Káder: Babič, Jánošdeák, Roxer – Polovka, Gallo, Marko, Macko, Dávid, Truhan, Blahút, Maliňák, Račko, Tomko, Lörinc, Borza, Baláž, Ro. Šimko, Ra. Šimko, Š. Šimko, Leferovič, M. Ďurský, P. Ďurský, Polyák, Baran, Neuman, Furman, Ferenc, Milko, Uhrín, Galata, P. Urban, J. Urban, Babič, Kasan, Fogaraš, Velebný, Minarovič, Spišiak, Michalčík, Magda, Novák, Oříšek.
Jeseň
Rožňavské Bystré – Krásnohorské. Podhradie 2:1, góly: Dávid, Truhan
Vyšná Slaná – Rožň. Bystré 3:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Kovstav 3:4, góly: Truhan, Urban, Ro. Šimko
Dobšiná – Rožň. Bystré 4:0
Jablonov – Rožň. Bystré 4:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Rudná 1:0, gól: Truhan
Lipovník – Rožň. Bystré 5:1, gól: Račko
Rožň. Bystré – Dlhá Ves 4:1, góly: Blahút, Urban, Račko, Maliňák
Rožň. Bystré – Kružná 2:2, góly: Tomko, Račko
Dedinky – Rožň. Bystré 1:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Rejdová 3:0, góly: Dávid, Macko, Blahút
Rožň. Bystré – Nižná Slaná 2:5, góly: Blahút, Truhan
Vlachovo – Rožň. Bystré 5:1, gól: Dávid
Jar
Rožň. Bystré – Dedinky 2:1, góly: Macko, Lörinc
Krh. Podhradie – Rožň. Bystré 1:0
Rožň. Bystré – Vyšná Slaná 4:1, góly: Borza 2, Šimko, Baláž
Rejdová – Rožň. Bystré 1:0
Nižná Slaná – Rožň. Bystré 2:3, góly: Lörinc 2, Polyák
Rožň. Bystré – Jablonov 2:1, góly: Ďurský, Lörinc
Rožň. Bystré – Dobšiná 4:3, góly: M. Ďurský 2, Urban, Lörinc
Kovstav – Rožň. Bystré 6:1, gól: Lörinc
Rožň. Bystré – Lipovník 2:6, góly: Šimko, Leferovič
Kružná – Rožň. Bystré 10:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Vlachovo 4:1, góly: Šimko, Lörinc, Blahút 2
Rudná – Rožň. Bystré 2:3, góly: Lörinc 2, Urban
Dlhá Ves – Rožň. Bystré 3:2, góly: M. Ďurský 2
Tabuľka 1. triedy po jesennej časti
| 1. | Kružná | 13 | 7 | 4 | 2 | 37:12 | 25 |
| 2. | Nižná Slaná | 13 | 8 | 1 | 4 | 37:31 | 25 |
| 3. | Jablon n/Turňou | 13 | 7 | 2 | 4 | 30:23 | 23 |
| 4. | Lipovník | 13 | 7 | 1 | 5 | 28:21 | 22 |
| 5. | Dobšiná | 13 | 6 | 2 | 5 | 30:21 | 20 |
| 6. | Dedinky | 13 | 6 | 2 | 5 | 29:19 | 20 |
| 7. | Krásnohorské Podhradie | 13 | 6 | 1 | 6 | 27:22 | 19 |
| 8. | Kovstav | 13 | 6 | 1 | 6 | 27:24 | 19 |
| 9. | Vyšná Slaná | 13 | 5 | 1 | 7 | 23:31 | 16 |
| 10. | Rudná | 13 | 4 | 3 | 6 | 20:23 | 15 |
| 11. | Vlachovo | 13 | 4 | 2 | 7 | 24:35 | 14 |
| 12. | Rejdová | 13 | 4 | 2 | 7 | 24:36 | 14 |
| 13. | Rožňavské Bystré | 13 | 3 | 3 | 7 | 22:38 | 12 |
| 14. | Dlhá Ves | 13 | 3 | 1 | 9 | 11:20 | 10 |
Konečná tabuľka 1. triedy
| 1. | Jablonov n/Turňou | 26 | 16 | 3 | 7 | 71:39 | 51 |
| 2. | Kružná | 26 | 13 | 6 | 7 | 78:50 | 45 |
| 3. | Lipovník | 26 | 14 | 2 | 10 | 56:40 | 44 |
| 4. | Kovstav | 26 | 12 | 7 | 7 | 65:49 | 43 |
| 5. | Nižná Slaná | 26 | 14 | 1 | 11 | 62:55 | 43 |
| 6. | Dedinky | 26 | 12 | 3 | 11 | 62:43 | 39 |
| 7. | Krásnohorské Podhradie | 26 | 12 | 2 | 12 | 49:51 | 38 |
| 8. | Dobšiná | 26 | 11 | 3 | 12 | 67:57 | 36 |
| 9. | Rožňavské Bystré | 26 | 10 | 3 | 12 | 50:74 | 33 |
| 10. | Vyšná Slaná | 26 | 10 | 2 | 14 | 50:74 | 32 |
| 11. | Rejdová | 26 | 8 | 6 | 12 | 44:66 | 30 |
| 12. | Vlachovo | 26 | 9 | 3 | 14 | 44:64 | 30 |
| 13. | Dlhá Ves | 26 | 9 | 2 | 15 | 45:68 | 29 |
| 14. | Rudná | 26 | 7 | 6 | 13 | 39:53 | 27 |
Na záver patrí poďakovanie Petrovi Ďurskému a Tiborovi Gonosovi ml.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik




























__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-