Náučné chodníky (62)
Na južných úbočiach Slovenského rudohoria, v Revúckej vrchovine, sa nachádza chránené územie Drienčanský kras. Hoci rozloha tohto územia je len 16 km2, vytvára malebný krasový ostrov medzi Slovenským krasom a Muránskou planinou. Krásy Drienčanského krasu a významné miesta návštevníkom približuje náučný chodník, vybudovaný v roku 1989 (pôvodne mal 9 zastávok), rozšírený v roku 2002, zrekonštruovaný v roku 2015.
Náučný chodník začína v obci Teplý Vrch (zastávka SAD, parkovisko), končí v Drienčanoch pri slnečných hodinách priamo nad Drienčanmi. Jeho celková dĺžka je 7,5 km, avšak v prípade ukončenia prehliadky v Drienčanoch (zastávka č. 4, kde sa uzatvára okruh krasovej časti) je jeho dĺžka 5,2 km. Celkové prevýšenie je 55 m. Terén je nenáročný, vhodný aj pre deti a starších ľudí.
Náučný chodník legendárneho tisovského zbojníka Jakuba Surovca a jeho zbojníckej družiny sa nachádza na Muránskej planine v sedle Zbojská, 12 km od Tisovca, po štátnej ceste Tisovec – Brezno, premávajú tu spoje autobusovej aj železničnej dopravy. Stredne náročný, až náročný chodník je jednosmerný (vystupuje sa roklinou zdola nahor), východzí bod je pri informačnom centre na Zbojníckom dvore na salaši Zbojská a pokračuje súbežne s červeno vyznačenou Rudnou magistrálou smerom na Remetisko, kde opúšťa Rudnú magistrálu a pokračuje cez dolinku Makovo koryto popod železničný viadukt Čertov most smerom k ústiu Čertovej doliny. Pri putovaní Rudnou magistrálou od západu na východ je možné odbočiť na chodník už na Remetisku. Po krátkom vybočení k
Náučný chodník sa nachádza na Muránskej planine. Na prechod stredne náročnej 13,5 km trasy Závadka nad Hronom - Klátna - Pätina - Stožky-horáreň - Randavica - Nad Mišárovou - Pätina - Klátna - Závadka nad Hronom si treba rezervovať 6 hodín. Čaká nás krásna príroda, skalné veže, previsy, jaskyne, skalná brána na Malej Stožke vo vápencoch a dolomitoch, priepasti, lúčne porasty, lesné spoločenstvá. Nástup na trasu si môžeme zvoliť z dvoch bodov. Prvý je v Závadke nad Hronom, zastávka SAD, stanica ŽSR, kým prejdeme k náučnému chodníku, ktorý začína pri horárni Pätina, nás bude čakať dvojhodinová chôdza asfaltovou cestou po modrej značke. Druhým bodom, pre tých, čo prídu autom zo Závadky dolinou Hronca, je možnosť zaparkovania pri závore neďaleko horárne Klátna, odkiaľ vedie asi 2 km modrá značka k horárni Pätina.
Náučný chodník bol otvorený v roku 1983, obnovený v roku 2000 a 2010. Vedie z obce Muráň na Muránsky hrad a Veľkú lúku. Má dĺžku 6,5 km a celkové prevýšenie 530 m. Jeho trasa je stredne náročná, vedie súbežne s červeno a modro značenou turistickou trasou. Pri jej zdolávaní okolo dvoch hodín sa prostredníctvom 14 panelov a 2 informačných bodov dozvieme mnoho o prírodných krásach a zaujímavostiach Národného parku Muránska planina, ako aj o histórii Muránskeho hradu. Trasa Muráň – Chata Zámok pod Muránskym hradom – Muránsky hrad – Chata Zámok – Vešeléniho jaskyňa – Veľká lúka-Piesky začína za námestím obce Muráň pri budove Obecného úradu, za ktorým je prvý panel, potom za malým parčíkom nás privíta
Náučná lokalita okolo artézskej krasovej vyvieračky Morské oko, jazierka s priemerom 60 m, sa nachádza na nive rieky Slaná v južnej časti mesta Tornaľa, v mestskej časti Králik, v areáli plážového kúpaliska, v nadmorskej výške 160 m. Projekt náučného chodníka sa zameral na oplotenie lokality, sadovnícke úpravy, vstupnú bránu (kamenný objekt), premostenie ku stredu jazera a na náučné panely. Realizácia stavby sa začala v auguste 2006 a bola ukončená v máji 2007, otvorená bola 20. júla 2007.
Na náučných paneloch s textami a fotografiami sa záujemcovia dozvedia ako táto vyvieračka krasových vôd vznikla a formovala sa. Dva náučné panely sú umiestnené v čelnej časti vstupnej brány.
Na základe záujmu miest Revúca a Tisovec a obcí Muráň, Muránska Lehota a Muránska Dlhá Lúka bola vypracovaná štúdia pre vedenie trás pre nemotorovú dopravu ako nosný cyklistický i peší koridor prepojením obcí a miest Revúca – Muráň – Tisovec pod názvom "Gemerské zelené cesty". Zámerom je spojiť pešou či cyklistickou túrou mestá Revúca a Tisovec a okolité obce s využitím nedobudovanej železničnej trate, ktorá mala spájať tieto mestá a obce. Bude vedená po násypoch a technických objektoch, ale aj prírodných zaujímavostiach tejto nedokončenej trate. Táto unikátna trasa, ako jediná na Slovensku, nesie označenie Europe Railtrail Slovakia.
Lesnícky náučný chodník je situovaný na severovýchodnom okraji Drienčanského krasu v Revúckej vrchovine na okraji obce Rybník v okrese Revúca. Vďaka malému prevýšeniu a nenáročnosti trasy patrí medzi obľúbené miesta návštevníkov a turistov. Jeho trasa vedie prevažne lúčnymi a lesnými biotopmi, s možnosťou pozorovania vodného ekosystému a historických zaujímavostí, na ktoré upozorňuje osem informačných panelov umiestnených na trase chodníka. (Návšteva NCH je možná v sprievode lesného pedagóga Lesnej správy Ratková.) Hlavným zameraním LNCH Drienok je podľa tvorcov environmentálna výchova a oboznámenie návštevníkov s prírodnými pomermi územia. Vznikol v podmanivom prostredí Gemera ako detský projekt v rámci projektu Slovenskej agentúry
Náučný chodník Zelenej školy Vlachovo – Snehulienka a jej trpaslíci
Napísal(a) M. Mikitová
Náučný environmentálny chodník v rámci environprojektu vybudovala Základná škola s Materskou školou vo Vlachove v roku 2005. Zameranie chodníka je prírodovedné, ekologické i historické. Trasa začína pri budove Základnej školy, pokračuje obcou Vlachovo a končí pri Vlachovských rybníkoch. Jeho dĺžka je 2,2 km a jeho prechod trvá približne 2 hodiny. Počet zastávok je 5, každú stráži jeden trpaslík, ktorý formou informačného panelu sprístupňuje návštevníkom zvláštnosti, osobitosti a jedinečnosť obce, rozpráva o krajine, rastlinách, živočíchoch, horninách i nerastoch. Názvy informačných panelov: Snehulienka a jej trpaslíci (úvodný panel) – venovaný je informáciám o obci a náučnom chodníku. 2. Stromko – rozpráva o stromoch v obci Vlachovo s dôrazom na chránený strom
Náučný chodník je cezhraničný, prechádza cez dva štáty – Slovensko a Maďarsko, cez Národný park Slovenský kras a Národný park Aggtelek. Vznikol v rámci európskeho programu Krajina roka 2010/2011. Chodník je obojsmerný, môže sa naň vstúpiť od jaskyne Domica pri pamätnej tabuli Národného parku Slovenský kras, ale podľa číslovaných náučných panelov začína pri vstupnom areáli jaskyne Baradla v Maďarsku a končí pri vstupnom areáli jaskyne Domica. Od jaskyne Baradla pokračuje dolinou Baradla, na konci ktorej sa stočí k štátnej hranici. Odtiaľ pokračuje popri Kečovskom potoku, stúpa pod kótu Poroňa, odkiaľ lesnou cestou postupným klesaním dôjde k vstupnému areálu jaskyne Domica.
Náučný chodník sa nachádza vo východnej časti Slovenského krasu v Zádielskej planine. Chodník s prírodovedným a ochranárskym zameraním otvorili v roku 1977 a naposledy zrekonštruovali v roku 2005. V dĺžke 5 km, s prevýšením 350 m tvorí uzavretý okruh na trase Zádiel – Zádielska dolina-horáreň – Na skale – Zádiel, oboznamuje s charakteristickými a jedinečnými prírodnými danosťami Slovenského krasu. Stredne náročná trasa prechádza národnou prírodnou rezerváciou Zádielska tiesňava, ktorá sa rozprestiera na ploche 214,73 ha. Namáhavý je najmä výstup na okraj Zádielskej planiny a strmý zostup do Zádiela.
Viac...
Náučný chodník Turecká v katastrálnom území obce Rudná sa venuje baníckej a lesníckej tematike a má dĺžku 8,2 km s prevýšením 554 metrov. Na trase chodníka je 26 náučných tabúľ a 2 altánky slúžiace na oddych. Slávnostne bol otvorený 12. decembra 2009, výstavbu realizovalo Združenie obcí „Mikroregión Turecká“ a obec Rudná. Zaujímavé miesta sú osadené informačnými tabuľami s popisom jednotlivých objektov baníckej a lesníckej činnosti s prehliadkou troch sprístupnených starých banských diel. Štart a cieľ je v obci Rudná v okrese Rožňava, začína pred Kultúrnym domom, kde je úvodná tabuľa v nadmorskej výške 350 m, je to najnižší bod chodníka. Najvyšší bod je na vrchole Tureckej v najvýchodnejšej časti Revúckej vrchoviny vo výške 954 m n. m., kde je od roku
Obojsmerný náučný chodník je situovaný v južnej časti Národného parku Slovenský raj v malebnom kaňonovitom úseku Hnilca. Bol sprístupnený 4. novembra 2011. Najvhodnejší nástup na prehliadku je v blízkosti obce Stratená od parkoviska pri východnom portáli cestného tunela po trase: východný portál cestného tunela – Stratenský kaňon – západný portál cestného tunela. Jeho dĺžka je 1,1 km, takmer nulové prevýšenie (2 m), čas absolvovania približne 30 minút. Prechádza po spevnenej ceste vedúcej medzi oboma vstupmi cestného tunela. Vedie kaňonom popri rieke Hnilec, po starej ceste, ktorá pred vybudovaním Stratenského tunela spájala Gemer so Spišom. Je vhodný pre dospelých, deti, cyklistov a aj pre hendikepovaných ľudí – vozičkárov a rodičov s deťmi v kočíkoch.
Náučný chodník sa nachádza v južnej časti NP Slovenský raj v katastri obce Mlynky, významnom stredisku cestovného ruchu. Bol otvorený v roku 2003. 1 km dlhá trasa v ochrannom pásme NP, s prevýšením 20 m, s 2 zastávkami začína v obci Mlynky pri odbočke do osady Havrania Dolina. Trasa chodníka smeruje do Havranej doliny, je tematicky zameraná na banícku históriu obce Mlynky, pričom cestou možno vidieť pamiatky, ktoré dokumentujú ťažbu v tejto oblasti a na paneloch si prečítať informácie o ich histórii. V Mlynkoch, ktoré sa skladajú zo siedmich pôvodných baníckych osád, sa nachádzali viaceré bane na železnú a medenú rudu, v oblasti Rakovca a Sykavky sa ťažili aj ortuťové rudy. Ťažila sa ale najmä železná ruda z viacerých žilných ložísk a kvalitný železorudný siderit.
Náučný chodník Slovenský raj - juh má dĺžku 11 km, čas prechodu cca 3,5 hodiny, prevýšenie 268 m, obtiažnosť je pomerne vysoká. Prechádza južnou časťou Slovenského raja z Dediniek cez Biele vody, Zejmarskú roklinu, Geravy, Veľké a Malé Zajfy, Stratenskú pílu a späť na Dedinky. Pohybovať na tomto území sa smie len po vyznačených turistických chodníkoch. Prechod tiesňavou Zejmarská roklina je jednosmerný, možný len zdola nahor, proti smeru toku potoka. Počas celej trasy musí návštevník dodržiavať návštevný poriadok. Od parkoviska pri hoteli Priehrada v Dedinkách vedie trasa červenou značkou do osady Biele Vody, miestnej časti obce Mlynky. Z rázcestia ďalej Zejmarskou roklinou po modrej značke trasou náučného chodníka, tiesňavami a rebríkmi cez Vodopády kpt. Jána Nálepku,
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.