Náučné chodníky (61)
V Dobšinskej Ľadovej Jaskyni pribudol náučný chodník „Dobšinský chotár“
Napísal(a) M. Kollárik
Iba nedávno sme na stránke Maj Gemer uverejnili príspevok Banský prieskum na ťažbu uhlia pri osade Dobšinská Ľadová Jaskyňa a aktivita, ktorý nám poslal náš známy autor z oblasti rudného baníctva a geológie RNDr. Ondrej Rozložník. Mnohých článok veľmi zaujal aj preto, že aktivistov tvorili aj bývalí baníci a iní dobrovoľníci z Dobšinej i okolia. Odvtedy sa situácia v spomínanom areáli ďalej vylepšila. Neďaleko areálu jaskyne vybudovali prístupový chodník, osadili odpočinkové lavice, prístupové schody a panely, do ktorých osadili informačné tabule dokumentujúce pôvod a históriu banského diela a jeho okolia. V týchto dňoch sa uskutočnila na spomínanom mieste brigáda, ktorej sa zúčastnilo vyše 30 účastníkov, aby slávnostne sprístupnili Náučný chodník Dobšinský chotár, ktorý vedie k štôlni objavenej uhoľnej bane. Na spomínanom podujatí vystúpil aj riaditeľ Mestských lesov Dobšiná, Marcel Kollárik, ktorý pozdravil prítomných. Jeho príhovor uverejňujeme v plnom znení:
V obci Drnava, v doline riečky Čremošná v Slovenskom krase, 10 km od Rožňavy, v októbri 2019 vznikol nový náučný chodník, ktorý mapuje históriu i prírodné bohatstvo tejto oblasti. Nesie názov Poklady Drnavy a návštevník sa vďaka nemu vráti do slávnych čias baníctva a železiarstva, uvidí viaceré historické pamiatky a spozná krásy okolitej prírody. Chodník je dlhý 4,5 kilometra a má 8 zastavení s informačnými tabuľami v slovenskom aj maďarskom jazyku. Trasa je nenáročná a zvládnu ju aj rodiny s deťmi, alebo skupiny žiakov. Túto turistickú zaujímavosť otvorili vďaka iniciatíve miestnych nadšencov.
Značená trasa začína pri Drnavskej železiarni a pokračuje okolo mohutného viac ako 300-ročného duba k zrekonštruovanej štôlni Dionýz (Dénes), kde bola vybudovaná oddychová
Prvú aktivitu vzniku Chodníka malých netopierov vyvinulo Občianske združenie Rákošská cächa, ktorého členom a predsedom je Július Pavelko, technik na LS Ratková. Práve on sa rozhodol spomínaný chodník zrealizovať z dôvodu absencie náučného chodníka pre deti a mládež v danom regióne, a tým podporiť návštevnosť lesného spoločenstva deťmi i dospelými a objavovanie všetkého, čo v lese môže byť (flóra, fauna, rozmanitosť terénu, pohyb, relax atď). Prvou hnacou silou bol úspešný projekt Nadácie Volkswagen Slovakia, z ktorého sa podarilo zrealizovať vytýčenie chodníka a zhotovenie piatich tabúľ o prírode, histórii regiónu, ako aj o lesnej a vodnej problematike, a stavba mostíka cez miestny potok. Už v projekte sa počítalo s aktivitami lesnej pedagogiky v rámci štátneho podniku LESY SR. Projekt sa začal uberať ďalšou cestou, kde vznikla ochota a možnosť rozšírenia počtu infopanelov zameraných na rôzne oblasti, prezentované aktivitami lesnej pedagogiky, vstupnej brány, úpravy chodníka ako aj malého posedenia.
Vo vrcholovej časti Revúckej vrchoviny, na hranici Slovenského krasu a Slovenského rudohoria bol v sobotu 14. septembra 2019 otvorený nový Náučný chodník Hrádok. Nachádza sa v horskej osade Hrádok, 8 kilometrov od mesta Jelšava, 1,3 km od vstupu do Ochtinskej aragonitovej jaskyne, začína a končí pred Hotelom Hrádok. Prístup k hotelu je odbočkou zo sedla Hrádok, ktorým prechádza cesta Jelšava-Štítnik, je tu aj autobusová zastávka. Samotný Hotel Hrádok poskytuje služby trojhviezdičkového hotela, okrem ubytovania a reštaurácie poskytuje aj regeneračno-rekondičné pobyty a fakultatívne výlety do okolia.
Pri Tisovci na lúke pod Okrúhlou skalou začiatkom októbra 2018 vznikol nový náučný chodník – Poďte s nami za sysľami. Vznikol ako výsledok úsilia študentov Evanjelického gymnázia v Tisovci, ktorí ho sami navrhli a podstatnou mierou sa pričinili o jeho vybudovanie. Prihlásili sa do súťaže Tatranskí rytieri, dvakrát vyhrali prvé miesto a podarilo sa im na zrealizovanie projektu získať aj finančné prostriedky. Vďaka podporenému projektu miesto upravili, vyklčovali a boli tam nasadené sysle. Predvlani upútali videom o týchto milých hlodavcoch a teraz sa rozhodli vytvoriť k nim aj náučný chodník. Tohto roku riešili náučnú časť a v spolupráci s pracovníkmi Správy NP Muránska planina (ktorá bude chodník spravovať) a za účasti zástupcov donora súťaže Tatranskí rytieri osadili panely a smerovníky, maľovali konštrukcie panelov a značenie trasy.
Zvernica Teplý Vrch sa rozprestiera na juhovýchodnom výbežku úpätia Slovenského rudohoria na ploche s výmerou 956,50 ha medzi obcami Teplý Vrch a Veľký Blh. V minulosti bola zvernica s rozsiahlymi majetkami v okolí hradu Blh vo vlastníctve šľachtického rodu Koháryovcov a Coburgovcov. História tejto najstaršej zvernice na Slovensku a jednej z najstarších v Európe siaha až do 17. storočia a do čias jej majiteľa Filipa Coburga v 19. storočí, danielia zver bola do tejto lokality dovezená v roku 1870 zo Stredomoria a juhozápadnej Ázie. Súčasťou pôvodnej zvernice bolo aj malé šľachtické sídlo, ktoré bolo pomenované po manželke Filipa Coburga Lujze. Šľachtické sídlo už neexistuje, ostali tu na pamiatku už len Lujza park a súčasná lesnícka chata Lujza. V dnešnom rozsahu bola zvernica obnovená v rokoch 1966 -1968 a 1972.
Náučný chodník Za vôňami Voniacej s príchuťou histórie
Napísal(a) M. Mikitová
Voniaca – Tisovská Voniaca (1113 m n. m.) je výhľadové bralo nad Tisovcom medzi vrchmi Šarkanica a Strelnica (Šajba). Je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Šarkanica, územia s najvyšším stupňom ochrany, ktorá sa radí medzi prírodovedne najcennejšie územia a najkrajšie miesta v Národnom parku Muránska planina.
Náučný chodník má 13 km a so zastávkami pri náučných paneloch a oddychom si treba rezervovať 6 hodín. Nástup naň začíname pri prvom paneli na autobusovej zastávke v Tisovci. Modro značkovaným chodníkom vedúcim štátnou cestou smerom do Muráňa prídeme k areálu minerálnej vody Šťavica s druhým informačným panelom. Po 4 kilometroch sa dostanemu k ďalšiemu informačnému bodu na sedle Dielik,
Horský masív Tŕstie (1 120,9 m n. m.) je rozložitý stolový vrch v západnej časti Slovenského rudohoria, v celku Stolické vrchy, okolo 4 km juhovýchodne od mesta Tisovec. Vrcholová časť Tŕstia je zaradené medzi chránené maloplošné územia Národného parku Muránska planina pod názvom Prírodná rezervácia Tŕstie, ktorá je významná z hľadiska prírodovedeckého, botanického i krajinárskeho. Náučný chodník bol vybudovaný z iniciatívy Klubu slovenských turistov, turistického oddielu KOS Rimavská dolina a Komisie podnikateľskej, cestovného ruchu a regionálneho rozvoja pri Mestskom zastupiteľstve v Tisovci, s podporou Nadácie Orange v rámci projektovej schémy „Šanca pre váš región“. Otvorený bol 19. novembra 2011.
Náučný chodník Šomoška sa nachádza v južnej časti Cerovej vrchoviny pri obci Šiatorská Bukovinka (40,7 km od Rimavskej Soboty). Otvorený bol v roku 1990, rekonštruovaný bol v roku 2000 a 2016. Nenáročná túra s prevýšením 106 m a dĺžkou 1,6 km po pohodlnom chodníku je vhodná pre všetky vekové kategórie na trase Šiatorská Bukovinka (vlak, bus) – parkovisko pri Šimonovej veži (vstup na NCH Šomoška) – Krúdyho prameň pri rybníkoch – rázcestie Bukovinský potok – Kamenný vodopád – Kamenné more – zrúcaniny hradu Šomoška a späť. Na Šomošku sa dostaneme z obce Šiatorská Bukovinka, odkiaľ nás hnedé informačné tabule s označením Hrad Somoška dovedú úzkou cestou až na parkovisko, kde chodník začína. Po zelenej značke vstupujeme do Národnej prírodnej rezervácie Šomoška.
Rieka Rimava je dôležitý tok regiónu Gemer-Malohont. Pramení vo Veporských vrchoch na juhovýchodnom úpätí Fabovej hole na území Národného parku Muránska planina v nadmorskej výške cca 1260 m n. m., najbližšie k mestu Tisovec. Preteká cez mesto Tisovec, neskôr sa z tohoto toku stáva najdôležitejšia rieka regiónu Malohont. Má veľké množstvo prítokov, dĺžku 88 km (ako 19. najdlhšia slovenská rieka), v katastrálnom území obce Vlkyňa v okrese Rimavská Sobota sa v nadmorskej výške cca 145 m n. m. vlieva do rieky Slaná. K prameňu Rimavy vedie zeleno značkovaný chodník, ktorý začína v Tisovci na veľkej železničnej stanici. Trasa vedie popri toku Rimavy, dolinou Roveň až na sedlo Burda. Približne v polovici výstupu na vrchol Fabovej hole tvarová značka odvedie asi 300 metrov k prameňu Rimavy, kde je možnosť občerstviť sa a oddýchnuť si.
Viac...
Náučný chodník Po stopách Maginhradu sa nachádza v katastri obcí Vyšný Skálnik a Nižný Skálnik v okrese Rimavská Sobota, pod bájnym hradom Maginhrad, ktorého dávnu slávu a tajomstvá odhaľuje postupne 12 zastavení s náučnými panelmi. Náučný chodník začína pri rybníku v obci Vyšný Skálnik, je dlhý 6,5 km a návštevníka celou nenáročnou trasou počas 2 – 3 hodín sprevádza rozprávač Bedár. Nadväzuje na zelenú turistickú značku (Nižný Skalník - Maginhrad - Vyšná Pokoradz). Nachádzajú sa tu zastávky s týmito informačnými panelmi: 1. Po stopách Maginhradu, 2. Vodné pramene, 3. Pieskovcové bane I., 4. Pieskovcové bane II., 5. Lesné spoločenstvo, 6. Obce Vyšný a Nižný Skálnik, 7. Ľudia a život, 8. Príroda a živé tvory v nej, 9. Rieka Rimava,
Náučný chodník prechádza južnou časťou Stolických vrchov a spája existujúce turistické trasy. Nachádza sa neďaleko rekreačného strediska Kokava – Háj – Línia, v katastrálnom území obce Kokava nad Rimavicou, pri obci Šoltýska a Ďubákovo. Na dĺžke 7,2 km je 12 zastávok s osadenými náučnými tabuľami a 3 informačné centrá (obec Ďubákovo, obec Šoltýska a chata Ipeľ). Na Chladnej studni je upravený prameň a vybudované oddychové sedenie s ohniskom.
Nenáročná trasa začína v doline Hájskeho potoka, v rekreačnej oblasti Kokava – Háj, 11 km od Kokavy nad Rimavicou, kam sa možno dostať autom alebo na bicykli, a je vhodná pre všetky vekové
Náučný chodník Hradová v ochrannom pásme Národného parku Muránska planina otvorili v Tisovci 26. októbra 2007, obnovený bol v roku 2010. Pozostáva z deviatich náučných tabúľ a jedného informačného bodu, ktorým sa chodník začína. Informačný bod tvorí drevený prístrešok neďaleko centra mesta Tisovec. Prvý informačný panel je na hlavnej autobusovej zastávke, ktorý informuje o existencii chodníka a ostatných miestach, ktoré je možné v Tisovci navštíviť. Jeho trasa Tisovec – vyhliadka Kopenec – Hradová, dlhá približne 3,5 km, serpentínovite zdoláva juhovýchodný svah Hradovej, súbežne so žlto značenou turistickou trasou. Na vyhliadke Kopenec, kde sa pri príležitosti oslobodenia Tisovca každoročne koná pochod s rozsvietenými kahancami, sa naskytne výhľad na
Na južných úbočiach Slovenského rudohoria, v Revúckej vrchovine, sa nachádza chránené územie Drienčanský kras. Hoci rozloha tohto územia je len 16 km2, vytvára malebný krasový ostrov medzi Slovenským krasom a Muránskou planinou. Krásy Drienčanského krasu a významné miesta návštevníkom približuje náučný chodník, vybudovaný v roku 1989 (pôvodne mal 9 zastávok), rozšírený v roku 2002, zrekonštruovaný v roku 2015.
Náučný chodník začína v obci Teplý Vrch (zastávka SAD, parkovisko), končí v Drienčanoch pri slnečných hodinách priamo nad Drienčanmi. Jeho celková dĺžka je 7,5 km, avšak v prípade ukončenia prehliadky v Drienčanoch (zastávka č. 4, kde sa uzatvára okruh krasovej časti) je jeho dĺžka 5,2 km. Celkové prevýšenie je 55 m. Terén je nenáročný, vhodný aj pre deti a starších ľudí.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-