Študenti z Tornale súťažili v 8. ročníku memoriálu maršála Malinovského v streľbe zo vzduchovky
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
V predvečer oslobodenia mesta Tornaľa miestna ZO SZPB v spolupráci s RDM v Tornali a s podporou MÚ v Tornali, uskutočnili 16. decembra 2016 už VIII. ročník memoriálu maršála ZSSR Rodiona Jakovleviča Malinovského v streleckej súťaži zo vzduchovky. (Vojaci maršála Rodiona Jakovleviča Malinovského, veliteľa 2. Ukrajinského frontu spolu s rumunskými vojakmi oslobodili mesto Tornaľa 19.12.1944.)
Majstrom sveta v chanbare je Rimavskosoboťan Tibor Figei
Napísal(a) regionoviny.sk
Začiatkom novembra 2016 obletela Rimavskou Sobotou i celým Slovenskom úžasná správa. Rimavskosoboťan Tibor Figei sa stal majstrom sveta v chanbare! 42. ročník Majstrovstiev sveta v chanbare sa konal 5. – 6. novembra v Tokiu v Japonsku. Šampionátu sa zúčastnilo približne 800 chanbaristov z 32 krajín sveta. Po prvýkrát sa ich zúčastnila aj slovenská reprezentácia na čele
Tréner MFK Dobšiná Július Strelka: Jesennú časť považujem za neúspešnú
Napísal(a) Ing. Štefan Tomášik
MFK Dobšiná je už dlhodobým účastníkom V. ligy – K – G, ktorá bola vytvorená od sezóny 2011 – 2012. Ako jediná z trojice mužstiev, ktoré do nej postúpili z I. triedy (G. Poloma, Lipovník) pôsobí v súťaži aj v aktuálnej sezóne. Prostredníctvom nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dozvieme ako hodnotí jesennú časť tréner Július Strelka.
Na majstrovstvách Bratislavy sa nestratili ani mladí karatisti z Revúcej
Napísal(a) Karate Klub Revúca
V sobotu 19.11.2016 organizovala Asociácia karate klubov Bratislavy otvorené majstrovstvá Bratislavy, na ktorých sa zúčastnilo celkovo 208 pretekárov z 19 klubov. Sme radi, že sa nestratili ani mladí karatisti z Revúcej. Pre zdravotné problémy sa na majstrovstvách zúčastnili len traja naši pretekári. Všetci súťažili
Úradná správa ObFZ Rožňava č. 16 2016-2017
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMERKrásnohorská Dlhá Lúka - Vlachovo 7:2 - v dohrávke 12. kola I. triedy vo futbale
Napísal(a) MG od
Jesenná časť majstrovskej futbalovej súťžaže I. triedy ObFZ Rožňava sa skončila odloženým zápasom 12. kola v Lipovníku 13. novembra 2016 so začiatkom o 13.30 hod. Streli sa tu Krásnohorská Dlhá Lúka s Vlachovom. Domáce mužstvo sa na zápas i napriek nepriaznivým poveternostným podmienkam dobre pripravilo, kým hostia prišli na zápas iba desiati. Podľa toho aj sily im vydržali ako-tak iba v prvom polčase,
Futbalisti MFK Rožňava potvrdili jesenného lídra štvrtej ligy JUH
Napísal(a) MG od
Osem zápasov odohrali v sobotu futbalisti z horného Gemera v poslednom kole jesennej časti súťaže. V nedeľu k nim pribudlo ďalších šesť. Jeden bol preložený o týždeň. Odštartovali tak nimi odvetnú časť majstrovstiev. Diváci z nich boli spokojní, najmä zo zápasu IV. Ligy dospelých MFK Rožňava, ktorí na domácom ihrisku deklasovali rozdielom dvoch tried súpera
Fanúšikov futbalu potešili päťgólové výsledky MFK Rožňava a OTJ Honce
Napísal(a) MG od
Posledný októbrový víkend priniesol hladké víťazstvo hráčom MFK Rožňava a z nižších súťaží si na rovnaký výsledok počkali aj v Honciach s Bohúňovom. Štvrtá liga priala aj FK Krásnohorské Podhradie, ktorá síce za iných okolností, ale priniesla rovnako cenné tri body. Smutnejšie to bolo na ihriskách piatej ligy z pohľadu našich klubov.
Viac...
Desať gólov v Rožňavskom Bystrom, sedem gólov pre Dobšinú
Napísal(a) MG od
Jesenné počasie zanecháva stopy aj na futbalových ihriskách nášho regiónu. Niekde sa zahralo s hráčmi i divákmi v podobe kvapiek dažďa, či chladnejšími teplotami, inde sa odmeňujú hráči divákom pri priaznivom počasí gólmi či peknou hrou. Tak ako napríklad v Rožňavskom Bystrom, kde sa fanúšikovia, ktorí prišli na zápas tešili z desiatich gólov
Mladí karatisti z Revúcej súťažili na turnaji v Starej Ľubovni
Napísal(a) Rashid Arpád Bunjatov
Pretekári nášho klubu KK Revúca sa v sobotu 15. októbra 2016 zúčastnili na turnaji v Starej Ľubovni. Na Ľubovňa open cup 2016 sa zišla kvalitná a pomerne masívna účasť štartujúcich pretekárov v počte 263 z 29 klubov. Ako prvý zasiahol do bojov v súborných cvičeniach kata Juraj Prč, vo vekovej kategórii 8 – 9 rokov, ktorý po dobre zvládnutom prvom kole však v druhom prehral a to znamenalo stop do ďalších bojov o cenné kovy. Juraj štartoval aj v športovom zápase, no ani tu sa mu nepodarilo prehovoriť do medailových pozícii.
































Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.