Káder: Babič, Jánošdeák, Roxer – Polovka, Gallo, Marko, Macko, Dávid, Truhan, Blahút, Maliňák, Račko, Tomko, Lörinc, Borza, Baláž, Ro. Šimko, Ra. Šimko, Š. Šimko, Leferovič, M. Ďurský, P. Ďurský, Polyák, Baran, Neuman, Furman, Ferenc, Milko, Uhrín, Galata, P. Urban, J. Urban, Babič, Kasan, Fogaraš, Velebný, Minarovič, Spišiak, Michalčík, Magda, Novák, Oříšek.
Jeseň
Rožňavské Bystré – Krásnohorské. Podhradie 2:1, góly: Dávid, Truhan
Vyšná Slaná – Rožň. Bystré 3:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Kovstav 3:4, góly: Truhan, Urban, Ro. Šimko
Dobšiná – Rožň. Bystré 4:0
Jablonov – Rožň. Bystré 4:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Rudná 1:0, gól: Truhan
Lipovník – Rožň. Bystré 5:1, gól: Račko
Rožň. Bystré – Dlhá Ves 4:1, góly: Blahút, Urban, Račko, Maliňák
Rožň. Bystré – Kružná 2:2, góly: Tomko, Račko
Dedinky – Rožň. Bystré 1:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Rejdová 3:0, góly: Dávid, Macko, Blahút
Rožň. Bystré – Nižná Slaná 2:5, góly: Blahút, Truhan
Vlachovo – Rožň. Bystré 5:1, gól: Dávid
Jar
Rožň. Bystré – Dedinky 2:1, góly: Macko, Lörinc
Krh. Podhradie – Rožň. Bystré 1:0
Rožň. Bystré – Vyšná Slaná 4:1, góly: Borza 2, Šimko, Baláž
Rejdová – Rožň. Bystré 1:0
Nižná Slaná – Rožň. Bystré 2:3, góly: Lörinc 2, Polyák
Rožň. Bystré – Jablonov 2:1, góly: Ďurský, Lörinc
Rožň. Bystré – Dobšiná 4:3, góly: M. Ďurský 2, Urban, Lörinc
Kovstav – Rožň. Bystré 6:1, gól: Lörinc
Rožň. Bystré – Lipovník 2:6, góly: Šimko, Leferovič
Kružná – Rožň. Bystré 10:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Vlachovo 4:1, góly: Šimko, Lörinc, Blahút 2
Rudná – Rožň. Bystré 2:3, góly: Lörinc 2, Urban
Dlhá Ves – Rožň. Bystré 3:2, góly: M. Ďurský 2
Tabuľka 1. triedy po jesennej časti
| 1. | Kružná | 13 | 7 | 4 | 2 | 37:12 | 25 |
| 2. | Nižná Slaná | 13 | 8 | 1 | 4 | 37:31 | 25 |
| 3. | Jablon n/Turňou | 13 | 7 | 2 | 4 | 30:23 | 23 |
| 4. | Lipovník | 13 | 7 | 1 | 5 | 28:21 | 22 |
| 5. | Dobšiná | 13 | 6 | 2 | 5 | 30:21 | 20 |
| 6. | Dedinky | 13 | 6 | 2 | 5 | 29:19 | 20 |
| 7. | Krásnohorské Podhradie | 13 | 6 | 1 | 6 | 27:22 | 19 |
| 8. | Kovstav | 13 | 6 | 1 | 6 | 27:24 | 19 |
| 9. | Vyšná Slaná | 13 | 5 | 1 | 7 | 23:31 | 16 |
| 10. | Rudná | 13 | 4 | 3 | 6 | 20:23 | 15 |
| 11. | Vlachovo | 13 | 4 | 2 | 7 | 24:35 | 14 |
| 12. | Rejdová | 13 | 4 | 2 | 7 | 24:36 | 14 |
| 13. | Rožňavské Bystré | 13 | 3 | 3 | 7 | 22:38 | 12 |
| 14. | Dlhá Ves | 13 | 3 | 1 | 9 | 11:20 | 10 |
Konečná tabuľka 1. triedy
| 1. | Jablonov n/Turňou | 26 | 16 | 3 | 7 | 71:39 | 51 |
| 2. | Kružná | 26 | 13 | 6 | 7 | 78:50 | 45 |
| 3. | Lipovník | 26 | 14 | 2 | 10 | 56:40 | 44 |
| 4. | Kovstav | 26 | 12 | 7 | 7 | 65:49 | 43 |
| 5. | Nižná Slaná | 26 | 14 | 1 | 11 | 62:55 | 43 |
| 6. | Dedinky | 26 | 12 | 3 | 11 | 62:43 | 39 |
| 7. | Krásnohorské Podhradie | 26 | 12 | 2 | 12 | 49:51 | 38 |
| 8. | Dobšiná | 26 | 11 | 3 | 12 | 67:57 | 36 |
| 9. | Rožňavské Bystré | 26 | 10 | 3 | 12 | 50:74 | 33 |
| 10. | Vyšná Slaná | 26 | 10 | 2 | 14 | 50:74 | 32 |
| 11. | Rejdová | 26 | 8 | 6 | 12 | 44:66 | 30 |
| 12. | Vlachovo | 26 | 9 | 3 | 14 | 44:64 | 30 |
| 13. | Dlhá Ves | 26 | 9 | 2 | 15 | 45:68 | 29 |
| 14. | Rudná | 26 | 7 | 6 | 13 | 39:53 | 27 |
Na záver patrí poďakovanie Petrovi Ďurskému a Tiborovi Gonosovi ml.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-