Na jar káder posilnili Marek Marchevský, Daniel Grác, Matej Chochol a Miloš Gallo ml. Miloš Gallo, Maroš Gallo, Michal Fecko a Boris Milko v kádri ostali.
Krásnohorské Podhradie skončilo na 7. mieste a Gemerská Hôrka na 9. mieste, Dobšiná na 12. mieste. Za zmienenie stojí, že Dobšiná získala na jar len 11 bodov. Gemerskej Hôrke v jarnej časti citeľne chýbal kanonier Klinko, ktorý pre pracovné povinnosti nenastupoval. Na jar sa stal trénerom Gemerskej Hôrky Vladislav Vávra. Krásnohorské Podhradie riešilo na jeseň brankársku otázku, napokon na jar zrušili hosťovanie Tiborovi Kerekešovi.
V 1. triede nebol po jeseni favorit na postup, päť mužstiev malo viacbodový odstup od iných celkov. Rozhodovala teda jarná časť. Betliar prehral iba raz a preto zaslúžene skončil prvý s 13 bodovým náskokom. Postup do vyššej súťaže nedomietol. Na opačnom konci tabuľky posledný skončil Brzotín, ktorý mal slabú jarnú časť- získal štyri body.
V 2. triede boli favoritom na postup Honce, keď sa posilnili o viacerých kvalitných hráčov. Súťaž vyhrali s 13 bodovým náskokom pred Štítnikom. Z druhého miesta postúpil do 1. triedy aj Štítnik.
Zaujímavosti
Zaujímavý priebeh malo stretnutie medzi Štítnikom a Ml. Brzotín. Rozhodca s delegátom ostali v Štítniku, ale zápas sa odohral v Kunovej Teplici.
Duel Bohúňova s Brzotínom priniesol niekoľko zaujímavostí. Hostia pricestovali len s deviatimi hráčmi a nadôvažok zistili, že namiesto dresov si priniesli so sebou druhú sadu trenírok. Bohúňovčania im teda požičali svoje staršie červené dresy. Hostia nastúpili so svojou zvyčajnou taktikou, zo zabetónovanej obrany podnikali protiútoky. Aj keď domáci nastúpili jedenásti, do optimálnej mala zostava ďaleko. Možno aj preto dokázali prevahu využiť v prvom polčase len na strelenie jedného gólu. Navyše po prestávke sa Kerekešovi podarilo vyrovnať. Potom zasa pokračovalo dobíjanie brány, no gól prišiel na 2:1 prišiel až tri minúty pred koncom. Domáci si po ňom možno vydýchli až príliš a v poslednej minúte o víťazstvo prišli.
Niektoré prestupy a hosťovania
Milan Gallo, Lukáš Fabian, Peter Gere, Jaroslav Strelka, Radoslav Kuzma, Jakub Drenko – všetci Rožňava – Honce
Filip Kovács – Rožňava – Barca
Matej Chochol – Gemerská Poloma – Rožňava
Michael Boroš – Rožňava – Gemerská Poloma
Patrik Milata – Lipovník – Rožňava
Dávid Bodnár, Richard Szkokan – Rožňava - Gemerská Hôrka
Lukáš Drobňák, Peter Breuer – Rožňava - Krh. Podhradie
Ondrej Vysoký – Rožňava – Rudná
Boris Vysoký – Rožňava – Vlachovo
Branislav Kuzma – Rožňava – Honce
Ján Gelda – Rožňava – Nižná Slaná
Ján Gonos – Betliar – Rožň. Bystré
Erik Herchl – Slavošovce – Betliar
Vladislav Vávra – Lipovník - Betliar
Ladislav Lörinc – Rakovnica – Betliar
Ivan Lörinc – Lipovník - Betliar
Miroslav Demeter – Trstené – Betliar
Miloš Schvarz – Betliar – Nižná Slaná
Ladislav Varga – Kružná - Betliar
Roman Kováč – Malá Ida – Betliar
Pavol Lukáč – Betliar – Štítnik
Tibor Kerekeš – Krh. Podhradie – Rudná
Tibor Kardoš, Dávid Bollo, Jaroslav Barczi – všetci Lipovník – Krh. Podhradie
Juraj Jurínyi – Krh. Podhradie – Krh. D. Lúka
Zoran Zdechovan – Štítnik K. T. – Krh. Podhradie
Mikuláš Harhovský – Horn – Krh. Podhradie
Jozef Barnák, Matúš Gallo – Dobšiná – V. Slaná
Peter Sanisló – Rudná – Dobšiná
Peter Šimon - Gemerská Poloma – R. Bystré
Marek Marchevský – Štítnik K. T. – Gemerská Poloma
Daniel Grác – V. Opátske - Gemerská Poloma
Roman Die - Gemerská Poloma – N. Slaná
Boris Milko – Lipovník - Gemerská Poloma
Dominik Kakalejčík – Štítnik K. T. - Gemerská Poloma
Miloš Gallo ml. – Slovan Bratislava - Gemerská Poloma
Miloš Gallo st., Michal Fecko, Maroš Gallo – všetci Štítnik K. T. - Gemerská Poloma
František Čapó – Rakovnica - Rožň. Bystré
Miloslav Péter - Rožň. Bystré - Rudná
Oskar Saláta, Ladislav Spišák – obaja Péder – Jablonov n/T
Štefan Dányi – Drnava – Jablonov n/T
Róbert Szocs, Tamás Cseh – obaja Jablonov n/T – Drnava
Martin Fifik, Ladislav Miliczký – obaja Turňa - Jablonov n/T
Miroslav Gamba, Ján Cehelník – obaja Jablonov n/T – Dvorníky - Včeláre
Ladislav Štefan – Hrhov – Jablonov n/T
Pavol Ungváry – Szabó – Zádielske Dvorníky – Jablonov n/T
Arnold Rigo – Hrhov – Dvorníky – Včeláre
Emil Varga, Marián Katona – Turňa – Hrhov
František Bartók, Marián Saksoň – obaja Drienovec – Hrhov
Marek Dunka – Roma Drienovec – Hrhov
Ondrej Skokan – Krh. Dlhá Lúka – Plešivec
Attila Görgei – Lipovník - Krh. Dlhá Lúka
Miloš Chochol – G. Poloma – Dedinky
Jakub Majerík – Dobšiná – Dedinky
Ján Kičura – Vlachovo – Dedinky
Ján Pitoňák – Nižná Slaná – Vlachovo
Štefan Müller – Gemerská Poloma – Vlachovo
Jozef Rencsok – Brzotín – Drnava
Marek Šály – Rakovnica – Rudná
Peter Szöllös – Rudná – Honce
Csaba Ováry – Honce – Rudná
Maroš Vido – Hnilčík – Vyšná Slaná
Zdenko Hric – Jančo – Slavošovce – Vyšná Slaná
Vladimír Zsóri – Dlhá Ves – G. Hôrka

FK Krásnohorské Podhradie

FK Tatran Betliar
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-