On asi s dvojročným odstupom od môjho ročníka študoval diaľkovou formou na VŠT - BF v Košiciach. Zoznámili sme sa na fakulte a často sme sa tam stretávali. Zavolal ma do kancelárie, aby som tam vyčkal, kým príde podnikový riaditeľ. Oznámil sekretárke riaditeľa, aby ma potom zavolala. Stano ma zhruba zoznámil s celkovou situáciou na závode. Keď došiel „podnikový“, v kancelárii riaditeľa závodu sme sa dohodli na mojom zadelení, na platovom zaradení a tiež na byte, kde budem bývať s rodinou. Závodný riaditeľ mi dal k dispozícii krídlo bloku na slobodárni, ktoré som si dal prerobiť na komfortný byt s tromi izbami, s kuchyňou, kúpeľňou a špajzou, takže som mal byt ako minister. Podnikový mi určil tri mesiace na zapracovanie. Mesiac na správe závodu, čo znamenalo spoznať všetky útvary, mesiac na úpravni a mesiac na bani.
Môžem povedať, že Smolník s problematickým žilníkovým zrudnením, so zložitou úpravou rudy, kolektívnou a selektívnou flotáciou bol pre mňa doplňujúcou učebnicou z úpravy rúd.
Vďaka sedemročnému pôsobeniu v Smolníku som sa zdokonalil po technickej stránke tak, že som sa mohol zaradiť k dobrým banským odborníkom. Bol som rád, že som nezostal pracovať na rožňavskom závode, tam by sa moje jedničky z úpravníctva a geológie, ktoré som mal vo vysokoškolskom indexe, bez úžitku vyparili. V bani som si nepotreboval doplňovať žiadne vedomosti, lebo v baníčine som už mal dostačujúcu prax za sebou. Možno až veľmi rýchlo som sa spriatelil s technikmi, ale aj s baníkmi a ostatným personálom závodu.
V decembri 1977 som bol vyslaný ako banský expert na Kubu. Po ukončení trojročného kontraktu na Ministerstve baníctva a geológie v Havane som sa z rodinných dôvodov do Smolníka už nevrátil. Pôsobenie v Smolníku aj dnes považujem za jedno z najkrajších období, prežitých v mojej dlhoročnej baníckej práci.
Spomínam si na ranné raporty a pracovné porady, na ktorých boli vyrieknuté humorné výroky, ktoré som si ako „perličky“ poctivo zapisoval a aj dnes mi vyvolajú úsmev na tvári. Autor týchto výrokov bol prevažne hlavný mechanik Rudo. Bol to veľmi priateľský človek a veľmi kľudný, ktorého nič nevedelo vyprovokovať k zvýšeniu hlasu na poradách. On však svojím neotrasiteľným kľudom vedel často niekoho z prítomných riadne vytočiť. V práci bol veľmi svedomitý a dochvíľny. Často sa aj po pracovnej dobe zdržiaval vo svojej kancelárii a venoval sa zhotovovaniu technických výkresov pre dielne, alebo rôznym potrebným prepočtom. Na to jeho vysedávanie v kancelárii však stále nadávala manželka, ktorá mu vytýkala, že viacej je v robote ako doma. Darmo, jeho náročná práca si to vyžadovala. Zodpovedal za mechanickú dielňu, ktorá musela plniť náročné požiadavky bane, kde agresívna voda poškodzovala a znižovala životnosť strojného zariadenia. Náročné práce boli aj pre úpravňu, tam strojné zariadenie bolo vystavené korózii vplyvom rôznych chemikálii používaných v upravárenskom procese. Vedúci pracovníci bane a úpravne často na poradách slovne napádali hlavného mechanika, že mešká s vyhotovením požadovaných prác. Nijaké provokovanie ho však nevyviedlo z miery. Rudo si stále zachoval kľud a odpovedal výlučne spišským nárečím, v ktorom nikdy nevyslovil „ch“, iba „h“. Na jednom rannom raporte mu vedúci bane Miško Širovský so zvýšeným hlasom vytýkal, že niečo pre baňu neurobil. Rudo so stoickým kľudom sa ho opýtal: „Dal si žiadanku na prácu?“ Miško podráždene vykríkol: „Len to urob, žiadanku ti hneď vypíšem.“ Rudo začal pomaly recitovať: „Smernice podnikového riaditeľa č. 56 z roku 1972 ukladajú, že na každú prácu v Mehanickej dielni muší byc daná žiadanka. Ked ty mi dáš žiadanku, ta ja ci aj ihlu do šijaceho stroja prevertám.“ Svojím kľudom a neústupčivosťou donútil všetkých vedúcich pracovníkov jednotlivých úsekov na závode, aby na každú prácu vystavili žiadanku. Nestačilo iba na porade povedať, že je niečo v mechanickej dielni potrebné urobiť. Musela byť žiadanka.
(POKRAČOVANIE)
Ing. Marian Slavkay
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-