Pomôžme si (51)
"Jermok Velkorevúcky" nás spája aj inšpiruje
Napísal(a) ORR MsÚ Revúca
Jermok Velkorevúcky sa už tradične po piatykrát konal 14. – 16. marca 2018 v priestoroch budovy Prvého slovenského gymnázia. Tradícia Turistického informačného centra sa tak stala živá, čo dokazuje nielen rastúci počet návštevníkov našej veľkonočnej predajnej výstavy, ale i veľký záujem predajcov z Revúcej aj okolia. Naši umelci a remeselníci vo svojej tvorbe s radosťou využívajú pôvodné techniky a vzory, ktoré dokážu s citom pretvoriť do súčasnej podoby s autentickým nádychom. Drevo, koža, keramika, medové sviečky, textilné doplnky, modrotlač a naša výzdoba dokonale podčiarkli veľkonočnú atmosféru a preniesli nás opäť do krajiny detstva a fantázie.
Nominujte svoju mimovládnu organizáciu a zabojujte o Cenu Nadácie Orange
Napísal(a) B. Oberučová
Výnimoční ľudia, ktorí svojou nezištnou prácou a odhodlanosťou robia zo Slovenska lepšie miesto pre život sa aj tento rok môžu uchádzať o Cenu Nadácie Orange. Na Slovensku jedinečné ocenenie práce mimovládnych organizácií otvára svoj nominačný proces už po deviaty raz. Cieľom Nadácie Orange je vyjadriť podporu a verejné uznanie organizáciám a ich predstaviteľom za ich dlhodobé a inšpiratívne verejnoprospešné aktivity, ktorými prispievajú k riešeniu aktuálnych potrieb spoločnosti. „Cena Nadácie Orange vznikla a je tu už deväť rokov preto, aby sme postavili do svetla prácu neziskoviek a empatických ľudí, ktorí za nimi stoja.
Autobusovú zastávku v Rochovciach skrášlili drevené sochy baníkov
Napísal(a) MG od
Niekedy postačí aj krátka informácia o tom, že sa niečo v niektorej obci nášho regiónu udialo, aby som jej dal miesto medzi ostatnými správami na stránke Maj Gemer. Keď však podnet príde od starostu obce Rochovce, ako v tomto prípade od pána Stanislava Levrinca, len mi potvrdzuje, že taká udalosť si zaslúži väčšiu pozornosť. Napísal síce krátko, ale že mám pravdu, potvrdíte mi aj vy. V podstate uviedol, že v ich obci v čase od septembra 2017 do 17. januára 2018 prebiehala rekonštrukcia autobusovej zastávky. Aby všetkým, ktorí nielen v obci bývajú, ale aj tým, ktorí ňou prechádzajú, pripomenula, že táto obec vznikla na rozhraní 13. a 14. storočia ako banícka osada. Preto autobusovú zastávku upravili v štýle banského diela so sochami baníkov a banských škriatkov. Baníci ich nazývali aj Permoníkmi.
Radíme si: Nie je klobása ako klobása, ale prečo?
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Zimné obdobie je ako stvorené na prípravu i vyhotovenie rôznych dobrôt najmä z mäsa. Voľakedy sa v tomto období pred Vianocami takmer v každom gazdovskom dome veselo zakáľalo, aby Vianoce boli pri bohato prestretým stolom, na ktorom nechýbali ani vlastné výrobkyi nielen z pečiva, ale aj mása. A potom, veď Vianoce sa využívali aj na rôzne iné príležitosdzi, kedy bolo treba hostí ponúknuť aj vlastnými špecialitami. Preto sa takmer každý hotoval najmä na kvalitnú klobásku a slaninku, tlačenku, atď. Mnohé rodiny boli nimi preslávené v celej obci, ale i na okolí.
Prezradíme vám desať najčastejších chýb, ktoré robíme pri grilovaní
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Zo slovenských záhrad, terás, altánkov, prístreškov aj balkónov sa priamo úmerne so stúpajúcou ručičkou teplomeru zintenzívňujú aj vône pečeného mäsa, klobások či grilovanej zeleniny. Tohtoročná sezóna je už definitívne otvorená a my Vám prinášame prehľad najčastejších grilovacích prehreškov a chýb, ktoré pre nás zostavil portál masodomov.sk.
Boli mäsové výrobky za socializmu lepšie ako tie dnešné?
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Určite áno! Takto si zrejme odpovedala väčšina z čitateľov vekovej kategórie 40+ už po prečítaní nadpisu článku. Tí mladší si zas spomenú na situáciu, s ktorou sa už pravdepodobne stretli, a síce, ako pri konzumácii mäsových výrobkov ľudia skôr narodení povedali: toto nie je tá pravá chuť salámy ako za našich čias, tá klobása už dnes nemá žiadnu vôňu, ako mávala za komunistov, tie párky sú samá múka, nedajú sa porovnať s tými socialistickými ... a tak ďalej a tak podobne.
Pomôžme si sami - Naša osamotená diskusia o cestovnom ruchu v regióne Gemera (4)
Napísal(a) Ľ. J. Šomšák
Milý Juraj,
naše stretnutie medzi sviatkami bolo pre nás oboch prínosom a vnieslo viac svetla do našej osamotenej diskusie o cestovnom ruchu. Zhodli sme sa publikovať spoločné závery ku ktorým sme dospeli:
1/ Vzhľadom na nám dostupný a známy stav v cestovnom ruchu v konkrétnom regióne Gemera konštatujeme, že úspešné podnikanie v cestovnom ruchu
Mali by oprášiť rozvojové programy obce súvisiace s cestovným ruchom
Napísal(a) Ľudo
Milý Juraj,
vo svojom liste, v súvislosti s cestovným ruchom, si až nepríjemne a razantne skeptický. Tvrdíš, že cestovný ruch sa nedá robiť bez peňazí, pomoci štátnych a samosprávnych orgánov. Nuž, nemôžem s tvojim názorom súhlasiť. Sú predsa aktivity, aj v rámci cestovného ruchu, ktoré vyžadujú viac, niektoré menej a iné,
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-