bane sa z okolitých háld a kopcov začala valiť voda. O siedmej hodine večer nahlásila inšpekčná služba riaditeľovi závodu Falbovi, že príval vôd do bane je taký veľký, že čerpadlá na piatom obzore už nestačia vodu odčerpávať. Riaditeľ zvolal na závod všetkých technikov a baníkov, aby sme mohli urobiť opatrenia aj na povrchu aj v bani, a tým zabránili zatopeniu bane.
Riaditeľ Falba bol podľa vopred vypracovaného havarijného plánu závodu ustanovený ako osoba zodpovedná za likvidáciu havárie. Podľa predpisu použil pripravený autorizovaný zošit, do ktorého boli zapisované všetky príkazy súvisiace s haváriou, čas vydania príkazu, zodpovedná osoba za jeho splnenie, ako aj výsledok vykonania príkazu. Pre práce na povrchu boli zorganizované viaceré skupiny, ktorých úlohou bolo odkloniť všetky stekajúce potôčiky z okolitých lesov do Smolníckeho potoka. Týmto opatreniami sa značne znížilo množstvo stekajúcich vôd do bane. Nevedeli sme však zabrániť prítoku vody do bane cez haldy a nesčíselné stariny, ktoré vznikli v minulosti na ložisku pri dobývaní starcami, o ktorých sme nemali stopercentný prehľad. Staré dobývky v Smolníku tvorili labyrint dobývok, chodieb, komínov a šácht, že okolité kopce boli rozvŕtané ako ementálsky syr. Ja spolu s mechanikom úseku Gerhardom Scholtzom sme sfárali klietkou šachty Péch na štvrtý obzor a potom fárankou jedného komína na piaty obzor, ktorý bol najviac ohrozený. Nachádzala sa tam trafostanica aj hlavná čerpacia stanica. Voda nám siahala do polovice lýtok. V čerpacej stanici už hladina vody začala dosahovať k elektrickej prípojke elektromotorov. Preto sme hneď nahlásili, aby bol odpojený elektrický prívod do čerpačky. Zo všetkých komínov sa liala voda a po obzorovej chodbe už tiekol riadny potok. Po vypnutí prúdu v priebehu niekoľkých minút už stúpla voda tak, že nám siahala až pod kolená. Naším šťastím bolo, že sme si na fáranie obuli vysoké rybárske čižmy. Keď sme vystupovali po rebríkoch hore na štvrtý obzor už aj po tejto fáranke sa valila voda, za chvíľu sme boli ako zmoknuté myši. Zo štvrtého obzoru sme už vyfárali klietkou. Boli asi 3 hodiny ráno. Nahlásili sme zistený stav riaditeľovi a bezmocní sme sa museli zmieriť s tým, že nám piaty obzor voda zaplaví. Prezliekli sme sa a popíjali horúci čaj, ktorý nám pripravilo niekoľko pracovníčok. Môžem povedať, že Falba pamätal na všetko. Zaistil aj stravu pre všetkých, ktorí pracovali na likvidácii havárie. Keď si dobre pamätám, tak aj štamperlík rumu do čaju, hlavne pre tých, ktorí celú noc v prudkom daždi pracovali na povrchu. Riaditeľ mal však jednu chybu. Bol veľmi samoľúby. Veľmi mu lichotilo, že vydával rozkazy a každý ich plnil bez odvrávania, lebo sme si uvedomovali, že baňu je potrebné zachraňovať, nie diskutovať o tom čo je dobré a čo nie. Cítil sa už ako maršal na bojisku. V tom zápale boja však začínal strácať súdnosť. Ráno sme už mohli zhrnúť naše poznatky o tom čo všetko nám voda spôsobila, čo všetko sa pri likvidácii urobilo a čo je potrebné ešte urýchlene urobiť. Zvolal všetkých popredných technikov na rannú poradu.
Každý prítomný zreferoval stav prác, ktoré mal za úlohu urobiť. Urobili sme veľmi hrubé prepočty, že koľko kubických metrov vody sa môže nachádzať na zatopenom obzore. Falba chvíľu čumel do informatívnych výpočtov a potom sa rozhodol vydať tento historický rozkaz. Oslovil hlavného mechanika: „Rudo, píš si.“ Rudo roztvoril poznámkový zošit a čakal. Riaditeľ mu začal diktovať: „Pôjdeš do Olomouca do Sigmy a dovezieš dve čerpadlá o výkone 4000 litrov za minútu na požadovanú 600 metrovú výtlačnú výšku.“ Rudo keď to počul zavrel zošit a lakonicky vyhlásil: „Nikdze nepujdzem.“ Maršal Falba prekvapením stratil reč. Zčervenal až po korienky vlasov a zlostne vykríkol: „Splníš rozkaz! Dávam ti to ako osobnú úlohu pri likvidácii havárie. Z nesplnenia rozkazu vyvodím príslušné dôsledky, čo
môže byť aj strata funkcie.“ Rudo svojím typicky kľudným hlasom a pomalou rečou odpovedal: „ Ja nedbám, keď aj pridzem o funkciu, aľe do Sigmy ja z takú glupu požadavku nepujdzem, súdruh riaditeľ. To je tak, jak by sce odomňe pýtal, žeby som vám doňesol koňa so šescími nohami. Taký koň ňet, ani také čerpadlo ňet. Možem ísc do Sigmy a donešem čerpadlá, aľe o takých parametroch jaké še v Sigme vyrabajú, a to už ochabce na mňe.“ Všetci na porade, hoci už unavení sme vybuchli smiechom. Riaditeľ horel ako fakľa a nezmohol sa ani na slovo. Najväčší prínos Rudovho vyhlásenia bol, že riaditeľ keď potom niečo niekomu prikazoval, musel si to riadne premyslieť, aby znovu „nedrisol“ nejakú hlúposť, za ktorú by sa musel hanbiť.
Okolité staré haldy obsahovali značné množstvo pyritovej a chalkopyritovej rudy. Vodu z bane sme spracovávali na cementácii, kde sme rozpustenú meď nechali vyzrážať na železnom šrote. Takto sme získavali cementačný koncentrát s obsahom až do 90% medi. Za týmto účelom sme skrápali haldy, aby sa vody stekajúce do bane obohacovali. Táto prírodná katastrofa nám urobila veľké škody v bani, ale prepláchnutím háld obrovským množstvom vody sa banská voda obohatila meďou až na trojnásobok bežnej kvality. Žiaľ voda vylúhovala aj pyritové rudy, čím sa menila na slabú kyselinu sírovú. Tým sa zvýšila jej agresivita voči čerpadlám a oceľovému výtlačnému potrubiu. Čerpadlo s liatinovými obežnými kolesami vydržalo v prevádzke jeden týždeň. V mosadznom prevedení vydržalo 10 až 14 dní. Na povrchu skupina zámočníkov upravovala výtlačné oceľové potrubie nejakou špeciálnou kaučukovou farbou, ktorú nalievali zohriatu do vnútra rúry. Takto izolované rúry vydržali aj týždeň. Odčerpanie vôd z piateho obzoru si vyžiadalo obrovské finančné náklady. Vo veľkej miere sa kopil na závode železný šrot zo zničeného potrubia a čerpadiel, že viac sme expedovali železný šrot, ako vyrobený medený a pyritový koncentrát.
Obnovenie činnosti piateho obzoru sa pretiahlo asi na šesť mesiacov. Táto havária však ukázala, aký súdržný a vynaliezavý je kolektív baníkov, zámočníkov a technikov na závode v Smolníku. Každý jeden robotník aj technik vynaložil všetko svoje úsilie a vedomosti na záchranu svojej bane. Dokázali sme aj pri strate jedného obzoru splniť ročný plán vo všetkých ukazovateľoch.
Naše ťažkosti s agresívnou vodou sa značne vyriešili, keď Plastika Nitra začala vyrábať PP-potrubie (polypropylenové). Po nainštalovaní PP-potrubia v celej bani náš problém s potrubím pri čerpaní banských vôd odpadol. Výmena čerpadiel sa však musela robiť tak často ako predtým, lebo agresívna voda ich neprestala zožierať.
(POKRAČOVANIE)
Ing. Marian Slavkay
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-