Náučné chodníky (61)
Prírodná pamiatka Prielom Muráňa sa nachádza v juhovýchodnej časti Licinskej pahorkatiny, v katastrálnom území obcí Bretka a Meliata. Oblasť je chránená, predmetom ochrany je meandrujúci tok rieky Muráň, hlboko zarezaný do vápencového podkladu s priľahlými lesnými komplexami a výskytom vzácnej flóry a fauny. Vyskytujú sa tu niektoré krasové formy – škrapy a menšie jaskyne, vytvorené eróziou rieky na výrazných puklinách. Projekt Náučný chodník Prielom Muráňa uskutočnila obec Bretka s finančnou podporou Nadácie Ekopolis z grantu Zelené oázy ´09. Pre verejnosť bol otvorený v roku 2010. Túra je dlhá 3,2 kilometra a trasa dosahuje výškové prevýšenie 66,5 m. Je na nej 6 informačných panelov v slovenčine, angličtine a maďarčine.
Náučný chodník sa nachádza v južnej časti Slovenského raja, vedie cez prírodnú zaujímavosť Občasný prameň na Havraniu skalu. Stredne náročná až náročná poznávacia a informačná trasa s prírodovedným, lesníckym a historickým zameraním má 7 informačných panelov, dĺžku 2 km, prevýšenie 280 m a možno ju absolvovať za 2 hodiny. Chodník bol postavený v roku 1998 a je stále udržiavaný. Začína v doline Veľké Zajfy a končí na Havranej skale, nachádza sa priamo na žltej turistickej značke, ktorá začína na rázcestí v doline Veľké Zajfy. Najjednoduchší prístup je tam z obce Stratená, prípadne z obce Dedinky – Stratenská píla. Zo Stratenej trasa vedie popri toku Hnilca po červenej turistickej značke na Stratenskú pílu, kde sa
Nenáročný prechod z úrovne rieky Turňa na planinu Dolný vrch k štátnej hranici s Maďarskom je možné absolvovať po zelenej turistickej značke. Východiskovými obcami sú zvyčajne Hrušov, Silická Jablonica alebo Jablonov nad Turňou. Zelená značka vedie k hranici z Hrušova, na ceste medzi obcami sa spája so žltou značkou zo Silickej Jablonice. Trasa chodníka vedie cez Jablonov nad Turňou – most ponad Turňu – Starý les, štátna hranica SK/HU – Derenk (Drienky) – okraj obce Szögliget – ruiny hradu Szádvár – Starý les, štátna hranica SK/HU – most nad Turňou. Celú trasu možno prejsť za 5-6 hodín. Náučný chodník začína na moste ponad riečku Turňa pri ceste medzi obcami Jablonov nad Turňou a Hrušov. Zo starej asfaltovej cesty zelená značka prechádza na poľnú a vedie lúkami
Trasa chodníka vedie v katastri obce Stratená, v časti Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Začína od vodotrysku pri parkovisku na štátnej ceste pri Dobšinskej ľadovej jaskyni a končí pri železničnej stanici Dobšinská Ľadová Jaskyňa, neďaleko skalného útvaru Ostrá skala. Chodník, ktorý má asi päťsto metrov, výškové prevýšenie takmer nulové, je obojsmerný s desiatimi náučnými tabuľami s textom v slovenčine a angličtine a s fotografickou a obrazovou dokumentáciou. Vedie popri toku rieky Hnilec, jeho väčšia časť cez veľkú rozkvitnutú lúku a končí lužným lesom. Na miestach, kde je viac rozmočená pôda boli vybudované drevené chodníky. Na náučných tabuliach sú informácie o mokradi z rôznych uhlov pohľadu, texty sú obsažnejšie a ponúkajú hlbšie spracované informácie, väčšinou všeobecne menej známe.
Náučný chodník Krasové javy Hôrky sa nachádza v okolí Gemerskej Hôrky a bol za účasti asi 150 turistov slávnostne otvorený 7. mája 2011. Chodník sprevádza návštevníka cez najjužnejší výbežok Slovenského krasu – Hôrku, ktorá susedí s planinou Koniar. Chodník je dlhý 8,8 km a trasovo uzatvorený, začína i končí pri penzióne Skalná ruža v Gemerskej Hôrke, kde sa nachádza aj prvý informačný pavel. Penzión opustíme podchodom popod trať Plešivec – Muráň. V sedle Hôrky a planiny Koniar (319 m) sa náučný chodník križuje so zelenou turistickou značkou, vedúcou z Plešivca na Hrádok, čím sa zároveň stáva spojkou do siete turistických značiek krasu. Je to príjemná a stredne ťažká trojhodinová prechádzka krasovou krajinou.
Náučný chodník prechádza východným okrajom rezervácie Jasovské dubiny, ktorú tvoria dva blízko seba položené celky v katastrálnom území obce Jasov. Otvorený bol v roku 1989 a obnovený v roku 2007. Patrí medzi okružné pešie trasy, využiteľné na poznávanie hlavne v letnom období. Prechádza chráneným územím v Národnom parku Slovenský kras, národnej prírodnej rezervácii Jasovské dubiny a na trase sa nachádza aj národná prírodná pamiatka Jasovská jaskyňa a národná kultúrna pamiatka Kláštor premonštrátov. Trasa stredne náročného chodníka začína pri Jasovskej jaskyni, od jaskyne smeruje k jazeru popod Skalu a okolo kláštorného cintorína po serpentínach starého chodníka cez lesnú časť NPR Jasovské dubiny miernym stúpaním k pozostatkom
Náučný chodník Jaskyne Slovenského krasu – svetové prírodné dedičstvo
Napísal(a) Marta Mikitová
Náučný chodník, vedúci z Krásnohorskej Dlhej Lúky až po vchod do Krásnohorskej jaskyne bol slávnostne otvorený 27. júna 2006. Je možnosť ho začať pri hrade Krásna Hôrka, alebo na druhom začiatku, ktorý je pri žltej značke v obci Krásnohorská Dlhá Lúka. Na trase Krásnohorská Dlhá Lúka – Krásnohorská jaskyňa v dĺžke 800 m (trasa až z hradu je 4 km) a relatívnym prevýšením 20 m je 6 zastávok s informačnými panelmi. Vybudovaný náučný chodník ideálnym spôsobom slúži k prezentácii a propagácii sprístupnených jaskýň zaradených do zoznamu svetového prírodného dedičstva a k progagácii prírodných krás a prírodných pamiatok Slovenského krasu. Chodník je situovaný v nádhernom prostredí s výhľadom na hrad Krásna Hôrka a vedie popri Kaplnke Svätej
Obec Hrhov leží na juhovýchodných svahoch Národného parku Slovenský kras v Turnianskej kotline, 22 km juhovýchodne od okresného mesta Rožňava. Náučný chodník má 2,4 km, vedie naprieč obcou a prostredníctvom náučných panelov informuje o kultúrnych pamiatkach a prírodných zaujímavostiach obce. Pozoruhodný je Hrhovský vodopád, ktorý tečie priamo v strede obce, má asi 15 metrov a je napájaný vyvieračkou Féj. V minulosti táto vyvieračka napájala aj štyri mlyny, no dnes slúži na zásobavanie dediny pitnou vodou. Vodopád je najväčším vodopádom v Národnom parku Slovenský kras. Ďalšou zaujímavosťou je lokalita Hrhovské rybníky s rozlohou 250 ha, evidovaná ako Významné vtáčie územie Slovenska, technická pamiatka starý vodný mlyn, ktorý sa nachádza uprostred
Náučný chodník sa nachádza vo východnej časti Slovenského krasu v Hájskej doline, medzi Jasovskou planinou a Zádielskou planinou, 40 km východne od Rožňavy. Náučný chodník začína v Hačave pri autobusovej zastávke, pokračuje k penziónu Privát Hačava a k zachovaným dreveniciam v obci, ďalej vedie malebnou krajinou Národného parku Slovenský kras, kde sa tradične obhospodarované lúky a pasienky striedajú s lesom. Chodník vedie do sedla Krížnej Poľany (869 m n. m.) pod Jelení vrch (947 m), na Horné lúky a končí na vyhliadke v blízkosti obce Háj, z ktorej sa otvára pohľad na divokú, kolmými skalnými stenami vytvorenú Zádielskú tiesňavu. Náročný výstup je z obce do sedla Krížna Poľana, ale potom pokračuje mierne zvlnenou krajinou, s napojením na Náučný chodník
Gombasecká jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Známa je najmä výskytom sintrových bŕk – tenkých trubicovitých stalaktitových útvarov. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva. Nachádza sa asi 10 kilometrov od Rožňavy na západnom úpätí Silickej planiny a jej vchod leží 11 m nad Čiernou vyvieračkou vo výške 250 m n. m. Prístup k jaskyni a k náučnému chodníku je autobusová a železničná zastávka Slavec, alebo miestna časť Gombasek na štátnej ceste medzi Rožňavou a Plešivcom.
Náučný chodník začína pri pokladni jaskyne a pokračuje ku vchodu do jaskyne. Má 10 náučných tabúľ, ktoré sú otočné a v troch jazykoch (slovensky, anglicky, maďarsky) informujú o jaskyni a jej histórii
Viac...
Náučný chodník sa nachádza v južnej časti Slovenského krasu, na juhozápadnom okraji Silickej planiny. Východiskový bod je hraničný priechod Domica – Aggtelek (za obcou Dlhá Ves alebo Kečovo), zastávka SAD, samotný chodník začína pri vstupnom areáli jaskyne Domica, pri pamätnej tabuli Národného parku Slovenský kras. Trasa chodníka je náročnejšia len v jeho začiatku, keď stúpa pod kótu Čertova diera (465 m n. m.). Potom chodník pokračuje mierne zvlnenou krajinou a v závere sa vracia späť k jaskyni Domica. Prevýšenie je 126 m, jeho dĺžka je 4,5 km. Prehliadka tvorí uzavretý okruh a trvá približne hodinu. Na trase je päť zastávok s informačnými panelmi: 1. Chránená krajinná oblasť Slovenský kras, 2. Jaskyňa Domica, 3. Fauna a flóra, 4. Geológia a geomorfológia,
Náučný chodník bol vybudovaný v rámci projektu cezhraničnej spolupráce PHARE. Cieľom bolo zviditeľniť informácie o histórii obce, jej historických a kultúrnych pamiatkach a o významných osobnostiach. Obec Gemerská Poloma leží na juhovýchode Slovenského rudohoria pri sútoku Súľovského potoka a rieky Slaná. Obklopená je malebnou prírodou, z juhu je ohraničená vrchom Turecká, zo severovýchodu Volovcom a zo severu Súľovou.
Chodník začína na Námestí SNP v Gemerskej Polome dreveným altánkom, kde sa nachádza aj informačný panel číslo 1, ktorý podrobne informuje o histórii obce a podáva aj informácie, ktoré neobsahuje náučný chodník (rodák a osobnosť obce Peter Madáč, kultúrna pamiatka zvonica s klasicistickou úpravou). Trasa pokračuje po štátnej ceste č. 533
Náučný chodník prechádza ochranným pásmom Národného parku Slovenský raj z Dobšinskej Maše na Dobšinský kopec a späť. Spolu je na nej 5 zastávok s náučnými tabuľami, altánok s lavičkami a studničkou s pramenitou vodou. Nenáročná trasa tohto náučného chodníka prevedie návštevníkov nádherným okolím osady Dobšinská Maša, s pôsobivými výhľadmi, pričom z vyhliadky na Dobšinskom kopci sa naskytne jedinečný pohľad na kopce Slovenského rudohoria, ktorých názvy sú v smere pohľadu vyznačené na informačnom paneli. Trasa je obojsmerná, jej dĺžka je 4,7 km (aj s odbočkou na vyhliadku z Dobšinského kopca), prevýšenie 120 m. Prechádzku zvládnu za necelé dve hodiny návštevníci rôznych vekových kategórií. Prevádzkovateľom náučného chodníka sú Lesy mesta Dobšiná.
Náučný chodník Dobšinská ľadová jaskyňa bol otvorený 29. júna 1998, jeho dĺžka je 470 m, prevýšenie 130 m. Je obojsmerný a nachádza sa na ňom päť informačných panelov, ktoré predstavia prírodné a kultúrno-historické hodnoty jaskyne a jej okolia: 1. Základné informácie, ochrana NP Slovenský raj, 2. NP Slovenský raj, rokliny, lesy, 3. NPR Stratená, prírodné hodnoty, 4. Flóra, fauna a lesné spoločenstvá, 5. Dobšinská ľadová jaskyňa. Text na informačných tabuliach je v slovenčine, v angličtine a v nemčine.
Chodník začína od parkoviska na štátnej ceste v osade Dobšinská Ľadová Jaskyňa po modrej značke, vedie serpentínovým chodníkom, stúpa mierne do lesa. Asi po 10 minútach značka bočí vpravo,
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-