Na jar káder posilnili Marek Marchevský, Daniel Grác, Matej Chochol a Miloš Gallo ml. Miloš Gallo, Maroš Gallo, Michal Fecko a Boris Milko v kádri ostali.
Krásnohorské Podhradie skončilo na 7. mieste a Gemerská Hôrka na 9. mieste, Dobšiná na 12. mieste. Za zmienenie stojí, že Dobšiná získala na jar len 11 bodov. Gemerskej Hôrke v jarnej časti citeľne chýbal kanonier Klinko, ktorý pre pracovné povinnosti nenastupoval. Na jar sa stal trénerom Gemerskej Hôrky Vladislav Vávra. Krásnohorské Podhradie riešilo na jeseň brankársku otázku, napokon na jar zrušili hosťovanie Tiborovi Kerekešovi.
V 1. triede nebol po jeseni favorit na postup, päť mužstiev malo viacbodový odstup od iných celkov. Rozhodovala teda jarná časť. Betliar prehral iba raz a preto zaslúžene skončil prvý s 13 bodovým náskokom. Postup do vyššej súťaže nedomietol. Na opačnom konci tabuľky posledný skončil Brzotín, ktorý mal slabú jarnú časť- získal štyri body.
V 2. triede boli favoritom na postup Honce, keď sa posilnili o viacerých kvalitných hráčov. Súťaž vyhrali s 13 bodovým náskokom pred Štítnikom. Z druhého miesta postúpil do 1. triedy aj Štítnik.
Zaujímavosti
Zaujímavý priebeh malo stretnutie medzi Štítnikom a Ml. Brzotín. Rozhodca s delegátom ostali v Štítniku, ale zápas sa odohral v Kunovej Teplici.
Duel Bohúňova s Brzotínom priniesol niekoľko zaujímavostí. Hostia pricestovali len s deviatimi hráčmi a nadôvažok zistili, že namiesto dresov si priniesli so sebou druhú sadu trenírok. Bohúňovčania im teda požičali svoje staršie červené dresy. Hostia nastúpili so svojou zvyčajnou taktikou, zo zabetónovanej obrany podnikali protiútoky. Aj keď domáci nastúpili jedenásti, do optimálnej mala zostava ďaleko. Možno aj preto dokázali prevahu využiť v prvom polčase len na strelenie jedného gólu. Navyše po prestávke sa Kerekešovi podarilo vyrovnať. Potom zasa pokračovalo dobíjanie brány, no gól prišiel na 2:1 prišiel až tri minúty pred koncom. Domáci si po ňom možno vydýchli až príliš a v poslednej minúte o víťazstvo prišli.
Niektoré prestupy a hosťovania
Milan Gallo, Lukáš Fabian, Peter Gere, Jaroslav Strelka, Radoslav Kuzma, Jakub Drenko – všetci Rožňava – Honce
Filip Kovács – Rožňava – Barca
Matej Chochol – Gemerská Poloma – Rožňava
Michael Boroš – Rožňava – Gemerská Poloma
Patrik Milata – Lipovník – Rožňava
Dávid Bodnár, Richard Szkokan – Rožňava - Gemerská Hôrka
Lukáš Drobňák, Peter Breuer – Rožňava - Krh. Podhradie
Ondrej Vysoký – Rožňava – Rudná
Boris Vysoký – Rožňava – Vlachovo
Branislav Kuzma – Rožňava – Honce
Ján Gelda – Rožňava – Nižná Slaná
Ján Gonos – Betliar – Rožň. Bystré
Erik Herchl – Slavošovce – Betliar
Vladislav Vávra – Lipovník - Betliar
Ladislav Lörinc – Rakovnica – Betliar
Ivan Lörinc – Lipovník - Betliar
Miroslav Demeter – Trstené – Betliar
Miloš Schvarz – Betliar – Nižná Slaná
Ladislav Varga – Kružná - Betliar
Roman Kováč – Malá Ida – Betliar
Pavol Lukáč – Betliar – Štítnik
Tibor Kerekeš – Krh. Podhradie – Rudná
Tibor Kardoš, Dávid Bollo, Jaroslav Barczi – všetci Lipovník – Krh. Podhradie
Juraj Jurínyi – Krh. Podhradie – Krh. D. Lúka
Zoran Zdechovan – Štítnik K. T. – Krh. Podhradie
Mikuláš Harhovský – Horn – Krh. Podhradie
Jozef Barnák, Matúš Gallo – Dobšiná – V. Slaná
Peter Sanisló – Rudná – Dobšiná
Peter Šimon - Gemerská Poloma – R. Bystré
Marek Marchevský – Štítnik K. T. – Gemerská Poloma
Daniel Grác – V. Opátske - Gemerská Poloma
Roman Die - Gemerská Poloma – N. Slaná
Boris Milko – Lipovník - Gemerská Poloma
Dominik Kakalejčík – Štítnik K. T. - Gemerská Poloma
Miloš Gallo ml. – Slovan Bratislava - Gemerská Poloma
Miloš Gallo st., Michal Fecko, Maroš Gallo – všetci Štítnik K. T. - Gemerská Poloma
František Čapó – Rakovnica - Rožň. Bystré
Miloslav Péter - Rožň. Bystré - Rudná
Oskar Saláta, Ladislav Spišák – obaja Péder – Jablonov n/T
Štefan Dányi – Drnava – Jablonov n/T
Róbert Szocs, Tamás Cseh – obaja Jablonov n/T – Drnava
Martin Fifik, Ladislav Miliczký – obaja Turňa - Jablonov n/T
Miroslav Gamba, Ján Cehelník – obaja Jablonov n/T – Dvorníky - Včeláre
Ladislav Štefan – Hrhov – Jablonov n/T
Pavol Ungváry – Szabó – Zádielske Dvorníky – Jablonov n/T
Arnold Rigo – Hrhov – Dvorníky – Včeláre
Emil Varga, Marián Katona – Turňa – Hrhov
František Bartók, Marián Saksoň – obaja Drienovec – Hrhov
Marek Dunka – Roma Drienovec – Hrhov
Ondrej Skokan – Krh. Dlhá Lúka – Plešivec
Attila Görgei – Lipovník - Krh. Dlhá Lúka
Miloš Chochol – G. Poloma – Dedinky
Jakub Majerík – Dobšiná – Dedinky
Ján Kičura – Vlachovo – Dedinky
Ján Pitoňák – Nižná Slaná – Vlachovo
Štefan Müller – Gemerská Poloma – Vlachovo
Jozef Rencsok – Brzotín – Drnava
Marek Šály – Rakovnica – Rudná
Peter Szöllös – Rudná – Honce
Csaba Ováry – Honce – Rudná
Maroš Vido – Hnilčík – Vyšná Slaná
Zdenko Hric – Jančo – Slavošovce – Vyšná Slaná
Vladimír Zsóri – Dlhá Ves – G. Hôrka

FK Krásnohorské Podhradie

FK Tatran Betliar
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.