Hrdinom zápasu Bohúňovo – Drnava bol domáci brankár, a to aj napriek trom inkasovaným gólom Doporučený
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Bohúňovo - DRNAVA 0:3 (0:2), góly: Orbán, Mázik, Rencsok. Drnava mohla v 4. kole I. triedy vyprášiť Bohúňovo poriadnou nádielkou, no vyprášili len rukavice domáceho brankára. 0:3 je pre domácich dobrý výsledok, pretože okrem jednej veľkej tutovky, čo Zakhar kryl, nepredviedli nič. Dôvodom toho mohla byť aj veľká maródka, no hostia z Drnavy tiež potrebovali aj dorastencov na doplnenie kádra na tento zápas. Mázik, Orbán a Rencsok - strelci drnavských gólov, mohli skončiť aj s piatimi gólmi, no dnes zahodili šance na tri zápasy. Ale nie len oni, Drnava strelecky zlyhala. Dôležitý je však zisk troch bodov z vonku a tie sú zaslúžene v Drnave. Zápas rozhodoval Šofranko, na čiare s Ráššim a
Luczom. Od začiatku sa hralo na jednu bránu. Párkrát sa vybrali dopredu aj domáci, ale Zakhar bol bez práce. Na druhej strane začal nepremenenou tutovkou Mázik, ale zblízka namieril do brankára. Hrdina zápasu, brankár Bohúňova, vytlačil na roh aj Slávkayovu strelu, ktorá mierila do šibenice. Prvýkrát si mohli drnavskí fanúškovia zakričať gól až po polhodine hry. V pokutovom území sa predral ku strele Orbán a otvoril skóre zápasu. 0:1. Hneď nato ho nasledoval aj Mázik, keď jeho tečovanú strelu zastavila už len sieť brány. 0:2. Do polčasu sa mohol dočkať aj Rencsok, no on svojich spoluhráčov, Orbána a Mázika napodobnil len neskôr. Rozhodca Šofranko udržal v rukách zápas a nedovolil domácim nebezpečnú hru, správne rozdával karty. Hneď v prvom polčase sme ich mohli vidieť štyri. Jednu z nich však dostal aj hosťujúci F. Kovács, čo však už nikoho neprekvapuje. Polčas 0:2.
V druhom polčase začali vystrkovať rožky aj domáci. Pomohli im k tomu hostia, ktorí zaspali úvod druhej štyridsaťpäťminútovky. Na oboch stranách prepadli zálohy a Drnava začala s nepremenenými
šancami. F. Kovács, Orbán, Mázik, Slávkay i Rencsok mohli skórovať, no aj vďaka zlému terénu, aj vďaka domácemu brankárovi nie a nie uspieť. Štvrťhodinu pred koncom sa ale dočkal aj Rencsok. Vtedy už nebol na ihrisku zranený kapitán hostí Búlik. 0:3. Domáci mali najväčšiu šancu 7 minút pred koncom, ale Zakhara neprekonali ani zo samostatného nájazdu. Útok zaváňal ofsajdom, ale postranný Lucza pustil hru ďalej. No bolo to už jedno. Po konečnom hvizde si berie Drnava domov tri body a čisté konto.
Najbližšie Drnavu na domácom trávniku čaká súper z Dlhej Vsi, ktorý doteraz ešte nestratil ani bod.
Zostava Drnavy: Zakhar - Búlik, Krága, N. Kovács, T. Petro - F. Kovács, Mázik, R. Kovács, Slávkay - Rencsok, Orbán. Striedali: G. Petro, Emödi a Bakoš.
{jcomments on}
Najnovšie od Ondrej Doboš - MAJ GEMER
- Čiernolehotský pamätník pripomína historické udalosti SNP na Gemeri
- Navždy odišiel vzácny človek, zaslúžilý člen DPO SR Marián Kapusta
- Seniori zo ZO JDS Revúcka Lehota opäť aktívni
- Na futbalových ihriskách horného Gemera zavládlo ticho, ktoré bude trvať do konca marca 2024
- Boj o prvé miesto vo futbale trvá do konca ročníka
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.


























Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.