bane sa z okolitých háld a kopcov začala valiť voda. O siedmej hodine večer nahlásila inšpekčná služba riaditeľovi závodu Falbovi, že príval vôd do bane je taký veľký, že čerpadlá na piatom obzore už nestačia vodu odčerpávať. Riaditeľ zvolal na závod všetkých technikov a baníkov, aby sme mohli urobiť opatrenia aj na povrchu aj v bani, a tým zabránili zatopeniu bane.
Riaditeľ Falba bol podľa vopred vypracovaného havarijného plánu závodu ustanovený ako osoba zodpovedná za likvidáciu havárie. Podľa predpisu použil pripravený autorizovaný zošit, do ktorého boli zapisované všetky príkazy súvisiace s haváriou, čas vydania príkazu, zodpovedná osoba za jeho splnenie, ako aj výsledok vykonania príkazu. Pre práce na povrchu boli zorganizované viaceré skupiny, ktorých úlohou bolo odkloniť všetky stekajúce potôčiky z okolitých lesov do Smolníckeho potoka. Týmto opatreniami sa značne znížilo množstvo stekajúcich vôd do bane. Nevedeli sme však zabrániť prítoku vody do bane cez haldy a nesčíselné stariny, ktoré vznikli v minulosti na ložisku pri dobývaní starcami, o ktorých sme nemali stopercentný prehľad. Staré dobývky v Smolníku tvorili labyrint dobývok, chodieb, komínov a šácht, že okolité kopce boli rozvŕtané ako ementálsky syr. Ja spolu s mechanikom úseku Gerhardom Scholtzom sme sfárali klietkou šachty Péch na štvrtý obzor a potom fárankou jedného komína na piaty obzor, ktorý bol najviac ohrozený. Nachádzala sa tam trafostanica aj hlavná čerpacia stanica. Voda nám siahala do polovice lýtok. V čerpacej stanici už hladina vody začala dosahovať k elektrickej prípojke elektromotorov. Preto sme hneď nahlásili, aby bol odpojený elektrický prívod do čerpačky. Zo všetkých komínov sa liala voda a po obzorovej chodbe už tiekol riadny potok. Po vypnutí prúdu v priebehu niekoľkých minút už stúpla voda tak, že nám siahala až pod kolená. Naším šťastím bolo, že sme si na fáranie obuli vysoké rybárske čižmy. Keď sme vystupovali po rebríkoch hore na štvrtý obzor už aj po tejto fáranke sa valila voda, za chvíľu sme boli ako zmoknuté myši. Zo štvrtého obzoru sme už vyfárali klietkou. Boli asi 3 hodiny ráno. Nahlásili sme zistený stav riaditeľovi a bezmocní sme sa museli zmieriť s tým, že nám piaty obzor voda zaplaví. Prezliekli sme sa a popíjali horúci čaj, ktorý nám pripravilo niekoľko pracovníčok. Môžem povedať, že Falba pamätal na všetko. Zaistil aj stravu pre všetkých, ktorí pracovali na likvidácii havárie. Keď si dobre pamätám, tak aj štamperlík rumu do čaju, hlavne pre tých, ktorí celú noc v prudkom daždi pracovali na povrchu. Riaditeľ mal však jednu chybu. Bol veľmi samoľúby. Veľmi mu lichotilo, že vydával rozkazy a každý ich plnil bez odvrávania, lebo sme si uvedomovali, že baňu je potrebné zachraňovať, nie diskutovať o tom čo je dobré a čo nie. Cítil sa už ako maršal na bojisku. V tom zápale boja však začínal strácať súdnosť. Ráno sme už mohli zhrnúť naše poznatky o tom čo všetko nám voda spôsobila, čo všetko sa pri likvidácii urobilo a čo je potrebné ešte urýchlene urobiť. Zvolal všetkých popredných technikov na rannú poradu.
Každý prítomný zreferoval stav prác, ktoré mal za úlohu urobiť. Urobili sme veľmi hrubé prepočty, že koľko kubických metrov vody sa môže nachádzať na zatopenom obzore. Falba chvíľu čumel do informatívnych výpočtov a potom sa rozhodol vydať tento historický rozkaz. Oslovil hlavného mechanika: „Rudo, píš si.“ Rudo roztvoril poznámkový zošit a čakal. Riaditeľ mu začal diktovať: „Pôjdeš do Olomouca do Sigmy a dovezieš dve čerpadlá o výkone 4000 litrov za minútu na požadovanú 600 metrovú výtlačnú výšku.“ Rudo keď to počul zavrel zošit a lakonicky vyhlásil: „Nikdze nepujdzem.“ Maršal Falba prekvapením stratil reč. Zčervenal až po korienky vlasov a zlostne vykríkol: „Splníš rozkaz! Dávam ti to ako osobnú úlohu pri likvidácii havárie. Z nesplnenia rozkazu vyvodím príslušné dôsledky, čo
môže byť aj strata funkcie.“ Rudo svojím typicky kľudným hlasom a pomalou rečou odpovedal: „ Ja nedbám, keď aj pridzem o funkciu, aľe do Sigmy ja z takú glupu požadavku nepujdzem, súdruh riaditeľ. To je tak, jak by sce odomňe pýtal, žeby som vám doňesol koňa so šescími nohami. Taký koň ňet, ani také čerpadlo ňet. Možem ísc do Sigmy a donešem čerpadlá, aľe o takých parametroch jaké še v Sigme vyrabajú, a to už ochabce na mňe.“ Všetci na porade, hoci už unavení sme vybuchli smiechom. Riaditeľ horel ako fakľa a nezmohol sa ani na slovo. Najväčší prínos Rudovho vyhlásenia bol, že riaditeľ keď potom niečo niekomu prikazoval, musel si to riadne premyslieť, aby znovu „nedrisol“ nejakú hlúposť, za ktorú by sa musel hanbiť.
Okolité staré haldy obsahovali značné množstvo pyritovej a chalkopyritovej rudy. Vodu z bane sme spracovávali na cementácii, kde sme rozpustenú meď nechali vyzrážať na železnom šrote. Takto sme získavali cementačný koncentrát s obsahom až do 90% medi. Za týmto účelom sme skrápali haldy, aby sa vody stekajúce do bane obohacovali. Táto prírodná katastrofa nám urobila veľké škody v bani, ale prepláchnutím háld obrovským množstvom vody sa banská voda obohatila meďou až na trojnásobok bežnej kvality. Žiaľ voda vylúhovala aj pyritové rudy, čím sa menila na slabú kyselinu sírovú. Tým sa zvýšila jej agresivita voči čerpadlám a oceľovému výtlačnému potrubiu. Čerpadlo s liatinovými obežnými kolesami vydržalo v prevádzke jeden týždeň. V mosadznom prevedení vydržalo 10 až 14 dní. Na povrchu skupina zámočníkov upravovala výtlačné oceľové potrubie nejakou špeciálnou kaučukovou farbou, ktorú nalievali zohriatu do vnútra rúry. Takto izolované rúry vydržali aj týždeň. Odčerpanie vôd z piateho obzoru si vyžiadalo obrovské finančné náklady. Vo veľkej miere sa kopil na závode železný šrot zo zničeného potrubia a čerpadiel, že viac sme expedovali železný šrot, ako vyrobený medený a pyritový koncentrát.
Obnovenie činnosti piateho obzoru sa pretiahlo asi na šesť mesiacov. Táto havária však ukázala, aký súdržný a vynaliezavý je kolektív baníkov, zámočníkov a technikov na závode v Smolníku. Každý jeden robotník aj technik vynaložil všetko svoje úsilie a vedomosti na záchranu svojej bane. Dokázali sme aj pri strate jedného obzoru splniť ročný plán vo všetkých ukazovateľoch.
Naše ťažkosti s agresívnou vodou sa značne vyriešili, keď Plastika Nitra začala vyrábať PP-potrubie (polypropylenové). Po nainštalovaní PP-potrubia v celej bani náš problém s potrubím pri čerpaní banských vôd odpadol. Výmena čerpadiel sa však musela robiť tak často ako predtým, lebo agresívna voda ich neprestala zožierať.
(POKRAČOVANIE)
Ing. Marian Slavkay

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-