Káder 1989 – 1991: Dorkin, Almáši, Lentvorský - Benco, Šlosár, Džačár, Pristaš, Spišák, Kovalčík, Bukovič, Orabinec, Pollák, Spišák, Zdechovan, D. Gallo, Majerčák, Jakab, Truhan, Fabian, Zubko, Béreš, Mihálik, Breuer, Lörinc, Világi, Motyka, Hlivák, Ruszó
Káder 1991 - 1992: Dorkin, Almáši - Golenya, Šándor, Fabian, Žiak, Džačár, Orabinec, Leng, Miloš Gallo, Čižmár, E. Kamenský, Lengyel, Schilling, Breuer, Zdechovan, Majerčák, Sovič, Baláž, Motyka, Pollák, Rybár
Tréner: Emil Bezdeda, masér: Juraj Benko
Káder 1992 – 1993: Ján Dorkin, Maroš Almáši – Ľubomír Orabinec, Ľubomír Spišák, Dušan Žiak, Dušan Rybár, Miloš Leng, Július Szöllös, Ján Zdechovan, Miroslav Majerčák, Marián Šlosár, Ján Čižmár, Štefan Lengyel, Miloš Gallo, Miroslav Golenya, Oliver Dávid, Erich Kamenský, Jaroslav Kamenský
Káder 1993 – 1994: Ján Dorkin, Maroš Almáši – Ľubomír Orabinec, Ľubomír Spišák, Daniel Grác, Dušan Rybár, Milan Hajdúk, Miloš Leng, Ján Zdechovan, Július Szöllös, Ján Čižmár, Tomáš Danko, Miroslav Golenya, Miloš Gallo, Milan Bartko, Jaroslav Kamenský, Erich Kamenský
Káder 1994 – 1995: Ján Dorkin, Dušan Tokarčík (jar) – Miloš Gallo, Peter Slicho, František Rendoš, Ján Fatľa, Milan Bartko, Miloš Leng, Tomáš Danko, Dušan Rybár, Ľubomír Orabinec, Jozef Gašpar, Roman Gabria, Milan Hajdúk, Jaroslav Piater, Ján Čižmár, Jaroslav Kamenský, Erich Kamenský, Daniel Grác, Ladislav Harakaľ
Káder na jeseň 1995: Ján Dorkin, Martin Lipčák, Gejza Pulen - Milan Hajdúk, Dušan Rybár, Ľubomír Orabinec, František Rendoš, Miloš Leng, Daniel Grác, Miroslav Golenya, Tomáš Danko, Peter Slicho, Peter Ďurica, Jozef Gašpar, Jaroslav Kamenský, Milan Bartko, Miloš Gallo, Rastislav Stehlo, Marek Fedorčo, Peter Jedinák
Tréner: Emil Bezdeda
Káder na jar 1996: Ján Dorkin, Peter Komenda – Peter Ďurica, Miloš Gallo, Jozef Gašpar, Daniel Grác, Jaroslav Kamenský, Miloš Leng, Ľubomír Orabinec, František Rendoš, Peter Slicho, Rastislav Stehlo, Ján Čižmár, Peter Jedinák, Martin Mihálik, Rastislav Greško, Tomáš Hronec, Jozef Boguský, Marek Fedorčo, Oliver Dávid
Tréner: Rudolf Taubner
Káder na jeseň 1996: Ján Dorkin, Anatolij Lanovoj – Jozef Pavlišin, Milan Polča, Alexander Deusov, Rastislav Greško, Martin Mihálik, Daniel Grác, Miloš Leng, Peter Slicho, Peter Jedinák, Roman Gočaltovský, Ján Čižmár, Ľubomír Spišák, Roman Béreš, Peter Gajan, Oliver Dávid (do 30.10.1996), Jozef Gašpar, Tomáš Hronec, Jaroslav Kamenský, Denis Stojanov, Miloš Gallo
Realizačný tím: tréner: Jozef Štafura, vedúci mužstva: Miloš Gallo, lekár: MUDr. Emil Červenka
Káder na jar 1997: Ján Dorkin, Vincent Kandráč – Miloš Leng, Pavol Lukáč, Daniel Grác, Jozef Gašpar, Alexander Deusov, Rastislav Greško, Rastislav Stehlo, Roman Gočaltovský, Jozef Pavlišin, Roman Béreš, Dušan Rybár, Ján Čižmár, Peter Gajan, Tomáš Hronec, Miloš Gallo
Káder na jeseň 1997: Gejza Pulen, Juraj Kulčár – Miloš Leng, Miloš Gallo, Rastislav Stehlo, Tomáš Hronec, Jozef Gašpar, Daniel Grác, Ján Ivan, Stanislav Kučera, Roman Béreš, Dušan Rybár, Tomáš Porochnavý, Marcel Tyčiak, Pavol Lukáč, Richard Gábor, Ján Zdechovan, Ľubomír Vyskoč, Maroš Gallo, Tomáš Kopernický, Zoltán Gömöri
Predseda: Ján Demko, podpredseda: Ladislav Dávid, tajomník: Miloš Gallo st., tréner: Peter Szénay, asistent: Ľubomír Spišák, masér: Milan Hajdúk, lekár: Emil Červenka
Káder na jar 1998: Gejza Pulen, Ján Dorkin, Alexander Szabó, Juraj Kulčár – Pavol Lukáč, Miloš Leng, Daniel Grác, Richard Gábor, Roman Znak, Milan Hajdúk, Ľubomír Vyskoč, Maroš Gallo, Miloš Gallo, Ján Zdechovan, Marcel Tyčiak, Ján Ivan, Ján Čižmár, Zoltán Gömöri, Roman Béreš, Marcel Podracký, Rastislav Stehlo, Stanislav Kučera
Tréner: Emil Bezdeda
Káder 1998 - 1999: Gejza Pulen (po 2 kolách ZVS v Jelšave), Zoltán Šalamon, Alexander Szabó, Marián Manko, Miroslav Užík (zo Svitu) – Dušan Rybár, Marcel Tyčiak, Tomáš Hronec, Roman Polyák, Ervín Hagovský, Roman Béreš, Dalibor Karnay, Ľuboš Uhlár, Imrich Krišta, Oliver Dávid, Marcel Derján, Zsolt Lipták, Peter Milko, Pavel Zvara, Michal Doležal, Ivan Lohyňa (všetci traja z R. Soboty), Milan Barna (z Dubovej), Ján Jurčák, Róbert Harčár, Erik Žofaj (všetci traja z Bardejova), Repka, Ševčovič (obaja ZVS)
Predseda: Ladislav Dávid, podpredseda: Ferdinand Drenko, tréner: Dionýz Kemény, tajomník: Ľudovít Szekereš, lekár: Čerevka
Káder na jeseň 1999: Dušan Tokarčík, Matej Gáspar, Ľubomír Šiška – Štefan Škarbek, Stanislav Pepich, Miloš Leng, Dušan Sarvaš, Július Balta, Boris Čillík, Peter Majný, Peter Ďurika, Ivan Lohyňa, Marcel Tyčiak, Vladimír Drobňák, Michal Doležal, Peter Milko, Daniel Olexa, Július Szöllös, Rastislav Stehlo, Oliver Dávid, Ľubomír Morávek, Zdenko Debnár, Tomáš Hronec, Roman Béreš
Jar 2000
Realizačný tím - tréner: Ladislav Lipnický, bez asistenta, vedúci mužstva: Ján Petro, lekár: MUDr. Emil Čerevka, masér: Juraj Benko
Káder: Vojtech Várady, Ľubomír Šiška - Martin Gašpar, Miloš Leng, Július Balta, Dušan Rybár, Dušan Sarvaš, Peter Majný, Martin Beňák, Miroslav Varga, Dávid Lipnický, Oliver Dávid, Július Szöllös, Štefan Škarbek, Ivan Lörinc, Radovan Ivan, Peter Milko, Tomáš Hronec, Rastislav Galovič
Káder 2000 - 2001: Szabó (ZVS), Šalamon, Becze (jarná časť), Várady (jesenná časť) – Sarvaš (jesenná časť), Luka, Lörinc, Hronec, Stehlo, Begáni (jarná časť), Szoják, P. Milko (jesenná časť), Onufer, Herczeg (jarná časť), Grecmacher, J. Pillár, M. Pillár (obaja jesenná časť), Golenya, Mir. Varga (jesenná časť), Barczi, Podracký, Rencsok, O. Dávid, Harhovský, Klinko, Drenko, Gonos, Oto Vágner, L. Varga, Oravec, Znak, Pepich (jesenná časť), Stach (ZVS), Zs. Lipták, Šnír (ZVS v jarnej časti), Glotko (jesenná časť), Parditka, L. Fabian, Klinko
Tréner: Dionýz Kemény, v priebehu jarnej časti Jozef Kontír
Káder 2001 – 2002: Almáši, Szabó, Kiss, Vaňko – Szoják, Dusza, Mil. Leško, Mar. Leško, Stehlo, Hronec, Filčák, Grecmacher, Klinko, Barilík, Adam (ZVS), Haluška, Varga, Vysoký, Ambrózy, Korintuš, Repaský, Gotthard, Lukačko (ZVS v jesennej časti), Drenko, Herczeg, Čabala, Harhovský, Roman Znak, Radoslav Znak, Barczi, Elek, Domik, Rencsok, Lörinc, Dávid, Fabian, Hagovský, Oravec, Šnír (ZVS do 30.9. 2001), Fabian, O. Dávid
Tréner: Zoltán Breuer
Káder 2002 - 2003: Almáši, Szabó, Filický – Vido, Brnčík (jesenná časť), Szoják, Leško, Hronec, Vysoký, Klinko, O. Dávid, Grecmacher, Rencsok, Harhovský, Varga, Korintuš, Ambrózy, Strelka, Gotthardt, Repaský, Lörinc, Pollák, Zatroch, Elek, Domik, L. Dávid, Dusza, Repaský, Truhan, Lipták
Tréner: Dušan Pollák
Káder Rožňavy na jeseň 2003: Maroš Almáši, Alexander Szabó – Maroš Vido, Goran Beshir, Ladislav Varga, Ondrej Vysoký, Miroslav Mázik, Marek Zatroch, Martin Repaský Róbert Gotthardt, Csaba Korintuš, Filip Pollák, Marcel Harhovský, Ladislav Dávid, Michal Figúr, Oliver Dávid, Pavol Kontra, Zoltán Breuer, Ivan Lörinc, Lukáš Drobňák, Rastislav Greško (od 8. kola), Jozef Rencsok, Tomáš Domik, Attila Elek, Jozef Erdöfalvi (obaja prvé 7 kolá)
Tréneri: Dušan Pollák (do 30.9.2003) a Július Balta
Výbor: Čillík, Šalamon, Černák a Pollák
Káder Rožňavy na jar 2004: Alexander Szabó, Peter Ferenčík - Ladislav Varga, Ondrej Vysoký, Rastislav Greško, Csaba Korintuš, Jozef Erdöfalvi, Martin Repaský, Marek Zatroch, Goran Beshir, Ladislav Dávid, Filip Pollák, Róbert Gotthardt, Lukáš Drobňák, Tomáš Domik, Zoltán Breuer
Realizačný tím: Július Balta (tréner), Ivan Čillík (tajomník), Ladislav Šalamon (vedúci mužstva), MUDr. Emil Čerevka (lekár), Ladislav Bernáth (člen)
Káder na jeseň 2004: Alexander Szabó, Peter Ferenčík - Ondrej Vysoký, Ladislav Varga, Rastislav Greško (hosťovanie do 31. 8. 2004 z Betliara), Róbert Gotthardt (hosť. do 30. 6. 2005 z Dobšinej), Csaba Korintuš, Miroslav Mázik (hosť. do 31. 12. 2004 z Krh. Podhradia), Jozef Erdöfalvi, Marek Zatroch, Goran Beshir, Filip Pollák, Lukáš Drobňák, Zoltán Breuer, Michal Figúr, Martin Repaský (odišiel zo štud. dôvodov), Ladislav Dávid, Michal Šimkovič, Zoltán Búlik, Pavol Kontra, Jaroslav Gallo, Roman Ďurán (hosťovanie do 31. 12. 2004 z Lok. Košice)
Káder na jar 2005: Alexander Szabó - Csaba Korintuš, Ondrej Vysoký, Zoltán Búlik, Goran Beshir, Zoltán Breuer - Ivan Lörinc, Marek Zatroch, Filip Pollák - Ladislav Varga, Peter Milko, Róbert Gotthardt, Lukáš Drobňák - Michal Šimkovič, Roman Lipták, Tomáš Domik
Realizačný tím: Július Balta (tréner), Ivan Čillík (štat. zástupca), Ladislav Šalamon (vedúci mužstva), Ladislav Bernáth (člen výboru), MUDr. Emil Čerevka (lekár)
Káder na jeseň 2005: Alexander Szabó - Jaroslav Gallo, Ivan Lörinc, Ondrej Vysoký, Jozef Erdöfalvi, Oliver Dávid, Ladislav Dávid, Peter Milko, Zoltán Breuer, Filip Pollák, Lukáš Drobňák, Roland Klinko, Tibor Grecmacher, Peter Sanisló, Pavol Kontra, Peter Búlik, Zoltán Búlik, Csaba Korintuš, Lukáš Novák, Róbert Gotthardt, Goran Beshir, Michal Figúr, Zoltán Breuer, Ladislav Varga, Ján Urban, Jozef Korfanta
Tréner: Zoltán Breuer
Káder na jar 2006: Alexander Szabó - Zoltán Breuer, Jozef Erdöfalvi, Ivan Lörinc, Jaroslav Gallo, Marián Varga, Lukáš Drobňák, Zoltán Búlik, Oliver Dávid, Roland Klinko, Peter Milko, Ján Urban, Jozef Korfanta, Tibor Grecmacher, Ladislav Varga, Michal Figúr, Ondrej Vysoký
Tréner: Zoltán Breuer
Káder 2006 – 2007: Alexander Szabó (jesenná časť), Maroš Almáši (jarná časť) - Zoltán Breuer, Ivan Lörinc, Ladislav Varga, Oliver Dávid, Jaroslav Gallo, Jozef Korfanta, Zoltán Búlik, Marek Zatroch, Ľubomír Orabinec, Marián Varga (jesenná časť), Goran Beshir, Pavol Kontra, Peter Sanisló, Ján Urban, Jaroslav Strelka, Lukáš Drobňák, Patrik Milata, Peter Búlik (jesenná časť), Michal Šimkovič, Ondrej Vysoký, Lukáš Novák
Tréneri: Zoltán Breuer a Dušan Pollák
Umiestnenia v konečných tabuľkách
2. liga
1995 – 1996 15. miesto 32 bodov, baráž: Rožňava – Vranov nad Topľou 1:2 a 0:3
Umiestnenia v 1. A triede
1988 – 1989 4. miesto 31 bodov
1989 – 1990 10. miesto 25 bodov
1990 – 1991 2. miesto 37 bodov
1991 – 1992 1. miesto 40 bodov
Umiestnenia v 4. lige
1993 – 1994 2. miesto
2000 – 2001 11. miesto
2001 – 2002 13. miesto
2002 – 2003 15. miesto
2003 – 2004 8. miesto
2004 – 2005 9. miesto
2005 – 2006 10. miesto
2006 – 2007 14. miesto
Umiestnenia v 3. lige – východ
1994 – 1995 1. miesto 58 bodov
1996 – 1997 5. miesto 49 bodov
1997 – 1998 11. miesto 38 bodov
1998 – 1999 11. miesto 40 bodov
1999 – 2000 14. miesto 32 bodov
Fotogaléria
Zdroj: Miloš Leng 3, Miroslav Golenya 1
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/12819/historia-mfk-roznava-v-rokoch-1989-2007-dospeli#sigProGalleria4e44f4685c

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-