
1997 – 1998 11. miesto 38 bodov
1998 – 1999 11. miesto 40 bodov
1999 – 2000 14. miesto 32 bodov
Fotogaléria
Zdroj: Miloš Leng 3, Miroslav Golenya 1
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/12819/historia-mfk-roznava-v-rokoch-1989-2007-dospeli#sigProGalleria4e44f4685c
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-