Káder: Babič, Jánošdeák, Roxer – Polovka, Gallo, Marko, Macko, Dávid, Truhan, Blahút, Maliňák, Račko, Tomko, Lörinc, Borza, Baláž, Ro. Šimko, Ra. Šimko, Š. Šimko, Leferovič, M. Ďurský, P. Ďurský, Polyák, Baran, Neuman, Furman, Ferenc, Milko, Uhrín, Galata, P. Urban, J. Urban, Babič, Kasan, Fogaraš, Velebný, Minarovič, Spišiak, Michalčík, Magda, Novák, Oříšek.
Jeseň
Rožňavské Bystré – Krásnohorské. Podhradie 2:1, góly: Dávid, Truhan
Vyšná Slaná – Rožň. Bystré 3:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Kovstav 3:4, góly: Truhan, Urban, Ro. Šimko
Dobšiná – Rožň. Bystré 4:0
Jablonov – Rožň. Bystré 4:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Rudná 1:0, gól: Truhan
Lipovník – Rožň. Bystré 5:1, gól: Račko
Rožň. Bystré – Dlhá Ves 4:1, góly: Blahút, Urban, Račko, Maliňák
Rožň. Bystré – Kružná 2:2, góly: Tomko, Račko
Dedinky – Rožň. Bystré 1:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Rejdová 3:0, góly: Dávid, Macko, Blahút
Rožň. Bystré – Nižná Slaná 2:5, góly: Blahút, Truhan
Vlachovo – Rožň. Bystré 5:1, gól: Dávid
Jar
Rožň. Bystré – Dedinky 2:1, góly: Macko, Lörinc
Krh. Podhradie – Rožň. Bystré 1:0
Rožň. Bystré – Vyšná Slaná 4:1, góly: Borza 2, Šimko, Baláž
Rejdová – Rožň. Bystré 1:0
Nižná Slaná – Rožň. Bystré 2:3, góly: Lörinc 2, Polyák
Rožň. Bystré – Jablonov 2:1, góly: Ďurský, Lörinc
Rožň. Bystré – Dobšiná 4:3, góly: M. Ďurský 2, Urban, Lörinc
Kovstav – Rožň. Bystré 6:1, gól: Lörinc
Rožň. Bystré – Lipovník 2:6, góly: Šimko, Leferovič
Kružná – Rožň. Bystré 10:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Vlachovo 4:1, góly: Šimko, Lörinc, Blahút 2
Rudná – Rožň. Bystré 2:3, góly: Lörinc 2, Urban
Dlhá Ves – Rožň. Bystré 3:2, góly: M. Ďurský 2
Tabuľka 1. triedy po jesennej časti
| 1. | Kružná | 13 | 7 | 4 | 2 | 37:12 | 25 |
| 2. | Nižná Slaná | 13 | 8 | 1 | 4 | 37:31 | 25 |
| 3. | Jablon n/Turňou | 13 | 7 | 2 | 4 | 30:23 | 23 |
| 4. | Lipovník | 13 | 7 | 1 | 5 | 28:21 | 22 |
| 5. | Dobšiná | 13 | 6 | 2 | 5 | 30:21 | 20 |
| 6. | Dedinky | 13 | 6 | 2 | 5 | 29:19 | 20 |
| 7. | Krásnohorské Podhradie | 13 | 6 | 1 | 6 | 27:22 | 19 |
| 8. | Kovstav | 13 | 6 | 1 | 6 | 27:24 | 19 |
| 9. | Vyšná Slaná | 13 | 5 | 1 | 7 | 23:31 | 16 |
| 10. | Rudná | 13 | 4 | 3 | 6 | 20:23 | 15 |
| 11. | Vlachovo | 13 | 4 | 2 | 7 | 24:35 | 14 |
| 12. | Rejdová | 13 | 4 | 2 | 7 | 24:36 | 14 |
| 13. | Rožňavské Bystré | 13 | 3 | 3 | 7 | 22:38 | 12 |
| 14. | Dlhá Ves | 13 | 3 | 1 | 9 | 11:20 | 10 |
Konečná tabuľka 1. triedy
| 1. | Jablonov n/Turňou | 26 | 16 | 3 | 7 | 71:39 | 51 |
| 2. | Kružná | 26 | 13 | 6 | 7 | 78:50 | 45 |
| 3. | Lipovník | 26 | 14 | 2 | 10 | 56:40 | 44 |
| 4. | Kovstav | 26 | 12 | 7 | 7 | 65:49 | 43 |
| 5. | Nižná Slaná | 26 | 14 | 1 | 11 | 62:55 | 43 |
| 6. | Dedinky | 26 | 12 | 3 | 11 | 62:43 | 39 |
| 7. | Krásnohorské Podhradie | 26 | 12 | 2 | 12 | 49:51 | 38 |
| 8. | Dobšiná | 26 | 11 | 3 | 12 | 67:57 | 36 |
| 9. | Rožňavské Bystré | 26 | 10 | 3 | 12 | 50:74 | 33 |
| 10. | Vyšná Slaná | 26 | 10 | 2 | 14 | 50:74 | 32 |
| 11. | Rejdová | 26 | 8 | 6 | 12 | 44:66 | 30 |
| 12. | Vlachovo | 26 | 9 | 3 | 14 | 44:64 | 30 |
| 13. | Dlhá Ves | 26 | 9 | 2 | 15 | 45:68 | 29 |
| 14. | Rudná | 26 | 7 | 6 | 13 | 39:53 | 27 |
Na záver patrí poďakovanie Petrovi Ďurskému a Tiborovi Gonosovi ml.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-