Najaktívnejšie školy Orange odmení „zelenou“ výhrou
Napísal(a) B. Oberučová
Všetci máme veľkú moc, všetci máme veľkú zodpovednosť. A keď sa spojíme, dokážeme neskutočne „zelené“ skutky. Preto sa ku dlhodobej ekologickej iniciatíve Orangeu v zbere nepotrebných mobilov pridávajú žiaci materských, základných a stredných škôl, ktorým budúcnosť našej planéty a životné prostredie nie sú ľahostajné. Vďaka motivačnej aktivite spoločnosti ASEKOL SK tak podporia 22. zbernú kampaň starých mobilov aj slovenské školy.
Každý starý alebo nepotrebný mobil obsahuje množstvo znovu využiteľných materiálov. To, čo z nepotrebných zariadení šetrnou recykláciou získame, už nemusíme ťažiť z prírody. Takže čím viac mobilov sa „zrecykluje“, tým menej budeme ničiť našu planétu.
Spolu vyzbierali už viac ako 330 000 nepotrebných zariadení
Napísal(a) Barbara Oberučová
Staré mobilné telefóny nepatria do smetného koša. To je posolstvo, ktoré Orange už roky adresuje svojim zákazníkom prostredníctvom dlhodobej iniciatívy zbierania nepotrebných zariadení. Myslieť ekologicky, správať sa zodpovedne voči životnému prostrediu a podporiť dobrú vec – to sú podstatné pozitíva vyše dvadsiatich zberných kampaní, ktoré doteraz zrealizoval. Počas nich vyzbieral už viac ako 330 000 starých mobilov. Iniciatíva Darujme starým mobilom nový život pokračuje už svojou 22. zbernou kampaňou.
Často sa stáva, že s kúpou nového, modernejšieho telefónu zabudneme na ten starý a končí zabudnutý v zásuvke, v horšom prípade v odpadkovom koši.
Matematika vianočných údenín, ktorá vás prekvapí
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Určite aj Vašu poštovú schránku kŕmia všetky možné aj nemožné akciové letáky a ponuky od renomovaných, ale aj menej známych obchodných reťazcov. Ich počet sa s blížiacimi vianočnými sviatkami zvyšuje a tí z Vás, ktorí cestou od poštovej schránky ku smetnému košu ešte stihnú aj čo-to prelistovať, si určite všimli, že na prvých stranách ponúk predajcov potravín sa nás pokúšajú zaujať v tomto predvianočnom čase najmä údené mäsá. Na fotografiách vyzerajú všetky úžasne, v obchode je to už o niečo horšie a po rozbalení doma to už býva priam hotová katastrofa. Z vrecúška najskôr vylejete za pohár akejsi čudnej vody a údené mäso, ktoré medzitým akosi stratilo tú správnu farbu, pripomína skôr kus plastu ako chutnú údeninu.
Medzisektorový projekt PlaNET SOEN z dielne Agentúry pre rozvoj Gemera získal ocenenie
Napísal(a) Ondrej Doboš
Už to budú takmer 4 roky, čo v našom regióne implementujeme odvážny projekt PlaNET SOEN, ktorý pod záštitou prezidenta SR začal sériou "TED" konferencií plných zaujímavých speakrov v roku 2016 v Revúcej a v Rimavskej Sobote pre samosprávy, školy, podnikateľov a hlavne mladých ľudí. Pokračoval vzdelávaním mladých ľudí v oblasti prípravy projektov a mentoringom a stážami v spolupráci s úžasnými podnikateľmi z regiónu Gemer-Malohont a Banskej Bystrice. Dnes tento projekt nadobudol väčších rozmerov a implementuje sa v 4 krajinách EU. Posúvame naše know-how za hranice nielen nášho kraja, ale aj štátu.
Všímaví ľudia darovali Vianoce viac ako 7 000 ľuďom
Napísal(a) Barbora Oberučová
Vianoce sú pre väčšinu z nás najkrajšie sviatky roka, ktoré prežívame v radosti a v spoločnosti rodiny a blízkych priateľov. Mnohí ľudia však toľko šťastia v živote nemajú. Je dôležité nezatvárať oči pred tými v núdzi či bez domova, pre ktorých sú Vianoce ťažkým a smutným obdobím. Vďaka ľudom s dobrých srdcom a grantovému programu Darujte Vianoce už po osemnásty raz Nadácia Orange prerozdelila sumu 50 000 eur a podporila 322 projektov na pomoc ľudom, ktorí sa ocitli v neľahkej životnej situácii.
Ako každý rok v období Vianoc, aj tento Nadácia Orange priniesla možnosť ľuďom, ktorým nie je ľahostajný osud tých menej šťastných v ich okolí, posielať svoje nápady ako im pomôcť. Spomedzi 585 predložených žiadostí sa hodnotiaca komisia rozhodla prerozdeliť finančnú podporu 50 000 eur až 322 príbehom.
Za to, že si priplatíme za rezeň aj klobásku do vianočnej kapustnice, sa môžeme poďakovať Číňanom
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Áno, je to skutočne tak. Svet, v ktorom žijeme, je už natoľko globalizovaný, že udalosti v takmer osemtisíc kilometrov vzdialenej Číne majú okamžitý dopad na naše peňaženky, a to aj pri takej možno na prvý pohľad banálnej záležitosti, ako je cena bravčového mäsa.
Čo sa stalo?
V auguste 2018 vypukla v Číne epidémia afrického moru ošípaných. To by samo o sebe nebolo nič také výnimočné a katastrofálne, keby to nebolo práve v Číne.
Kultúrno-kreatívne centrum Kláštor podporuje tretí sektor v Rožňave a na Gemeri
Napísal(a) Rado Kovács
V sobotu 26. októbra 2019 sa v priestoroch novovznikajúceho co-workingového centra v Kultúrno-kreatívnom centre Kláštor konal seminár na témy spojené s fungovaním občianskeho sektoru. Účastníci a účastníčky podujatia reprezentovali ekologické, kultúrne, komunitné i sociálne zamerané organizácie, združenia i neformálne skupiny v meste a regióne Gemer. Seminár viedol Sturla Bjerkaker z nórskej organizácie Bjerkaker Learninglab.
Doobedňajšie prezentácie spojené s diskusiami boli zamerané najmä na organizovanie 3. sektoru v Nórsku a v Nemecku. V ďalšej časti sme sa dozvedeli o podmienkach a kontexte, v akých organizácie a združenia v týchto krajinách motivujú ľudí zapájať sa do komunitného verejného života a o formách co-workingových priestorov v týchto krajinách.
Všimli ste si, ako sa fastfood zmenil na streetfood?
Napísal(a) Ing. B. Halaj
Keď sa povie streetfood, alebo ak chcete "jedlo na ulici", v mnohých z nás sa vynorí predstava lacného, rýchleho jedla, pripraveného najčastejšie z nie príliš zdravých polotovarov. Zdá sa však, že táto rovnica už prestáva platiť a práve naopak, rozmáhajúca sa "streetfood scéna" ponúka čoraz zaujímavejšie, nápaditejšie a často aj zdravšie jedlá s ambíciou konkurovať svojím gastronomickým umením aj tým najlepším reštauráciám.
Ako to bolo za starých čias ?
Jedlo na ulici nie je žiaden moderný vynález, práve naopak, tento fenomén má toľko rokov ako prvé ľudské mestá. Ponuka pouličných predajcov jedla sa však pochopiteľne menila.
Občianske združenie Otvor dvor v Rožňave otvára priestory novovzniknutého co-workingu v KC Kláštor spojené so seminárom
Napísal(a) Otvor dvor
Občianske združenie Otvor Dvor funguje v Rožňave od roku 2012. V tých dňoch pripravuje otvorenie priestorov novovzniknutého co-workingu (zdieľaného pracovného prostredia) v Rožňave, ktoré sa nachádza v priestoroch Kultúrno-kreatívneho centra Kláštor (KC Kláštor). Otvorenie, ktoré sa uskutoční v sobotu 26. októbra 2019 od 10-ej hodiny, bude spojené so seminárom o tom, ako sa môžeme inšpirovať občianskym aktivizmom v Nórsku, ako fungujú podobné co-workingové priestory inde, bude vymedzený čas na diskusiu o tom, ako nastaviť tento nový rožňavský co-working i o tom, kde hľadať priestor na spoluprácu. Seminár bude viesť projektový partner, pán Sturla Bjerkaker z nórskej vzdelávacej agentúry Bjerkaker Learning Lab. Tlmočenie do slovenčiny je zabezpečné.
Co-workingové centrum občianskej participácie v Rožňave
Napísal(a) OZ Otvor dvor
|Tlačová správa| - Naše občianske združenie Otvor dvor prichádza s projektom majúcom za cieľ motivovať Rožňavčanov a Rožňavčanky k aktivizovaniu sa vo verejnom priestore mesta. Keďže táto aktivizácia môže mať rôzne podoby, ponúkame viaceré formy podpory. Prvou z nich je vytvorenie co-workingového centra, teda zdieľaných priestorov v Kultúrno-kreatívnom centre Kláštor, ktoré už tretí rok funguje na Námestí baníkov. Tieto priestory bude možné využívať napríklad na plánovanie a organizovanie projektov v rámci Participatívneho rozpočtu pre Rožňavu, na organizovanie seminárov, prednášok a workshopov, ale aj ako pracovný priestor pre individuálnych záujemcov. K dispozícii bude technické zázemie, uzamykateľné skrinky i kuchynský kútik. Predpokladaný termín otvorenia je koniec októbra 2019.
Viac...
Zbierka starých mobilov v Orangei pokračuje už dvadsiatou kampaňou
Napísal(a) Barbora Oberučová
Orange už niekoľko rokov svojich zákazníkov motivuje k ekologickému mysleniu a k tomu, aby nepoužívané mobilné zariadenia zbytočne nenechávali ležať vo svojich domácnostiach. Staré mobilné telefóny však nepatria ani do smetného koša. Ich ekologická likvidácia je totiž prospešná nie len pre životné prostredie, ale pomôže aj organizáciám, ktoré to potrebujú. Svojimi starými či nepotrebnými telefónmi môže verejnosť pomáhať už sedem rokov. Ďalšia zbierka potrvá do 30. septembra a sumou 50 centov za každý odovzdaný mobil Orange tentoraz prispeje organizácii Deťom s rakovinou.
Peter Káčer na bicykli sa do Revúcej vrátil po šiestich rokoch
Napísal(a) MG od
Počas posledných júnových dní od 23. do 29. júna 2019 sme mali možnosť aj prostredníctvom vysielania TA3 sledovať už šiesty rok charitatívnu akciu Káčer na bicykli. Bicykluje sa tak, ako si organizátori zaumienili: pre dobrú vec a hlavne pre tých, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. Jedným zo zdravotne postihnutých je aj sám Peter Káčer, ako správca Nadácie TA3, ktorý v záujme dobrej veci bicykluje na špeciálne upravenom bicykli a mohli sme ho takto stretávať na siedmich miestach na Slovensku.
Druhé diskusné fórum a verejné zvažovanie k projektom Participatívneho rozpočtu pre Rožňavu
Napísal(a) OZ Otvor dvor
Z občianskeho združenia Otvor dvor v Rožňave sme obdržali informáciu, že Mesto Rožňava a Výkonný výbor Participatívneho rozpočtu pre Rožňavu v spolupráci s občianskym združením Otvor dvor pripravili dňa 24. júna 2019 o 17:00 v spoločenskej sále Mestského úradu na prízemí 2. diskusné fórum a verejné zvažovanie občanov mesta Rožňava k projektom Participatívneho rozpočtu pre Rožňavu na roky 2019/2020.
Občania Rožňavy majú tak možnosť priamo sa zapojiť do rozhodovacieho procesu o prerozdeľovaní financií z rozpočtu mesta. Spoločným cieľom je, aby sa tieto finančné prostriedky využili na realizáciu predložených projektov pre zlepšenie kvality života občanov mesta.
Peter Káčer, správca Nadácie TA3, vyráža aj tento rok naprieč Slovenskom, aby pomohol ľudom, ktorí sa ocitli v neľahkej životnej situácii.V poradí šiesty ročník charitatívnej túry „Káčer na bicykli 2019“ odštartuje dňa 23.6.2019 o 13:00 hod. z mestského parku v Lučenci. Okrem Lučenca bude musieť pokoriť aj niekoľko ďalších miest, ako sú Revúca 24.6.2019, Detva 25.6.2019, Martin 26.6.2019, Krásno nad Kysucou 27.6.2019 a Dolný Kubín 28.6.2019 so štartom o 9:00 hod. Finálna etapa celej túry vyvrcholí dňa 29.6.2019 o 10:00 hod. na Štrbskom Plese. Štart aj cieľ sa uskutoční z amfiteátra spred hotela FIS.

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-