Seriál pretekov Slovenského pohára v biatlone 2016 pokračoval predposledný januárový víkend v Národnom biatlonov centre v Osrblí. Takmer arktický vzduch (-18⁰ C) pred štartom sobotňajších rýchlostných pretekov a tvrdé, ale dobre pripravené trate poriadne preverili pripravenosť pretekárov. Pretekov sa zúčastnili ajreprezentanti Klubu biatlonu Magnezit Revúca.
Na štart vybehli najprv žiaci – v najmladších kategóriách absolvovali svoju biatlonovú premiéru tri dievčatá z prípravnej skupiny Mgr. Milana Chrapána - Veronika Šteczová, Alexandra Štempelová, Tamara Molentová. A bola to premiéra veľmi úspešná – Veronika obsadila 4. miesto pár sekúnd od bronzovej priečky. Saška dobehla na 9. a Tamarka na 11. mieste. Zimnú premiéru absolvoval aj Samuel Siman, obsadil 12. miesto.
V kategórii starších žiakov René Chrapáň (0,3) obsadil 5. miesto, od stupňov pre najlepších ho odsunuli tri rany mimo na druhej streleckej položke. Andrej Mladší (0,2) obsadil 14. priečku.
Viac sa darilo Emke Kapustovej (0,2) – aj medzi staršími žiačkami dokázala výbornú pripravenosť a s dvoma netrafenými terčami vybojovala 3. miesto. Anka Fujdiarová (0,1) obsadila 9. a Emma Petalíková (1,0) 16. miesto.
V popoludňajšom programe sa darilo Lukášovi Ottingerovi (3,1) – napriek celkovo štyrom trestným kolám vybojoval 3. miesto. Tomáš Sklenárik (4,2) obsadil 5., Radovan Humeník (2,1) 10. a Andrea Uličná (2,5) 12. miesto.
V nedeľu žiaci absolvovali preteky s hromadným štartom – v najmladšej kategórii sa dievčatá v tlačenici nevyhli viacerým pádom, napriek tomu však dobehli s minimálnymi rozdielmi na peknom 5., 6. a 7. mieste, tentokrát v poradí Alexandra Štempelová , Veronika Šteczová a Tamara Molentová. Samuel Siman svoje umiestnenie zo soboty vylepšil o tri priečky.
Nedarillo sa starším žiakom – René Chrapáň (0,3) obsadil 11. miesto, Andrej Mladší (3,5) po nevydarenej streľbe absolvoval 8 trestných kôl a skončil 18.
Ema Kapustová (0,3) opäť atakovala čelo pretekov, po prvej streľbe sa pohybovala na striebornej pozícii. Tri trestné kolá za rany mimo na “stojke” ju však posunuli na nepopulárne 4. miesto, v tejto sezóne už tretíkrát. Emma Petalíková (0,0) dobehla po bezchybnej streľbe na 9. a Anka Fujdiarová (0,3) po troch ranách mimo na 11. mieste.
Dorastenci mali na programe stíhacie preteky, na trať vybiehali s časovým oneskorením podľa výsledkov zo soboty, streľbu absolvovali až 4-krát. Najlepšie sa s tým vysporiadal Lukáš Ottinger (1,2,0,1), ktorý sa oproti sobote posunul o jednu priečku a skončil strieborný. Bežecky výborne pripravený Tomáš Sklenárik (3,3,3,3) likvidoval manko v každom kole, po každej streľbe ho však spomalili tri trestné okruhy a svoje umiestnenie zo soboty nevylepšil. Radovan Humeník (1,1,4,4) aj Andrea Uličná (1,2,4,3) si oproti sobote o jednu priečku polepšili a nebyť nevydarených položiek v stoji, posun mohol byť ešte výraznejší. Ale taký je biatlon, vyžaduje si absolútu koncentráciu počas celých pretekov a nekompromisne trestá každú chybičku.
Seriál pohárových pretekov má chvíľu pauzu, v Osrblí vrcholia prípravy na preteky Európskeho pohára v biatlone (13.-14. februára), príďte sa pozrieť na kvalitný biatlon. Snehové podmienky v našom okolí sú, žiaľ, opäť nevyhovujúce a svýnimkou troch tréningov sme opäť odkázaní na dochádzanie za snehom, prípadne na alternatívnu prípravu bez neho.
Sledujte nás aj naďalej a podporte našu prácu s deťmi darovaním svojich 2% z dane. Ďakujeme.
Klub biatlonu Magnezit Revúca
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.