Náučné chodníky (62)
Obec Rejdová leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, pod jeho najvyšším vrchom - Stolicou, na terasovej plošine v doline rieky Slaná, 11 km od Dobšinej. Známa je svojou malebnou prírodou, do súčasnosti zachovanou folklórnou tradíciou a remeselníckou výrobou, nachádza sa tu aj vzácna kultúrna pamiatka – evanjelický kostol z polovice 17. storočia, dochovalo sa aj viacero zrubových domov – pamiatok ľudovej architektúry. Náučný chodník obce Rejdová má nenáročnú trasu s výškovým prevýšením 80 m. Vybudovala ho Obec Rejdová s finančnou podporou SAŽP prostredníctvom Programu obnovy dediny a jeho slávnostné otvorenie sa konalo 19. novembra 2010. Dĺžka náučného chodníka v intraviláne a extraviláne obce je okolo 3,5 km a dá sa prejsť približne
Prírodná pamiatka Prielom Muráňa sa nachádza v juhovýchodnej časti Licinskej pahorkatiny, v katastrálnom území obcí Bretka a Meliata. Oblasť je chránená, predmetom ochrany je meandrujúci tok rieky Muráň, hlboko zarezaný do vápencového podkladu s priľahlými lesnými komplexami a výskytom vzácnej flóry a fauny. Vyskytujú sa tu niektoré krasové formy – škrapy a menšie jaskyne, vytvorené eróziou rieky na výrazných puklinách. Projekt Náučný chodník Prielom Muráňa uskutočnila obec Bretka s finančnou podporou Nadácie Ekopolis z grantu Zelené oázy ´09. Pre verejnosť bol otvorený v roku 2010. Túra je dlhá 3,2 kilometra a trasa dosahuje výškové prevýšenie 66,5 m. Je na nej 6 informačných panelov v slovenčine, angličtine a maďarčine.
Náučný chodník sa nachádza v južnej časti Slovenského raja, vedie cez prírodnú zaujímavosť Občasný prameň na Havraniu skalu. Stredne náročná až náročná poznávacia a informačná trasa s prírodovedným, lesníckym a historickým zameraním má 7 informačných panelov, dĺžku 2 km, prevýšenie 280 m a možno ju absolvovať za 2 hodiny. Chodník bol postavený v roku 1998 a je stále udržiavaný. Začína v doline Veľké Zajfy a končí na Havranej skale, nachádza sa priamo na žltej turistickej značke, ktorá začína na rázcestí v doline Veľké Zajfy. Najjednoduchší prístup je tam z obce Stratená, prípadne z obce Dedinky – Stratenská píla. Zo Stratenej trasa vedie popri toku Hnilca po červenej turistickej značke na Stratenskú pílu, kde sa
Nenáročný prechod z úrovne rieky Turňa na planinu Dolný vrch k štátnej hranici s Maďarskom je možné absolvovať po zelenej turistickej značke. Východiskovými obcami sú zvyčajne Hrušov, Silická Jablonica alebo Jablonov nad Turňou. Zelená značka vedie k hranici z Hrušova, na ceste medzi obcami sa spája so žltou značkou zo Silickej Jablonice. Trasa chodníka vedie cez Jablonov nad Turňou – most ponad Turňu – Starý les, štátna hranica SK/HU – Derenk (Drienky) – okraj obce Szögliget – ruiny hradu Szádvár – Starý les, štátna hranica SK/HU – most nad Turňou. Celú trasu možno prejsť za 5-6 hodín. Náučný chodník začína na moste ponad riečku Turňa pri ceste medzi obcami Jablonov nad Turňou a Hrušov. Zo starej asfaltovej cesty zelená značka prechádza na poľnú a vedie lúkami
Trasa chodníka vedie v katastri obce Stratená, v časti Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Začína od vodotrysku pri parkovisku na štátnej ceste pri Dobšinskej ľadovej jaskyni a končí pri železničnej stanici Dobšinská Ľadová Jaskyňa, neďaleko skalného útvaru Ostrá skala. Chodník, ktorý má asi päťsto metrov, výškové prevýšenie takmer nulové, je obojsmerný s desiatimi náučnými tabuľami s textom v slovenčine a angličtine a s fotografickou a obrazovou dokumentáciou. Vedie popri toku rieky Hnilec, jeho väčšia časť cez veľkú rozkvitnutú lúku a končí lužným lesom. Na miestach, kde je viac rozmočená pôda boli vybudované drevené chodníky. Na náučných tabuliach sú informácie o mokradi z rôznych uhlov pohľadu, texty sú obsažnejšie a ponúkajú hlbšie spracované informácie, väčšinou všeobecne menej známe.
Náučný chodník Krasové javy Hôrky sa nachádza v okolí Gemerskej Hôrky a bol za účasti asi 150 turistov slávnostne otvorený 7. mája 2011. Chodník sprevádza návštevníka cez najjužnejší výbežok Slovenského krasu – Hôrku, ktorá susedí s planinou Koniar. Chodník je dlhý 8,8 km a trasovo uzatvorený, začína i končí pri penzióne Skalná ruža v Gemerskej Hôrke, kde sa nachádza aj prvý informačný pavel. Penzión opustíme podchodom popod trať Plešivec – Muráň. V sedle Hôrky a planiny Koniar (319 m) sa náučný chodník križuje so zelenou turistickou značkou, vedúcou z Plešivca na Hrádok, čím sa zároveň stáva spojkou do siete turistických značiek krasu. Je to príjemná a stredne ťažká trojhodinová prechádzka krasovou krajinou.
Náučný chodník prechádza východným okrajom rezervácie Jasovské dubiny, ktorú tvoria dva blízko seba položené celky v katastrálnom území obce Jasov. Otvorený bol v roku 1989 a obnovený v roku 2007. Patrí medzi okružné pešie trasy, využiteľné na poznávanie hlavne v letnom období. Prechádza chráneným územím v Národnom parku Slovenský kras, národnej prírodnej rezervácii Jasovské dubiny a na trase sa nachádza aj národná prírodná pamiatka Jasovská jaskyňa a národná kultúrna pamiatka Kláštor premonštrátov. Trasa stredne náročného chodníka začína pri Jasovskej jaskyni, od jaskyne smeruje k jazeru popod Skalu a okolo kláštorného cintorína po serpentínach starého chodníka cez lesnú časť NPR Jasovské dubiny miernym stúpaním k pozostatkom
Náučný chodník Jaskyne Slovenského krasu – svetové prírodné dedičstvo
Napísal(a) Marta Mikitová
Náučný chodník, vedúci z Krásnohorskej Dlhej Lúky až po vchod do Krásnohorskej jaskyne bol slávnostne otvorený 27. júna 2006. Je možnosť ho začať pri hrade Krásna Hôrka, alebo na druhom začiatku, ktorý je pri žltej značke v obci Krásnohorská Dlhá Lúka. Na trase Krásnohorská Dlhá Lúka – Krásnohorská jaskyňa v dĺžke 800 m (trasa až z hradu je 4 km) a relatívnym prevýšením 20 m je 6 zastávok s informačnými panelmi. Vybudovaný náučný chodník ideálnym spôsobom slúži k prezentácii a propagácii sprístupnených jaskýň zaradených do zoznamu svetového prírodného dedičstva a k progagácii prírodných krás a prírodných pamiatok Slovenského krasu. Chodník je situovaný v nádhernom prostredí s výhľadom na hrad Krásna Hôrka a vedie popri Kaplnke Svätej
Obec Hrhov leží na juhovýchodných svahoch Národného parku Slovenský kras v Turnianskej kotline, 22 km juhovýchodne od okresného mesta Rožňava. Náučný chodník má 2,4 km, vedie naprieč obcou a prostredníctvom náučných panelov informuje o kultúrnych pamiatkach a prírodných zaujímavostiach obce. Pozoruhodný je Hrhovský vodopád, ktorý tečie priamo v strede obce, má asi 15 metrov a je napájaný vyvieračkou Féj. V minulosti táto vyvieračka napájala aj štyri mlyny, no dnes slúži na zásobavanie dediny pitnou vodou. Vodopád je najväčším vodopádom v Národnom parku Slovenský kras. Ďalšou zaujímavosťou je lokalita Hrhovské rybníky s rozlohou 250 ha, evidovaná ako Významné vtáčie územie Slovenska, technická pamiatka starý vodný mlyn, ktorý sa nachádza uprostred
Náučný chodník sa nachádza vo východnej časti Slovenského krasu v Hájskej doline, medzi Jasovskou planinou a Zádielskou planinou, 40 km východne od Rožňavy. Náučný chodník začína v Hačave pri autobusovej zastávke, pokračuje k penziónu Privát Hačava a k zachovaným dreveniciam v obci, ďalej vedie malebnou krajinou Národného parku Slovenský kras, kde sa tradične obhospodarované lúky a pasienky striedajú s lesom. Chodník vedie do sedla Krížnej Poľany (869 m n. m.) pod Jelení vrch (947 m), na Horné lúky a končí na vyhliadke v blízkosti obce Háj, z ktorej sa otvára pohľad na divokú, kolmými skalnými stenami vytvorenú Zádielskú tiesňavu. Náročný výstup je z obce do sedla Krížna Poľana, ale potom pokračuje mierne zvlnenou krajinou, s napojením na Náučný chodník
Viac...
Gombasecká jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Známa je najmä výskytom sintrových bŕk – tenkých trubicovitých stalaktitových útvarov. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva. Nachádza sa asi 10 kilometrov od Rožňavy na západnom úpätí Silickej planiny a jej vchod leží 11 m nad Čiernou vyvieračkou vo výške 250 m n. m. Prístup k jaskyni a k náučnému chodníku je autobusová a železničná zastávka Slavec, alebo miestna časť Gombasek na štátnej ceste medzi Rožňavou a Plešivcom.
Náučný chodník začína pri pokladni jaskyne a pokračuje ku vchodu do jaskyne. Má 10 náučných tabúľ, ktoré sú otočné a v troch jazykoch (slovensky, anglicky, maďarsky) informujú o jaskyni a jej histórii
Náučný chodník sa nachádza v južnej časti Slovenského krasu, na juhozápadnom okraji Silickej planiny. Východiskový bod je hraničný priechod Domica – Aggtelek (za obcou Dlhá Ves alebo Kečovo), zastávka SAD, samotný chodník začína pri vstupnom areáli jaskyne Domica, pri pamätnej tabuli Národného parku Slovenský kras. Trasa chodníka je náročnejšia len v jeho začiatku, keď stúpa pod kótu Čertova diera (465 m n. m.). Potom chodník pokračuje mierne zvlnenou krajinou a v závere sa vracia späť k jaskyni Domica. Prevýšenie je 126 m, jeho dĺžka je 4,5 km. Prehliadka tvorí uzavretý okruh a trvá približne hodinu. Na trase je päť zastávok s informačnými panelmi: 1. Chránená krajinná oblasť Slovenský kras, 2. Jaskyňa Domica, 3. Fauna a flóra, 4. Geológia a geomorfológia,
Náučný chodník bol vybudovaný v rámci projektu cezhraničnej spolupráce PHARE. Cieľom bolo zviditeľniť informácie o histórii obce, jej historických a kultúrnych pamiatkach a o významných osobnostiach. Obec Gemerská Poloma leží na juhovýchode Slovenského rudohoria pri sútoku Súľovského potoka a rieky Slaná. Obklopená je malebnou prírodou, z juhu je ohraničená vrchom Turecká, zo severovýchodu Volovcom a zo severu Súľovou.
Chodník začína na Námestí SNP v Gemerskej Polome dreveným altánkom, kde sa nachádza aj informačný panel číslo 1, ktorý podrobne informuje o histórii obce a podáva aj informácie, ktoré neobsahuje náučný chodník (rodák a osobnosť obce Peter Madáč, kultúrna pamiatka zvonica s klasicistickou úpravou). Trasa pokračuje po štátnej ceste č. 533
Náučný chodník prechádza ochranným pásmom Národného parku Slovenský raj z Dobšinskej Maše na Dobšinský kopec a späť. Spolu je na nej 5 zastávok s náučnými tabuľami, altánok s lavičkami a studničkou s pramenitou vodou. Nenáročná trasa tohto náučného chodníka prevedie návštevníkov nádherným okolím osady Dobšinská Maša, s pôsobivými výhľadmi, pričom z vyhliadky na Dobšinskom kopci sa naskytne jedinečný pohľad na kopce Slovenského rudohoria, ktorých názvy sú v smere pohľadu vyznačené na informačnom paneli. Trasa je obojsmerná, jej dĺžka je 4,7 km (aj s odbočkou na vyhliadku z Dobšinského kopca), prevýšenie 120 m. Prechádzku zvládnu za necelé dve hodiny návštevníci rôznych vekových kategórií. Prevádzkovateľom náučného chodníka sú Lesy mesta Dobšiná.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.