Prvé dva komentáre z majstrovského futbalu Baníka Nižná Slaná obohacujú športovú rubriku Doporučený
Napísal(a) Ondrej Doboš
Rakovnica - Nižná Slaná 1:1, góly: D. Hajči (vlastný) - Š. Gunár. Mužstvo Nižnej Slanej začalo v 1. kole nového ročníka II. triedy vo futbale na ihrisku v Rakovnici prvých 20 minút dobre. Hneď v úvode brankár domácich vyrazil hlavičku P. Slováka na roh, najväčšiu šancu zahodil R. Hajči. Za zmienku stojí prízemná strela J. Cangára, ktorú brankár domácich kryl. Postupne sa hra vyrovnala, prevahu začali mať domáci hráči. Ich strelu však brankár hostí kryl. Za rečnenie videl ŽK D. Hajči, obrana hostí však nepriamy kop domácich zlikvidovala.
Ku koncu polčasu sa hral medzišestnástkový futbal, začalo pršať, lopta nabrala na sklze,
Druhý polčas začali Nižnoslanskí rozohrávkou, no k lopte sa dostal domáci útočník a jeho strelu tečoval D. Hajči do protipohybu brankára hostí. Domáci po góle ožili, vytvorili si viaceré šance. Najväčšiu mali, keď hráč domácich išiel na brankára hostí, ten však jeho strelu vyrazil. O pár minút bola podobná situácia, keď pravý útočník domácich to skúšal tentokrát k bližšej žrdi, ale netrafil ani bránku. Hostia, ktorí bojovali, sa chopili iniciatívy v strede poľa a začali si vytvárať prevahu. Strelu J.Cangára opäť brankár domácich kryl. Ukážkové bolo vhadzovanie P. Slováka, na ktoré si nabehol predstopér Š. Gunár a strelou ku pravej žrdi zaslúžene vyrovnal. Hostia ešte pridali na dôraze, priamy kop Ambróza však brankár domácich kryl. Hosťom problém robil terén, robili nepresnosti v strede poľa, z čoho pramenili šance domácich. Ich strely do stredu brány však brankár hostí kryl. Na opačnej strane debutant v drese hostí O. Junger strelou zo 40 metrov ohrozil bránu hostí, brankárovi domácich lopta vypadla, ale obrana ju odvrátila do bezpečia. V závere mali viacero striel domáci, no skončili buď vedľa, alebo ich kryl brankár hostí kryl.
Zostava hostí: Š. Tomášik - O.Junger, D. Hajči, Š. Gunár, V. Karas - M. Ambróz, P. Slovák, J. Cangár, M. Prónai - R. Hajči (M.Hajči), J. Junger.
Stretnutie rozhodoval P. Repaský, ktorý bol v sporných situáciách naklonený domácim, ale žlté karty boli oprávnené.
DRUHÉ KOLO
Nižná Slaná – Čoltovo 4:2 (3:1), góly: J. Junger, P. Slovák 3.
Domáci hráči sa opäť zišli na zápas iba dvanásti, keď chýbali viacerí hráči zo základu. Na budúci zápas by sa mal v bráne objaviť Ivan Krnáč, či v útoku nová posila Peter Milko. Domáci začali prvý polčas tradične dobre, vytvorili si prevahu, ktorú vyjadrili gólom, keď po rohu Leštacha hlavičkoval J. Junger a prekonal nie najistejšieho brankára hostí. Po narážačke s Drábikom zvyšoval skóre P. Slovák. Postupne sa osmelili hostia, ktorí nerezignovali a tvrdú strelu ich najstaršieho hráča brankár domácich vyrazil na roh, po ktorom opäť musel zasahovať po centri toho istého hráča. Ďalšiu strelu z brejkovej situácie brankár domácich vyrazil a V. Karas „odpratal“ loptu do bezpečia. Nasledoval priamy kop hostí, ktorý brankár domácich chytil a rýchlo vyhodil loptu Leštachovi. Ten prihral Drábikovi a P. Slovák po jeho prihrávke zvýšil na 3:0. Hostí to však nezlomilo, hrozili ďalej. Pri nasledujúcom brejku bola záloha rozhodená a útočník hostí prekonal domáceho brankára strelou do ľavého vinkla. Hostia boli nebezpeční v protiútokoch, nakopávané dlhé lopty však D. Hajči odvracal. Tie, ktoré prešli, riešil brankár domácich včasným vybehnutím. Druhý polčas bolo hra viac vyrovnaná, domáci si vytvorili viaceré šance. Tutovku zahodil R. Hajči, keď išiel sám na brankára hostí, či P.Slovák, ktorý tiež neuspel. Hostia po striedaniach ožili, domáca záloha kondične nestíhala. Hostia mali prevahu, no ich snaha končila pred šestnástkou, kde sa nedokázali presadiť. Najväčšie nebezpečenstvo hrozilo po rohových kopoch, ktoré domáci brankár, alebo obrana odvracali. Jeden roh rozohrali na krátko a po centri útočník hostí prekonal hlavičkou domáceho brankára. Domáci však reklamovali jasný ofsajd, ktorý ale druhý asistent rozhodcu neodmával.
Krátko na to sa po kombinácii v strede poľa ocitol v nájazde na brankára P. Slovák a netradične ľavou nohou zaznamenal hetrik. Za zmienku stojí priamy kop R. Hajčiho, ktorý však nastrelili len múr. Ku koncu zápasu mali hostia územnú prevahu, šance si však nevedeli vytvoriť a tak domáci hlavne vďaka dobrému výkonu z prvého polčasu zaslúžene zvíťazili.
Zostava domácich: Š. Tomášik - O. Junger, D. Hajči, Š. Gunár, V. Karas - M. Ambróz (V. Hlaváč), P. Slovák, R. Hajči, J. Leštach - S. Drábik, J. Junger.
Stretnutie objektívne rozhodoval Czakoi, až na jeden zbytočný priamy kop proti domácim v druhom polčase. P. Repaský, ako asistent rozhodcu podal na čiare dobrý výkon, kým druhý asistent nevidel ofsajd pri druhom góle hostí.
Štefan Tomášik
{jcomments on}
Najnovšie od Ondrej Doboš
- Seniori zo ZO JDS Revúcka Lehota opäť aktívni
- Na futbalových ihriskách horného Gemera zavládlo ticho, ktoré bude trvať do konca marca 2024
- Boj o prvé miesto vo futbale trvá do konca ročníka
- Cyklistické preteky Muránskou dolinou – II. ročník
- Futbal nášho regiónu v máji skrášlený hokejovými majstrovstvami sveta
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-