Náučné chodníky (62)
Náučný chodník Dobšinská ľadová jaskyňa bol otvorený 29. júna 1998, jeho dĺžka je 470 m, prevýšenie 130 m. Je obojsmerný a nachádza sa na ňom päť informačných panelov, ktoré predstavia prírodné a kultúrno-historické hodnoty jaskyne a jej okolia: 1. Základné informácie, ochrana NP Slovenský raj, 2. NP Slovenský raj, rokliny, lesy, 3. NPR Stratená, prírodné hodnoty, 4. Flóra, fauna a lesné spoločenstvá, 5. Dobšinská ľadová jaskyňa. Text na informačných tabuliach je v slovenčine, v angličtine a v nemčine.
Chodník začína od parkoviska na štátnej ceste v osade Dobšinská Ľadová Jaskyňa po modrej značke, vedie serpentínovým chodníkom, stúpa mierne do lesa. Asi po 10 minútach značka bočí vpravo,
Dobšiná – Náučný chodník Po stopách baníctva v Dobšinej
Napísal(a) Marta Mikitová
Vybudované sú dve trasy značeného náučného chodníka v rekreačnej oblasti Lányiho Huta – Dobšiná. Prvá trasa začína na Námestí baníkov (kde sa nachádza aj TIC a informácie o NCH sú prezentované v TIC aj formou sprievodcu) a pokračuje v smere: Evanjelický kostol – Zimná ul. – Ul. SNP – Záhradná ul. – Lányiho Huta – Námestie v Lányiho Hute. Trasa je vhodná pre menej náročných turistov, pričom jej dĺžka je 6,6 km, ktorej prejdenie by malo trvať zhruba 3 hodiny. Druhá trasa začína z Námestia v Lányiho Hute v smere: Gápel baňa – Flos – Rik s celkovou dĺžkou 4,6 km. Prejdenie oboch trás v dĺžke skoro 10,7 km zaberie 6 hodín. Chodník je zjazdný aj na bicykli. Na trase je 9 informačných tabúľ s charakteristikami pozoruhodných miest z oblasti baníctva a o pozostatkoch technických pamiatok
Banský náučný chodník v obci Čučma, bývalej baníckej obci neďaleko Rožňavy, slávnostne otvorili 4. mája 2012. Trasa náučného chodníka vedie naprieč obcou Čučma, mapuje históriu baníctva a hutníctva v regióne. Z deviatich panelov je možné získať množstvo informácií o význame tejto lokality a o časoch jej najväčšej slávy, keď sa tu ťažilo zlato, meď a antimón. Prvý panel je venovaný vodnému zdroju, medzi ďalšie najzaujímavejšie časti patria: Kresanica – ručne razená štôlňa za pomoci kladiva a želiezka o celkovej dľžke 240 m (vchod je uzavretý), Zvonica – pôvodne Banská klopačka, ktorá oznamovala začiatok a koniec pracovnej šichty (v roku 2012 podporil program Terra incognita opravu zvonice a stala sa súčasťou náučného chodníka), zrekonštruovaný Banský gápeľ
Náučný chodník začína i končí priamo v obci Betliar. Jeho prvá tabuľa sa nachádza pred Kultúrnym domom neďaleko vstupu do areálu kaštieľa. Prechádzka je nenáročná a jej 18 informačných tabúľ podáva pomerne podrobné informácie o pamätihodnostiach obce (kultúrnych pamiatkach, kostoloch, pamätných bytových, spoločenských a hospodárskych domoch, sochách a i.), z ktorých mnohé sú vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Zoznam tabúľ náučného chodníka: 1. Kultúrny dom, 2. Kostol rímskokatolícky sv. Alžbety vdovy, 3. Kostol evanjelický, 4. Evanjelická fara, 5. Hasičská zbrojnica, 6. Budova správy lesov, 7. Budova Obecného úradu, 8. Malý park, 9. Socha sv. Jána Nepomuckého, 10. Rodinný dom na Polomskej ulici, 11. Bytový dom v lokalite „Píla“, 12. Budova základnej školy,
Gemerský banícky spolok Bratstvo otvoril 4. augusta 2017 banský náučný chodník v rožňavskej lokalite Rákoš, ktorým sa vydáme po historických stopách železorudného baníctva na Gemeri. Na trase Rožňava, Podrákoš – štôlňa Schlosser – zvyšky strážneho domčeka lanovej dráhy – štôlňa Žigmund – štôlňa Berta – lom pod Sitárkou – Rožňava je celkom päť informačných panelov, z ktorých dva sa nachádzajú v katastri mesta Rožňava a tri v katastri obce Krásnohorské Podhradie. Náučná trasa je jednosmerná, vedie južnou stranou kopca Rákoš (800 m) a predstavuje ucelený okruh s dĺžkou asi 10 km. Trasa sa dá zvládnuť pohodlným tempom za 4 – 5 hodín. K náučnému chodníku sa dostaneme z autobusovej stanice v Rožňave asi za 25 minút po žltej turistickej značke, ktorá vedie z Rožňavy
Náučné chodníky horného a stredného Gemera - nový seriál stránky Maj Gemer
Napísal(a) Marta Mikitová
Turistické vychádzky do prírody sú vhodné v každom ročnom období a v každom čase, ale keď na jar prebúdzajúca sa príroda prebudí aj nás, príjemná klíma a oku lahodiace nádherné farby krajiny nás začnú neodolateľne lákať na častejšie výlety do prírody. Príjemným, užitočným a skutočne dokonalým spojením pohybu na čerstvom vzduchu a aktívneho športového vyžitia s regeneráciou síl je možnosť zároveň sa bližšie oboznámiť s prírodnými, vlastivednými či historickými zaujímavosťami prechádzajúcej časti. Túto možnosť nám priam ideálne ponúkajú náučné chodníky, prechod po ktorých je výborná forma, ako byť v kontakte s prírodou a zároveň spoločne získavať nové vedomosti. Budovanie náučných chodníkov je jednou z najlepších foriem aktívnej prezentácie prírodných
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.