Náučné chodníky (62)
Turistická magistrála, značená červeným turistickým značením – Cesta Márie Széchy, alebo aj Cesta Márie Séčiovej, sleduje pôvodnú medzihradnú cestu zo 17. storočia medzi hradmi Muráň a Fiľakovo. Bola pomenovaná podľa druhej manželky palatína Františka Vešeléniho (Wesselényi), Márie Séčiovej (Széchy), známej ako Muránska Venuša, ktorá bola v Uhorsku ako manželka palatína dlhé roky po kráľovnej hneď druhou dámou krajiny a ktorá prekonala na koni túto 83 kilometrovú trasu z hradu Muráň na Fiľakovský hrad za svojím milým, uhorským palatínom. Trasa začína na Muránskom hrade, pokračuje cez vrch Tŕstie do Rimavskej Soboty, potom Cerovou vrchovinou prichádza do Fiľakova. V miestach, ktorými vedie, je sústredených viacero sakrálnych pamiatok, hradov a významných archeologických lokalít. Dnes cesta vedie dolinami a čo najschodnejšou cestou križuje pohoria. Celková dĺžka trasy je 83 km a odhadovaný čas na jej zdolanie je 22 hodín.
V Dobšinskej Ľadovej Jaskyni pribudol náučný chodník „Dobšinský chotár“
Napísal(a) M. Kollárik
Iba nedávno sme na stránke Maj Gemer uverejnili príspevok Banský prieskum na ťažbu uhlia pri osade Dobšinská Ľadová Jaskyňa a aktivita, ktorý nám poslal náš známy autor z oblasti rudného baníctva a geológie RNDr. Ondrej Rozložník. Mnohých článok veľmi zaujal aj preto, že aktivistov tvorili aj bývalí baníci a iní dobrovoľníci z Dobšinej i okolia. Odvtedy sa situácia v spomínanom areáli ďalej vylepšila. Neďaleko areálu jaskyne vybudovali prístupový chodník, osadili odpočinkové lavice, prístupové schody a panely, do ktorých osadili informačné tabule dokumentujúce pôvod a históriu banského diela a jeho okolia. V týchto dňoch sa uskutočnila na spomínanom mieste brigáda, ktorej sa zúčastnilo vyše 30 účastníkov, aby slávnostne sprístupnili Náučný chodník Dobšinský chotár, ktorý vedie k štôlni objavenej uhoľnej bane. Na spomínanom podujatí vystúpil aj riaditeľ Mestských lesov Dobšiná, Marcel Kollárik, ktorý pozdravil prítomných. Jeho príhovor uverejňujeme v plnom znení:
V obci Drnava, v doline riečky Čremošná v Slovenskom krase, 10 km od Rožňavy, v októbri 2019 vznikol nový náučný chodník, ktorý mapuje históriu i prírodné bohatstvo tejto oblasti. Nesie názov Poklady Drnavy a návštevník sa vďaka nemu vráti do slávnych čias baníctva a železiarstva, uvidí viaceré historické pamiatky a spozná krásy okolitej prírody. Chodník je dlhý 4,5 kilometra a má 8 zastavení s informačnými tabuľami v slovenskom aj maďarskom jazyku. Trasa je nenáročná a zvládnu ju aj rodiny s deťmi, alebo skupiny žiakov. Túto turistickú zaujímavosť otvorili vďaka iniciatíve miestnych nadšencov.
Značená trasa začína pri Drnavskej železiarni a pokračuje okolo mohutného viac ako 300-ročného duba k zrekonštruovanej štôlni Dionýz (Dénes), kde bola vybudovaná oddychová
Prvú aktivitu vzniku Chodníka malých netopierov vyvinulo Občianske združenie Rákošská cächa, ktorého členom a predsedom je Július Pavelko, technik na LS Ratková. Práve on sa rozhodol spomínaný chodník zrealizovať z dôvodu absencie náučného chodníka pre deti a mládež v danom regióne, a tým podporiť návštevnosť lesného spoločenstva deťmi i dospelými a objavovanie všetkého, čo v lese môže byť (flóra, fauna, rozmanitosť terénu, pohyb, relax atď). Prvou hnacou silou bol úspešný projekt Nadácie Volkswagen Slovakia, z ktorého sa podarilo zrealizovať vytýčenie chodníka a zhotovenie piatich tabúľ o prírode, histórii regiónu, ako aj o lesnej a vodnej problematike, a stavba mostíka cez miestny potok. Už v projekte sa počítalo s aktivitami lesnej pedagogiky v rámci štátneho podniku LESY SR. Projekt sa začal uberať ďalšou cestou, kde vznikla ochota a možnosť rozšírenia počtu infopanelov zameraných na rôzne oblasti, prezentované aktivitami lesnej pedagogiky, vstupnej brány, úpravy chodníka ako aj malého posedenia.
Vo vrcholovej časti Revúckej vrchoviny, na hranici Slovenského krasu a Slovenského rudohoria bol v sobotu 14. septembra 2019 otvorený nový Náučný chodník Hrádok. Nachádza sa v horskej osade Hrádok, 8 kilometrov od mesta Jelšava, 1,3 km od vstupu do Ochtinskej aragonitovej jaskyne, začína a končí pred Hotelom Hrádok. Prístup k hotelu je odbočkou zo sedla Hrádok, ktorým prechádza cesta Jelšava-Štítnik, je tu aj autobusová zastávka. Samotný Hotel Hrádok poskytuje služby trojhviezdičkového hotela, okrem ubytovania a reštaurácie poskytuje aj regeneračno-rekondičné pobyty a fakultatívne výlety do okolia.
Pri Tisovci na lúke pod Okrúhlou skalou začiatkom októbra 2018 vznikol nový náučný chodník – Poďte s nami za sysľami. Vznikol ako výsledok úsilia študentov Evanjelického gymnázia v Tisovci, ktorí ho sami navrhli a podstatnou mierou sa pričinili o jeho vybudovanie. Prihlásili sa do súťaže Tatranskí rytieri, dvakrát vyhrali prvé miesto a podarilo sa im na zrealizovanie projektu získať aj finančné prostriedky. Vďaka podporenému projektu miesto upravili, vyklčovali a boli tam nasadené sysle. Predvlani upútali videom o týchto milých hlodavcoch a teraz sa rozhodli vytvoriť k nim aj náučný chodník. Tohto roku riešili náučnú časť a v spolupráci s pracovníkmi Správy NP Muránska planina (ktorá bude chodník spravovať) a za účasti zástupcov donora súťaže Tatranskí rytieri osadili panely a smerovníky, maľovali konštrukcie panelov a značenie trasy.
Zvernica Teplý Vrch sa rozprestiera na juhovýchodnom výbežku úpätia Slovenského rudohoria na ploche s výmerou 956,50 ha medzi obcami Teplý Vrch a Veľký Blh. V minulosti bola zvernica s rozsiahlymi majetkami v okolí hradu Blh vo vlastníctve šľachtického rodu Koháryovcov a Coburgovcov. História tejto najstaršej zvernice na Slovensku a jednej z najstarších v Európe siaha až do 17. storočia a do čias jej majiteľa Filipa Coburga v 19. storočí, danielia zver bola do tejto lokality dovezená v roku 1870 zo Stredomoria a juhozápadnej Ázie. Súčasťou pôvodnej zvernice bolo aj malé šľachtické sídlo, ktoré bolo pomenované po manželke Filipa Coburga Lujze. Šľachtické sídlo už neexistuje, ostali tu na pamiatku už len Lujza park a súčasná lesnícka chata Lujza. V dnešnom rozsahu bola zvernica obnovená v rokoch 1966 -1968 a 1972.
Náučný chodník Za vôňami Voniacej s príchuťou histórie
Napísal(a) M. Mikitová
Voniaca – Tisovská Voniaca (1113 m n. m.) je výhľadové bralo nad Tisovcom medzi vrchmi Šarkanica a Strelnica (Šajba). Je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Šarkanica, územia s najvyšším stupňom ochrany, ktorá sa radí medzi prírodovedne najcennejšie územia a najkrajšie miesta v Národnom parku Muránska planina.
Náučný chodník má 13 km a so zastávkami pri náučných paneloch a oddychom si treba rezervovať 6 hodín. Nástup naň začíname pri prvom paneli na autobusovej zastávke v Tisovci. Modro značkovaným chodníkom vedúcim štátnou cestou smerom do Muráňa prídeme k areálu minerálnej vody Šťavica s druhým informačným panelom. Po 4 kilometroch sa dostanemu k ďalšiemu informačnému bodu na sedle Dielik,
Horský masív Tŕstie (1 120,9 m n. m.) je rozložitý stolový vrch v západnej časti Slovenského rudohoria, v celku Stolické vrchy, okolo 4 km juhovýchodne od mesta Tisovec. Vrcholová časť Tŕstia je zaradené medzi chránené maloplošné územia Národného parku Muránska planina pod názvom Prírodná rezervácia Tŕstie, ktorá je významná z hľadiska prírodovedeckého, botanického i krajinárskeho. Náučný chodník bol vybudovaný z iniciatívy Klubu slovenských turistov, turistického oddielu KOS Rimavská dolina a Komisie podnikateľskej, cestovného ruchu a regionálneho rozvoja pri Mestskom zastupiteľstve v Tisovci, s podporou Nadácie Orange v rámci projektovej schémy „Šanca pre váš región“. Otvorený bol 19. novembra 2011.
Náučný chodník Šomoška sa nachádza v južnej časti Cerovej vrchoviny pri obci Šiatorská Bukovinka (40,7 km od Rimavskej Soboty). Otvorený bol v roku 1990, rekonštruovaný bol v roku 2000 a 2016. Nenáročná túra s prevýšením 106 m a dĺžkou 1,6 km po pohodlnom chodníku je vhodná pre všetky vekové kategórie na trase Šiatorská Bukovinka (vlak, bus) – parkovisko pri Šimonovej veži (vstup na NCH Šomoška) – Krúdyho prameň pri rybníkoch – rázcestie Bukovinský potok – Kamenný vodopád – Kamenné more – zrúcaniny hradu Šomoška a späť. Na Šomošku sa dostaneme z obce Šiatorská Bukovinka, odkiaľ nás hnedé informačné tabule s označením Hrad Somoška dovedú úzkou cestou až na parkovisko, kde chodník začína. Po zelenej značke vstupujeme do Národnej prírodnej rezervácie Šomoška.
Viac...
Rieka Rimava je dôležitý tok regiónu Gemer-Malohont. Pramení vo Veporských vrchoch na juhovýchodnom úpätí Fabovej hole na území Národného parku Muránska planina v nadmorskej výške cca 1260 m n. m., najbližšie k mestu Tisovec. Preteká cez mesto Tisovec, neskôr sa z tohoto toku stáva najdôležitejšia rieka regiónu Malohont. Má veľké množstvo prítokov, dĺžku 88 km (ako 19. najdlhšia slovenská rieka), v katastrálnom území obce Vlkyňa v okrese Rimavská Sobota sa v nadmorskej výške cca 145 m n. m. vlieva do rieky Slaná. K prameňu Rimavy vedie zeleno značkovaný chodník, ktorý začína v Tisovci na veľkej železničnej stanici. Trasa vedie popri toku Rimavy, dolinou Roveň až na sedlo Burda. Približne v polovici výstupu na vrchol Fabovej hole tvarová značka odvedie asi 300 metrov k prameňu Rimavy, kde je možnosť občerstviť sa a oddýchnuť si.
Náučný chodník Po stopách Maginhradu sa nachádza v katastri obcí Vyšný Skálnik a Nižný Skálnik v okrese Rimavská Sobota, pod bájnym hradom Maginhrad, ktorého dávnu slávu a tajomstvá odhaľuje postupne 12 zastavení s náučnými panelmi. Náučný chodník začína pri rybníku v obci Vyšný Skálnik, je dlhý 6,5 km a návštevníka celou nenáročnou trasou počas 2 – 3 hodín sprevádza rozprávač Bedár. Nadväzuje na zelenú turistickú značku (Nižný Skalník - Maginhrad - Vyšná Pokoradz). Nachádzajú sa tu zastávky s týmito informačnými panelmi: 1. Po stopách Maginhradu, 2. Vodné pramene, 3. Pieskovcové bane I., 4. Pieskovcové bane II., 5. Lesné spoločenstvo, 6. Obce Vyšný a Nižný Skálnik, 7. Ľudia a život, 8. Príroda a živé tvory v nej, 9. Rieka Rimava,
Náučný chodník prechádza južnou časťou Stolických vrchov a spája existujúce turistické trasy. Nachádza sa neďaleko rekreačného strediska Kokava – Háj – Línia, v katastrálnom území obce Kokava nad Rimavicou, pri obci Šoltýska a Ďubákovo. Na dĺžke 7,2 km je 12 zastávok s osadenými náučnými tabuľami a 3 informačné centrá (obec Ďubákovo, obec Šoltýska a chata Ipeľ). Na Chladnej studni je upravený prameň a vybudované oddychové sedenie s ohniskom.
Nenáročná trasa začína v doline Hájskeho potoka, v rekreačnej oblasti Kokava – Háj, 11 km od Kokavy nad Rimavicou, kam sa možno dostať autom alebo na bicykli, a je vhodná pre všetky vekové
Náučný chodník Hradová v ochrannom pásme Národného parku Muránska planina otvorili v Tisovci 26. októbra 2007, obnovený bol v roku 2010. Pozostáva z deviatich náučných tabúľ a jedného informačného bodu, ktorým sa chodník začína. Informačný bod tvorí drevený prístrešok neďaleko centra mesta Tisovec. Prvý informačný panel je na hlavnej autobusovej zastávke, ktorý informuje o existencii chodníka a ostatných miestach, ktoré je možné v Tisovci navštíviť. Jeho trasa Tisovec – vyhliadka Kopenec – Hradová, dlhá približne 3,5 km, serpentínovite zdoláva juhovýchodný svah Hradovej, súbežne so žlto značenou turistickou trasou. Na vyhliadke Kopenec, kde sa pri príležitosti oslobodenia Tisovca každoročne koná pochod s rozsvietenými kahancami, sa naskytne výhľad na
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.