Postupne sa vykryštalizovalo nové vedenie. Športovým riaditeľom sa stal Dušan Pollák, ekonomiku si vzal na starosť Jaroslav Strelka st. Najväčším prekvapením bol príchod skúseného trénera Gejzu Farkaša na lavičku mužstva. Káder sa posilnil o viacerých hráčov. Prišli Melnyk, Dvorožňák, Szciranka, Madzik, Berežný a Šándor. Výsledky nenechali na seba dlho čakať. Doma remizovala dvakrát – s Veľkými Kapušanmi a Buzicou. Tieto bodové straty dokázala nahradiť, keď remizovala v Žakarovciach a vyhrala v Krompachoch. Výsledkom bolo šieste miesto v tabuľke jari a celkove deviate miesto.
Štítnik K. T. pred sezónou posilnil káder o troch hráčov, odišiel Róbert Szobonya a neskôr aj Ondrej Skokan. Neskôr prišiel Marek Rodák. Väčšinu bodov získal na domácom ihrisku, podarilo sa mu zdolať všetkých súperov. Vonku však získal desať bodov za výhry v Kráľovskom Chlmci, Rudňanoch a Veľkých Revištiach a remízu v Moldave n/B. Získal tak 34 bodov čím sa umiestnil na tretej priečke. V jarnej časti opäť ťažil z domáceho prostredia, tentokrát však všetky zápasy nevyhral, keď remizoval s Vyšným Opátskym. Na druhej strane sa mu podarilo uhrať dve bezgólové remízy v Čani a v Sečovciach. V tabuľke jari bol na piatom mieste. Celkove sa umiestnil na výbornom druhom mieste.
Okres Rožňava reprezentovala V 5. lige – JZ tá istá dvojica ako v minulej sezóne, keďže žiadne mužstvo sa hlavne z ekonomických dôvodov do tejto súťaže neprihlásilo.
Na jeseň si Krásnohorské Podhradie a Gemerská Hôrka počínali dobre, v prípade Gemerskej Hôrky výborne, tabuľka však bola vyrovnaná.
Krásnohorské Podhradie budovalo káder počas súťaže, keď kompletný bol až po siedmom kole. Noví hráči Barna, Šándor a P. Breuer nahradili odchádzajúcich Klinka, Dostála a Deméňa. Motivácia, nasadenie, tréningová dochádzka začali pokrivkávať. Káder oslabili aj ďalší hráči.
Gemerská Hôrka obmenila svoj káder, keď sa posilnila o štyroch nových hráčov (Dostál, Deméň, Szobonya, Barczi). Ďalším hráčom sa podarilo predĺžiť hosťovania – Betíkovi, Bodnárovi, Klinkovi a Ištókovi. Posilnila aj útok, ktorý bol jej slabinou v predošlom ročníku. V 10. a 12. kole bola dokonca lídrom.
Na jar si svoju pozíciu obhájila len Gemerská Hôrka, keď niektorých hráčov Krh. Podhradia prenasledovali zranenia. Zavážila aj slabšia účasť hráčov v jarnej príprave, či oslabený káder, keďže po minulej sezóne niektorí hráči odišli buď do materských klubov alebo aj do Gemerskej Hôrky (Dostál, Klinko, Deméň, Barna) a nezáujem niektorých hráčov o reprezentáciu klubu. Hoci zisk 32 bodov nebol najhorší, znamenalo to zostup do 1. triedy.
Jesenná časť 1. triedy sa vyznačovala vyrovnanosťou. Súťaž nemala jednoznačného favorita. V súťaži zotrvala Gemerská Poloma. Z 2. triedy sa po roku vrátila Dlhá Ves, ktorá bola prínosom len pre jesennú časť súťaže.
Záchranárske práce Brzotínu, Jablonovu n/T. a Dedinkám vyšli, a tak sa so súťažou musela rozlúčiť Pača. Na druhom konci tabuľky sa zo siedmich mužstiev so šancou na postup v jarnej časti vykryštalizovala len dvojica Betliar – Lipovník, ktorá bola úspešnejšia ako ich prenasledovatelia. V prospech Betliara rozhodla väčšia zohratosť hráčov či viac skúseností z vyšších súťaží. Podobne ako víťaz predošlého ročníka (Gemerská Poloma), Betliar taktiež odmietol postup do vyššej súťaže a ani iné mužstvo nechcelo ísť do vyššej súťaže.
Prekvapením bolo nečakané umiestnenie Krásnohorskej Dlhej Lúky na druhom mieste po jesennej časti, ktorá sa však umiestnila na predposlednom mieste v konečnej tabuľke.
Dobrú sezónu malo mužstvo Rudnej, ktoré predošlé sezóny hralo väčšinou o záchranu. V jeho základnej zostave dokonca pravidelne nastupovali starší hráči – Pavol Lukáč a Ján Dorkin.
Do 2. triedy sa po ročnom účinkovaní vrátil staronový účastník z Kružnej, keď v prvej triede veľa vody nenamútil. Nováčikom bol nový klub z Bohúňova, ktorý celú sezónu platil nováčikovskú daň a nezískal ani bod. Po jeseni sa na čele tabuľky usadili Honce, ktoré už na jar minulej sezóny spolu s Drnavou naznačili, že práve teraz s nimi bude potrebné rátať v boji o postup. O postup mala záujem aj Nižná Slaná, kde už v minulej sezóne došlo k zmene vedenia klubu a stabilizoval sa hráčsky káder. Teraz ho doplnila ešte viac, na lepšie ako druhé miesto po jeseni to nestačilo.
Na jar sa jej až tak nedarilo, hoci sa zlepšila v obrannej a útočnej činnosti, na výsledkoch sa to neprejavilo. Naopak dvojica Drnava a Honce mali úspešnejšiu jar, preto skončila až tretia.
V Rožňavskom Bystrom sa každým rokom káder vylepšoval, mužstvo sa pohybovalo každým rokom čoraz vyššie. V Slavošovciach došlo oproti minulej sezóne k výraznému zlepšeniu, s čím boli funkcionári zrejme spokojní. Kovstav sa výrazne prepadol oproti minulej sezóne, podobne aj Kružná, ktorá už nemiešala karty o postup ako pred dvoma sezónami. V Joviciach mohli byť tiež spokojní, keď tentokrát neboli najhorší, dokonca predbehli spomínané mužstvá a aj Hrhov, ktorého umiestnenie je prekvapením tejto sezóny.
Niektoré prestupy a hosťovania
Zsolt Ištók – Rožňava – G. Hôrka
Peter Sanisló – Rožňava – Rudná
Ondrej Sanisló – Rožňava – Rudná
Tomáš Domik – Rožňava – Rudná
Ladislav Dávid – Rožňava – Rudná
Michal Savčák – Trebišov – Rožňava
Matúš Szciranka – Poprad – Rožňava
Matej Berežný – Svidník – Rožňava
Marek Madzik – Kojatice – Rožňava
Volodymyr Melnyk – Sp. Nová Ves – Rožňava
Mikuláš Dvorožňák – Poprad – Rožňava
Róbert Gotthardt – Rožňava - Dobšiná
Jaroslav Kamenský – Trenčín – Rožňava
Roland Klinko – Rožňava – G. Hôrka
Peter Slicho – Rožňava – Haniska
Filip Pollák – Štítnik K. T. – Rožňava
Radoslav Kuzma – Rožňava – Honce
Branislav Sokoli – Rožňava – Sokoľany
Peter Šándor – Rimavská Sobota – Rožňava
Štefan Dostál – Krh. Podhradie – G. Hôrka
Ondrej Šomšák – Pača – Krh. Podhradie
Ladislav Štecák – Krh. Podhradie – Perín
Miroslav Mázik – Krh. Podhradie – Drnava
Matúš Mészner – Krh. Podhradie – Štítnik K. T.
Milan Barna – Štítnik K. T. – Krh. Podhradie
Michal Tóth – Krh. Podhradie – Pača
Milan Gallo – Štítnik K. T. – Krh. Podhradie
Erich Vágner – Krh. Podhradie – Koš. Nová Ves
Peter Šándor – Rimavská Sobota – Krh. Podhradie
Matek Deméň – Rudná – G. Hôrka
Csaba Barczi – Gemer – G. Hôrka
Róbert Szobonya – Gemer – G. Hôrka
Denis Zakhar – Drnava – Krh. Podhradie
Peter Breuer – Rožňava – Krh. Podhradie
Martin Kollár – Nálepkovo – G. Poloma
Štefan Mišina – Vyšné Ružbachy – G. Poloma
Zdenko Greško – G. Poloma – Rudná
Rastislav Greško – G. Poloma – Štítnik K. T.
Ivan Krnáč – G. Poloma – N. Slaná
Marek Rodák – Lokomotíva Košice – Štítnik K. T.
Marek Marchevský – Barca – Štítnik K. T.
Peter Konček – Stanza – Štítnik K. T.
Ondrej Skokan – Štítnik K. T. – Betliar
Ján Dorkin – Štítnik K. T. – Rudná
Jaroslav Putera – Podbrezová – Štítnik K. T.
Marek Kuzma – Štítnik K. T. – Smižany
Imrich Dušinský – Čečejovce – N. Slaná
Jozef Pamula – Dedinky – Štrba
Ľuboš Pamula – Dedinky – Rudňany
Peter Palan – Poprad – Dedinky
Martin Fifik, Peter Juhász, Ladislav Miliczký, Gabriel Molnár, Zsolt Strama, Martin Gábor – všetci – Turňa n / B. – Jablonov n / T.
Štefan Bodnár – Rožňava – Jablonov n / T.
Štefan Bodnár – Rožňava – Plešivec
Peter Pačan – Spišské Vlachy – Plešivec
Szilárd Drenko – Štítnik K. T. – Plešivec
Pavel Veverica – Jablonov n / T. – Svinica
Vladimír Zsóri – G. Hôrka – Dlhá Ves
Attila Bodnár, Ján Betík – obaja Rimavská Sobota – G. Hôrka
Tibor Kardoš – Turňa n/B. – Lipovník
Pavol Čarnoký – Dedinky – G. Poloma
Viktor Kováč – Plešivec – G. Hôrka
Zaujímavosti
Kauza vylúčenia Tatran Betliar zo súťaže.

FK Plešivec, zdroj: Adrián Szaniszló

FK Baník Nižná Slaná

FK Sokol Pača

TJ Baník Rožňavské Bystré

TJ Baník Rožňavské Bystré
Pripravil: Štefan Tomášik

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-