Značka Regionálny produkt Gemer-Malohont sa rozrástla o 12 nových členov
Napísal(a) Ján Ulický
V regióne Gemer aj v roku 2024 vyhlásili už 9. výzvu o udelenie certifikátu Regionálny produkt Gemer-Malohont. Výzva prebiehala počas mesiaca október 2024. Po posúdení žiadostí sa regionálny produkt rozšíril o 9 nových členov, 3 členovia požiadali o rozšírenie značky na nové produkty. Dňa 23. januára 2025 sa uskutočnilo slávnostné odovzdávanie certifikátov novým členom v zrekonštruovaných priestoroch Coburgovského kaštieľa v Jelšave.
Pozvánka na slávnostné odovzdávanie certifikátov Regionálneho produktu Gemer-Malohont
Napísal(a) Ján Ulický
Vážené členky a členovia rodiny regionálnej značky Gemer-Malohont, dovoľujeme si Vás srdečne pozvať na slávnostné odovzdávanie certifikátov, ktoré sa bude týkať ako nových žiadateľov, tak aj držiteľov značky, ktorým bola certifikácia obnovená. Táto významná udalosť, ktorá je súčasťou výzvy 09/2024, sa bude konať v príjemnom a historickom prostredí Kaštieľa Coburgovcov v Jelšave.
V Rimavskej Bani predstavili dva projekty, ktoré zatraktívnia turistickú ponuku regiónu Gemer a Malohont
Napísal(a) V Brádňanský
V regióne Gemer a Malohont opäť prichádzajú s novinkami, ktorých cieľom je rozšíriť ponuku cestovného ruchu. V obci Rimavská Baňa bola predstavená podoba plánovaného návštevníckeho centra kultúrno-tematickej trasy Gotická cesta a pri tejto príležitosti predstavili aj exteriérové kino, ktoré bude putovať po regióne a prinášať domácim aj návštevníkom priestor pre kultúrne vyžitie.
Gotická cesta je významná kultúrno-historická tematická trasa, ktorá prechádza regiónmi Gemer a Malohont. Táto cesta spája a prezentuje jedinečné gotické pamiatky, najmä kostoly, ktoré sú vďaka unikátnej freskovej výzdobe významným kultúrnym dedičstvom. Ich význam potvrdzuje aj fakt, že v roku 2022 získalo 12 kostolov Značku Európske Dedičstvo. „Získanie tejto značky nepochybne prispelo k vyššej rozpoznateľnosti regiónu, k zvýšenému záujmu o návštevu týchto lokalít, čo je prirodzene stimulom pre zlepšovanie infraštruktúry a ponuky služieb na tejto trase,“ uviedla Daniela Volenská
Výzva k predkladaniu žiadostí o udelenie značky REGIONÁLNY PRODUKT GEMER-MALOHONT
Napísal(a) B. Očkaik
Revúca, 25.09.2023 – Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER vyhlásila výzvu pre všetkých, ktorí s láskou a oddanosťou pracujú na vytváraní jedinečných produktov a služieb v regióne Gemer-Malohont. Regionálne značenie miestnych produktov, ako je Regionálny produkt GEMER-MALOHONT, je jednotným grafickým označením kvalitných výrobkov a služieb, ktoré sú vyrábané, resp. poskytované vo vymedzenom regióne a spĺňajú vopred stanovené kritériá.
Slovensko sa pýši bohatou tradíciou regionálneho značenia produktov, ktorá sa začala v roku 2008, keď nezisková organizácia Regionálne environmentálne centrum (REC) Slovensko zaviedla regionálne značenie pre regióny Kysuce, Malé Karpaty a Záhorie.
MAS MALOHONT podporí budovanie cyklotrás, zastávok a parkovísk
Napísal(a) Ing. M. Vargová
Na podporu budovania cyklotrás, zastávok a parkovísk má Miestna akčná skupina MALOHONT k dispozícii 430 000 eur. Jedná sa o dve výzvy na predkladanie projektov, ktoré vyhlásila v júni 2021. Podmienky, ktoré je potrebné splniť pre získanie dotácie, predstavíme na informačnom dni v septembri.
Podpora budovania cyklotrás a doplnkovej infraštruktúry
Ide o výzvu MAS v rámci aktivity B1 Investície do cyklistických trás a súvisiacej podpornej infraštruktúry. O dotáciu vo výške od 10 000 do 100 000 eur môžu žiadať obce, mestá a mikroregióny, ale aj občianske organizácie. Finančná podpora môže tvoriť maximálne 95 % z celkových oprávnených výdavkov a 5 % musí byť pokrytých z vlastných zdrojov. Celkovo je na túto vyzvú vyčlenených 330 000 eur.
Národný projekt „Zlepšenie prístupu obetí trestných činov k službám a vytvorenie kontaktných bodov pre obete“
Napísal(a) Mgr. S. Škanderová
P O M O C O B E T I A M - Služby informačných kancelárií pre obete trestných činov nachádzajúcich sa na kontaktných bodoch v každom krajskom meste sú zamerané na päť cieľových skupín – obete z radov seniorov, obete násilných trestných činov, obete nenávistných trestných činov a extrémizmu, obete obchodovania s ľuďmi a obete z radov mládeže. Ich hlavou úlohou je poskytnutie základných informácií obetiam trestných činov a prípadné sprostredkovanie poskytovania služieb v troch vybraných oblastiach – sociálne a psychologické poradenstvo, právne usmernenie a podpora. S dotknutými cieľovými skupinami komunikuje 24 pracovníkov.
Kancelárie sú miestom konzultácií a poskytovania informácií, ale zároveň aj priestorom pre sieťovanie a koordináciu asistenčných systémov a inštitúcií. Obetiam trestných činov je tu k dispozícii koordinátor na regionálnej úrovni a dvaja asistenti koordinátora. Uvedení pracovníci na základe identifikovaných potrieb každého individuálneho prípadu zabezpečia obeti alebo potenciálnej obeti bezproblémový a promptný prístup k základným informáciám. Okrem komunikácie pracujú uvedení pracovníci aj v teréne a informujú autority činné v danom regióne.
Občianske združenie Sirkovanci a jeho Komunitný ovocný sad
Napísal(a) Ján Frák
Občianske združenie Sirkovanci s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja v roku 2020 zrealizovalo projekt „Komunitný ovocný sad“.
Cieľom nového funkčného využitia pozemku v obci Sirk, okres Revúca, ku ktorému sme pristúpili aj na základe iniciatívy miestnych občanov, bolo vybudovanie funkčného komunitného sadu, tvoreného spektrom ovocných drevín. Zriadenie tohto sadu obohatilo obec o ďalšiu rehabilitovanú plochu a skrášlilo oblasť v strede obce, časť Humno, na mieste bývalej školskej záhrady, ktorá tu bola už v roku 1924. Sad rozšíril prirodzenú druhovú skladbu drevín o druhy, ktoré v obci vyhynuli. Kostru sadu tvoria jablone, ďalej sú zastúpené slivky, ringloty, čerešne, višne, hrušky, moruša a jarabina oskorušová. Založenie sadu, následná starostlivosť oň a najmä očakávaná úroda, by mali byť významnou spoločenskou a komunitnou udalosťou za účasti širokej verejnosti. Zároveň bude sad učebnou pomôckou pre žiakov Základnej školy v Sirku.

Mnohým ľuďom pripadá kreslenie bielou pastelkou nezmyselné – takúto kresbu predsa nikto nevidí! Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska však dokazuje, že aj ona zmysel má. Ide totiž o myslenú kresbu, do ktorej sa zapája stále viac a viac tých, ktorým nie je život nevidiacich a slabozrakých ľahostajný. Aj tento rok tak mohol každý z nás chytiť bielu pastelku a do celkového obrazu prispieť pár ťahmi. Verejná zbierka BIELA PASTELKA dáva NÁDEJ ĽUĎOM, ktorí sa ocitli v neľahkej životnej situácii.
Osemnásty september bol hlavným zbierkovým dňom Bielej pastelky. Aj žiaci, učitelia a pracovníci ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej dobrovoľne prispievali do pokladničky na podporu ľudí s ťažkým osudom. Okrem zbierania finančných príspevkov šírili naši dobrovoľníci informácie o živote nevidiacich.
V obci Dulovo rozdelili takmer tonu potravinových balíkov
Napísal(a) A. Gallisová
Holding ECO – INVESTMENT, a. s. patrí k prvým, ktorí začali s pomocou hneď po vypuknutí „koronakrízy.“ Na pomoc pre ohrozených vyčlenil 3 milióny EUR. Desiatky kamiónov s papierovou hygienou a ochrannými rúškami rozviezli už v prvých týždňoch do obcí a osád na Liptove, na Horehroní a na Spiši. Ďalšie dodávky odišli do škôl a nemocníc krajských a okresných miest. V týchto dňoch vyčlenil ďalšie financie na potravinovú pomoc pre najchudobnejšie obce a osady na Gemeri.
„Nikdy si nekladiem otázku či pomôcť alebo nie. Som presvedčený, že pomáhať je morálnou povinnosťou úspešných ľudí a je morálnou povinnosťou úspešných spoločností pomáhať komunite, v ktorej pôsobia. Sociálna pomoc je súčasť našej firemnej kultúry už viac ako dvadsať rokov. Samozrejme, prioritne pomáhame v regiónoch, kde pôsobia naše fabriky.
Spolupatričnosť je to, čo teraz azda najviac človek potrebuje a medzi občanmi Revúcej si určite našla svoje miesto
Napísal(a) Revucke listy
Príkladov vzájomnej spolupráce a pomoci v čase pandémie, ktorá v súčasnosti šarapatí nielen v našom Gemeri, ale v celom svete, máme pomerne dosť. Medzi ne patrí i šitie rúšok pre spoluobčanov na dedinách, či v mestách. Tentoraz sme našli príklad takejto pomoci v okresnom mesta Revúca, o ktorom informujú Revúcke listy online. Vďaka nej mesto Revúca rozdalo ďalších 1000 rúšok. Rúška, ktoré boli prioritne rozdistribuované seniorom v zariadení opatrovateľskej služby Cilka, opatrovateľkám v teréne, príslušníkom Mestskej polície, hasičom, záchranárom, seniorom občianskych združení, sa začali šiť začiatkom marca vďaka zamestnancom a dobrovoľníkom Mestského kultúrneho strediska v Revúcej.
Postupne sa pridávali dobrovoľníci, ktorí neustále pomáhajú zvládnuť tieto dni stovkám občanom a ktorých solidarita nepozná hranice.
Viac...

Momentálne sa podstatná časť bežných aktivít detí presunula do online prostredia. Škola, hry, divadelné predstavenia, čítanie rozprávok a množstvo ďalších aktivít, ktoré im a aj rodičom pomáhajú zmysluplne naplniť deň v neštandardnom režime. Všetci sme sa zrazu ocitli v situácii, kedy oveľa viac ako bežne využívame digitálne technológie a online priestor. Uľahčujú nám čo môžu, ale stále platí, že ich bezpečné a zmysluplné používanie by aj teraz malo ostať prioritou.
Otázka na rodičov - naozaj viete, ako vaše deti využívajú počas karantény digitálne technológie? Ako trávia čas v online priestore? Je asi úplne normálne, že v súčasnom režime im dovolíte tráviť pri počítači, tablete či telefóne viac času ako obyčajne. Možno práve preto je teda teraz ešte viac opodstatnené zaujímať sa, čo im tento čas vypĺňa. Orange dlhodobo upozorňuje na riziká digitálnych technológií a apeluje na rodičov, aby ich svoje deti naučili používať bezpečne a zodpovedne.
Nadácia Orange presúva svoju podporu na pomoc súvisiacu so šírením vírusu COVID-19
Napísal(a) Ondrej Doboš
Snáď každý človek v tieto dni vníma potrebu spojiť sa a pomáhať si. Zabehnuté sa mení na aktuálne a akákoľvek forma pomoci je tým najcennejším, čo si môžeme priať. Nadácia Orange citlivo vníma mimoriadnu situáciu súvisiacu so šírením vírusu COVID-19 a reaguje zriadením špeciálneho Fondu pomoci. Svoju podporu tak smeruje najmä k zmierneniu celospoločenských dôsledkov, ktoré so sebou aktuálna situácia prináša.
Nadácia Orange sa rozhodla pozastaviť plánované grantové programy a svoju pomoc zacieliť výhradne na aktuálnu situáciu spôsobenú šírením vírusu COVID-19.
Podpora podnikateľov v cestovnom ruchu a v súvisiacich činnostiach
Napísal(a) Ing. M. Vargová
Nové alebo vylepšené služby pre návštevníkov, alebo výrobky a služby spojené s regionálnou produkciou – to je hlavné zameranie podporovaných aktivít v rámci aktuálne vyhlásenej výzvy na predkladanie projektov, ktorá je určená pre mikro, malé a stredné podniky v cestovnom ruchu a v súvisiacich odvetviach na území okresov Rimavská Sobota a Lučenec.
Základné informácie o výzve:
- oficiálny názov výzvy: Výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku zameraná na podporu MSP v rámci endogénneho potenciálu rozvoja cestovného ruchu vo vybraných regiónoch Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) v rámci Iniciatívy EK catching-up regions
Hlasujme za projekt Revitalizácia baníckeho jazierka v Železníku
Napísal(a) Ondrej Doboš
Po minuloročnom úspechu v ankete Gesto pre mesto od Raiffeisen banky kedy občianske združenie Skryté Poklady Slovenska opravilo banícku kaplnku v Železníku, sa aj tento rok v rovnakej ankete uchádza o čo najviac hlasov s projektom Revitalizácia baníckeho jazierka v Železníku.
Banícke jazierko v Železníku je krásnou oázou pokoja a ticha. Ponúka jedinečnú možnosť na relax či športové vyžitie. Priestor je potrebné upraviť a vyčistiť. Spolu s obcou Sirk a ďalšími dobrovoľníkmi by tu občianske združenie chcelo umiestniť lavičky, mostík na hrádzi či infotabuľu o faune a flóre v okolí. Okolo celého jazierka chcú tiež vybudovať chodníček pre pohodlnú prechádzku či šport.
V JÚLI 2025 SI PRPOMÍNAME
Andrej Chazár – 280. výročie narodenia
4. júl - Andrej Chazár (4.7.1745 Jovice – 1.2.1816 Rožňava) – liečebný pedagóg, právnik.
Do školy chodilv Brzotíne a v Dobšinej. Vyštudoval právo, v r. 1767 si otvoril advokátsku kanceláriu v Rožňave, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal založiť ho v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Florián Berky-Rožňavský – 170. výročie narodenia
4. júl - Florián Berky-Rožňavský (4.7.1855 Szécsény – 22.8.1893 Nálepkovo-Čiernohorské kúpele (pochovaný v Rožňave) – huslista, primáš.
Ako primáš kapely hral v Moskve a v Petrohrade pred ruským cárom Alexandrom III., ktorý mu udelil vyznamenanie, hral aj na viacerých európskych šľachtických dvoroch. V r. 1881 sa usadil v Rožňave. Často hrával na hrade Krásna Hôrka významným osobnostiam – srbskému kráľovi Milanovi, bulharskému cárovi Filipovi Coburgovi a iným. Kniežaťu Karolovi Ľudovítovi Habsburskému hral vo veľkej sále Dobšinskej ľadovej jaskyne. Istý čas bol domácim hudobníkom Andrássyovcov v Betliari. Pochovaný je v Rožňave, náhrobok mu dali postaviť z verejnej zbierky. -MM-
Igor Ciel – 15. výročie úmrtia
4. júl - Igor Ciel (13.4.1931 Rožňava – 4.7.2010 Bratislava) – scenárista, divadelný a televízny režisér, pedagóg.
Študoval v Brezne, na UK a VŠMU v Bratislave. Ako réžisér spolupracoval najmä so Slovenskou televíziou. Pôsobil v divadle v Nitre, v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V r. 1998 – 2003 vyučoval a bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). Zúčastňoval sa aj rôznych odborných podujatí. V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. Režíroval viac ako stoštyridsať titulov, okrem televíznych filmov aj seriály, inscenácie i niekoľko dokumentárnych filmov. Účinkoval aj ako herec v niekoľkých filmoch. -MM-
Ján Stacho – 30. výročie úmrtia
15. júl - Ján Stacho (1.1.1936 Trnava – 15.7.1995 Bratislava) – lekár, básnik, prekladateľ.
Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekárom v Rožňavskom Bystrom, potom v Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života, vydal niekoľko zbierok poézie. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. O jeho živote a diele vyšli monografie: Dalimír Hajko: Ján Stacho (1998), Marián Grupač: Ján Stacho / Jazyk ako obraz (2013). -MM-
Ján Fábry – 195. výročie narodenia
21. júl - Ján Fábry (21.7.1830 Lučenec – 28.12.1907 Rimavská Sobota) – botanik, stredoškolský učiteľ.
Študoval na univerzite vo Viedni. Po návrate pôsobil ako učiteľ na gymnáziu Ožďanoch, potom bol profesorom a neskoršie riaditeľom gymnázia v Rimavskej Sobote. Bol veľkým prínosom pre oblasť školstva, výchovy, vzdelávania, zberateľstva a múzejníctva, pričom kultúru a tradície Gemera-Malohontu prezentoval nielen v rámci župy a Rakúsko-Uhorska, ale aj mimo jeho hraníc. Zaslúžil sa o zriadenie múzea Gemerskej župy (dnes Gemersko-malohontské múzeum) v Rimavskej Sobote, ktorému bol 25 rokov aj riaditeľom. Bol funkcionár miestnych spolkov, viedol aj miestnu meteorologickú stanicu a venoval sa prevažne botanike. Napísal niekoľko článkov o rastlinstve okolia Rimavskej Soboty, Gemera, Malohontu a Turca. Vydal práce o flóre Gemera a učebnice botaniky a zoológie pre stredné školy. Jeho herbár, ktorý zhromažďoval 42 rokov sa skladá z 80 zväzkov a nachádza sa v SNM v Bratislave a jeho časť aj v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. -MM-
Viliam Rozložník – 105. výročie narodenia
21. júl - Viliam Rozložník (21.7.1920 Dobšiná – 8.2.1959 Rožňava) – jaskyniar, speleopotápač,
baník.
Základné vzdelanie získal v rodisku, kde absolvoval aj rok učenia ako zámočnícky učeň. Pokračoval v štúdiu elektrotechnického zamerania v Leviciach. V roku 1944 sa zamestnal ako banský kreslič v Rimavsko-Muránskej spoločnosti, potom ako banský merač v Železorudných baniach v Rožňave. Stal sa prvým slovenským speleopotápačom. Vypracoval novú metódu objavovania jaskýň (tzv. otvárka zdola, ako ju sám nazval), objavené jaskyne preskúmal, vrátane podplávania sifónov, následne na vysokej estetickej úrovni vytvoril podrobné plány a písomnú a fotografickú dokumentáciu. Zúčastnil sa objavenia Gombaseckej jaskyne, Brzotínskej jaskyne a prieskumu priepasti Plešiveckej planiny, priepasti Zvonica, Vyvieračky Buzgó a iných. Bol všestranný talent. Okrem hudobných, jazykových a literárnych schopností mal aj výtvarný talent, kreslil portréty, robil grafické listy, maľoval. V roku 2004 Speleoklub Minotaurus v Rožňave vydal knihu Jaskyne Slovenského krasu v živote Viliama Rozložníka, ktorej autorom je Jaroslav Stankovič a Pavol Horváth. -MM-
Jozef Orlovský – 35. výročie úmrtia
28. júl - Jozef Orlovský (20.9.1908 Cleveland, USA – 28.7.1990 Bratislava) – jazykovedec, pedagóg, knihovník.
Študoval na FF UK v Bratislave. V rokoch 1935 – 1941 pôsobil ako profesor na gymnáziu v Rožňave a Tisovci. Od r. 1943 pôsobil v Bratislave ako vedecký pracovník a riaditeľ Jazykovedného ústavu SAV, ako riaditeľ Mestskej knižnice, Krajskej ľudovej knižnice, Ústrednej knižnice SAV a Slovenskej lekárskej knižnice. Zaoberal sa výskumom syntaxe spisovnej slovenčiny a slovenskej dialektológie, venoval sa predovšetkým gemerskému nárečiu a publikoval veľa článkov na túto tému, napr. Ukážky zo slovníka gemerských nárečí, Gemerskí Slováci a ich reč, Výskum gemerských nárečí, Chotárne názvy z Gemera, Ako Gemerčan prirovnáva, V centre záujmu Gemer. Bol členom redakčnej rady časopisu Šafárikov kraj. Knižne mu vyšli publikácie Stredogemerské nárečia (1975), Najstaršia jelšavská mestská kniha 1566 – 1710 (1976, 480 s.), Gemerský nárečový slovník (1982, 424 s.) a iné. -MM-
Samuel Ferjenčík – 170. výročie úmrtia
28. júl - Samuel Ferjenčík (4.12.1793 Zvolen – 28.7.1855 Jelšava) – ev. farár, publicista, meteorológ, ovocinár.
Študoval v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Rimavskej Sobote, teológiu v Bratislave a Jene. Od roku 1927 pôsobil ako farár v Jelšave, za jeho pôsobenia bola pristavená veža k hlavnej lodi kostola. Bol tiež priekopníkom ovocinárstva a hospodárskej osvety na Gemeri, v rokoch 1839 – 1847 riaditeľ "Čerešnického spolku" v Jelšave. Spolupracoval s Ústredným meteorologickým ústavom vo Viedni a svoje poznatky z ovocinárstva a meteorológie časopisecky publikoval. Bol aktívny účastník slovenského národného hnutia v revolučných rokoch 1848 – 1849 a člen delegácie, ktorá odovzdala cisárovi Slovenský prestolný prosbopis, požadujúci zastavenie národného útlaku, bol členom spolku Tatrín. Je autorom kázní o cirkevných pomeroch v Uhorsku, ktoré vyšli tlačou pod názvami Duchovní reč... Publikoval aj príspevok o histórii Muránskeho hradu. Patril k šíriteľom osvety a národného uvedomenia medzi slovenskou verejnosťou. -MM-
Peter Pavol Šramko – 250. výročie narodenia
29. júl - Peter Pavol Šramko (29.7.1775 Paludza - 2.4.1839 Klenovec) – ev. farár, etnograf, historik, náboženský spisovateľ a publicista.
Pôsobil v Nižnom Skálniku a bol aktívnym členom a jedným z najvýznamnejších členov Učenej spoločnosti malohontskej. V ročenke Solennia, ktoré vydávala táto spoločnosť, publikoval v roku 1828 článok v nemčine s názvom Uiber die im Dorfe Klenótz, Gömör-Ki-Honther Comitats, befindlichen Bibeln (O Bibliách nachádzajúcich sa v dedine Klenovec, v župe Gemer-Malohont). Šramko rozdelil opísané biblie do dvoch kategórií – tituly, ktoré sa nachádzali v fare, a tituly, ktoré objavil priamo v obci Klenovec. Šramkovo dielo predstavuje špecifickú výskumnú prácu na kultúre knihy v zvolenej oblasti v prvej tretine 19. storočia. -MM-