Historik, prozaik, publicista, autor literatúry faktu a scenárista Pavel Dvořák oslávil tohto roku 80 rokov.
Historik, ktorý nechcel dokončiť štúdium histórie. Na otázku, nakoľko je dôležité, aby ľudia poznali svoju históriu odpovedal „Nekladiem si na históriu nejaké vážne ciele. Podľa mňa je zaujímavá, pekné čítanie alebo pozeranie v televízii s poučením. Preto som históriu postavil na príbehoch. Píšem cyklus Stopy dávnej minulosti, čo sú dejiny Slovenska v príbehoch a desiatich zväzkoch. Vyšlo osem zväzkov, som na konci stredoveku, a má to úspech.“
Na besedách v školách nemal problém s pozornosťou detí. Hovorí, že „Deti zaujíma príbeh, ktorý im porozprávam. Urobím z neho kostru historickej kapitoly, na ktorú sa dajú pridať fakty. Cez príbehy sa dostanem napríklad k bitke pri Moháči.“
Pavel Dvořák patrí k najvýznamnejším autorom formujúcim žáner literatúry faktu na Slovensku. Významnou mierou sa zaslúžil o popularizáciu slovenských dejín a prezentáciu historického diania na konkrétnych ľudských osudoch a dramatických udalostiach. Svoju literárnu dráhu začal prózami. Poviedky publikoval v časopise Mladá tvorba, neskôr sa venoval publicistike v novinách a časopisoch.
Napísal vyše dvadsať kníh, tisícky článkov, približne 100 scenárov televíznych filmov a nahral zhruba 100 rozhlasových pásiem. Vydal dva diely školskej učebnice dejepisu. Je editorom mnohozväzkových Prameňov k dejinám Slovenska a Slovákov. Je aj autorom literárnych predlôh k televíznym a rozhlasovým umelecko-náučným reláciám z najstarších období histórie nášho územia a mnohých publicistických seriálov z dejín Slovenska.
Za svoju prácu dostal aj viacero ďalších ocenení. Cenu SAV za popularizáciu vedy mu udelili v roku 1994. Nadácia Egona Erwina Kischa ho v rokoch 1994 a 2000 ocenila prestížnou medzinárodnou cenou za oblasť literatúry faktu. V roku 1997 sa stal držiteľom ceny Krištáľové krídlo.
Štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za zásluhy o kultúrny rozvoj SR mu vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič udelil v januári 2008.
Milí čitatelia, priaznivci slovenskej histórie a literatúry, pozývame Vás na jedinečné stretnutie s populárnym historikom, prozaikom, publicistom a vydavateľom PhDr. Pavlom Dvořákom, ktoré sa uskutoční 21. novembra 2017 o 17:00 hod. v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, ul. Lipová č. 3 v rámci projektu Tajomstvá v literatúre. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu. Obdarujte seba alebo prekvapte svojich blízkych najkrajšími knihami vydavateľstva Rak a venujte im ich aj s podpisom autora. Tešíme sa na Vás, vstup je voľný.
Tatiana Bachňáková



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a