Koncerty pod holým nebom, folklórne festivaly, programy pre najmenších, ale aj nevšedné rodinné zážitky či pohybové a tvorivé podujatia - o tom i mnohom inom bude tento mesiac v regióne Gemer-Malohont.
Na ľudovú nôtu
Prvý augustový víkend už tradične patrí folklórnemu festivalu Koliesko v Kokave nad Rimavicou. V piatok 2. augusta sa okrem otvoreného pódia pri fontáne, kde sa predstavia domáce i zahraničné folklórne súbory, rozozvučia aj strechy a balkóny námestia, z ktorých návštevníkov festivalu pozdravia sólisti aj zoskupenia z regiónu.
Značku regionálny produkt GEMER-MALOHONT majú ďalší výrobcovia
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Tradičné maslo, smotana, tvaroh, výrobky z ovčieho mlieka, ríbezľové vína, med, čučoriedky, jahody a hydina, ale aj Kyjatické hračky, vyšívané textilné výrobky, keramické obrazy či party rozšíria zoznam výrobkov so značkou regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Rozhodla o tom vo štvrtok 11. júla 2019 v Tisovci Certifikačná komisia.
AKO CHUTÍ DOMOV. Sušany a sušianske recepty starých mám
Napísal(a) Fedor Mikovič
Prvá písomná zmienka o gemersko-malohontskej obci Sušany je z roku 1407, a to v súvislosti s osadou Jelené so Svätou Túrňou, kde sa podľa historikov nachádzal kláštor a osadníci Jeleného tvorili jeho súčasť. Teda je to už viac ako šesť storočí, čo sa píše história obce, ale kniha o nej vyšla až v našich časoch. V nedeľu 7. júla 2019 ju v tamojšom kultúrnom dome uviedli do čitateľského sveta.
Júlový výber podujatí v regióne Gemer-Malohont zahŕňa okrem iného aj koštovku páleniek, ródeo, koncerty, letné kino, predstavenia pre deti, športové a turistické akcie, ale aj festival remesiel, gastronómie a ľudovej kultúry. Veríme, že si vyberiete.
Júlová všehochuť
Prázdniny plné podujatí odštartuje dvojdňový Festival Kokava. V piatok 5. júla sa okrem vystúpenia Country kapely, skupín Kollárovci a Iné Kafé môžete tešiť aj na Twentyfive expres party Jula Viršíka. V úvode sobotňajšieho (6.7.) programu bude prevládať tematika country. Ryžovanie zlata a jazdu na koni doplní aj vystúpenie tanečnej skupiny.
Do súťaže Lukovišťský kališčok 2019 bolo doručených viac ako 270 vzoriek z 30 páleníc z 3 štátov (Slovensko, Maďarsko a Rakúsko), ktoré budete môcť ochutnať už v sobotu 6. júla v Lukovištiach, kde sa uskutoční vyhodnotenie súťaže a koštovka páleniek.
Podujatie začne prednáškou o výrobe ovocných destilátov a bude pokračovať vyhodnotením súťaže a ocenením víťazov, ktorým bude udelených 84 zlatých, 100 strieborných a 75 bronzových diplomov.
Koštovka páleniek v duchu „pi málo – pi dobré" odštartuje poobede a bude prebiehať do večerných hodín alebo do minutia vzoriek.
Pozvánka na Gemersko-malohontský trh, frajerský letný festival plný umenia a slobody
Napísal(a) Miroslava Vargová
V sobotu 22. júna 2019 vás pozývame na Gemersko-Malohontský trh v rámci 1. ročníka multižánrového festivalu FRAJ v Rimavskej Sobote. Príďte si pochutnať na miestnych produktoch, či potešiť sa ručne robenými výrobkami a podporiť tak výrobcov z regiónu.
Na jednom mieste si budete môcť zakúpiť poctivé produkty z regiónu Gemer-Malohont, ako med, včelí peľ, ríbezľové víno, Muránske buchty, pagáče, osúchy a koláče, textilné, dekoračné a rezbárske výrobky či prírodné mydlá a šampóny priamo od ich výrobcov. „Okrem toho k tomu pridáme okolo obeda ochutnávku regionálnych produktov a poobede kultúrny program v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Rimavskej Sobote,“
Na sobotu 22. júna 2019 chystáme pre vás Gemersko-malohontský trh v rámci 1. ročníka multižánrového festivalu FRAJ v Rimavskej Sobote, preto nebude obyčajný, ale frajerský. Prihlasovanie výrobcov prebieha do 6.6.2019.
Elektronická prihláška tu: https://forms.gle/AbJKR7MbwpMnejub9
Na jednom mieste si budete môcť zakúpiť poctivé produkty z regiónu Gemer-Malohont – med, včelí peľ, ríbezľové víno, Muránske buchty, textilné a rezbárske výrobky či prírodné mydlá a šampóny priamo od ich výrobcov.
Leto v regióne Gemer-Malohont prináša so sebou bohatú ponuku podujatí, ktorú v mesiaci jún tvoria oslavy dňa detí, divadlá, koncerty, tvorivé dielne, dni miest, multižánrový i folklórny festival. Nechajte sa inšpirovať našimi tipmi a užite si veľa zábavy.
Oslava dňa detí
Po podujatiach v úvode mesiaca pokračujú oslavy dňa detí prehliadkou divadiel dospelých hrajúcich pre deti pod názvom Divadlo a deti 2019. Počas dvoch júnových dní (6. - 7.6. 2019) sa v Rimavskej Sobote detskému publiku i porote predstaví 7 divadelných kolektívov s hrami ako
Z histórie Malohontu je názov festivalu o histórii Malohontu, na ktorý Vás srdečne pozývame 25. mája 2019 do obce Kraskovo. Organizátormi podujatia sú Občianske združenie RODON Klenovec, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, obec Kraskovo, ECAV Kraskovo, Miestna akčná skupina MALOHONT, Mikroregión Teplý Vrch. Cieľom projektu je odprezentovať a dostať do povedomia verejnosti históriu regiónu Malohont a jeho národné kultúrne pamiatky, a to hlavne sakrálne stavby v podobe gotických kostolov, ktoré sa nachádzajú na Gotickej ceste. Laickej, ale aj odbornej verejnosti odprezentovať obdobie stredoveku a raného novoveku so zameraním na lokálne udalosti.
MAS MALOHONT podporí nápady občianskych organizácií
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Máte nápad, ako zveľadiť kultúrne dedičstvo nášho regiónu, prispieť k rozvoju cestovného ruchu alebo originálne zviditeľniť región Malohont? Potom práve pre vás je určená výzva na predkladanie projektov, ktorú vyhlásila Miestna akčná skupina (MAS) MALOHONT.
Grantový program MAS 2019 pod názvom Región občanom - občania regiónu je určený predovšetkým pre občianske organizácie pôsobiace na území MAS MALOHONT. S nápadmi, ktoré prispejú k zveľadeniu historického a kultúrneho dedičstva, k podpore miestnych produktov alebo k rozvoju cestovného ruchu, sa môžu uchádzať o podporu vo výške od 500 do 2 500 €.
Viac...
MÁJ: Ponuka podujatí, z ktorej si vyberie každý
Napísal(a) Kristína Furmanová
Niečo pod zub, folklór, tradície, divadelné predstavenia, koncerty, multižánrová konferencia, módna prehliadka, historický festival - to všetko so sebou prinesie nadchádzajúci mesiac. A bude toho oveľa viac. Stačí si len vybrať a prísť, o zážitky a zábavu je naozaj postarané.
Folklór a tradície
V piatok 3. mája 2019 bude Kultúrny dom v Kokave nad Rimavicou plný malých veľkých talentov. Zmerajú si sily v krajskej postupovej súťaži a prehliadke detských folklórnych súborov Banskobystrického kraja.
Hlavnou témou nadchádzajúceho mesiaca budú podujatia venované vítaniu jari a veľkonočným sviatkom. Doplnia ich divadelné predstavenia, koncerty a bohatá ponuka športových a turistických akcií. Tešiť sa môžete aj na filmový festival a kvíz. Bodku za aprílom dajú vo viacerých obciach tradície spojené so stavaním májov.
Príchod jari a Veľkej noci
Na nadšencov originálnych ručne vyrobených vecičiek, ľudového zvykoslovia, tanca a spevu čaká Prvá jarná bio-eko-handmade burza, ktorá sa uskutoční v piatok 5. apríla v Dome kultúry v Rimavskej Sobote.
O regionálnu značku GEMER-MALOHONT sa môžu uchádzať ďalší záujemcovia
Napísal(a) M. Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila 25.05.2018 štvrtú výzvu na predkladanie žiadostí o udelenie značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Žiadosti je možné predkladať v kancelárii MAS MALOHONT najneskôr do 29.06.2018. Predložené žiadosti posúdi certifikačná komisia, ktorá rozhodne o pridelení ďalších certifikátov pre výrobky z regiónu Gemer-Malohont. Cieľom regionálneho značenia miestnych produktov je odlíšiť, zviditeľniť a podporiť miestnych výrobcov, ktorí sa okrem svojej produkcie podieľajú aj na tvorbe pracovných príležitostí, na budovaní dobrého mena regiónu a na zachovávaní jeho tradícií, hodnôt a jedinečností. Vhodnými žiadateľmi o udelenie značky sú remeselníci, súkromne hospodáriaci roľníci, živnostníci a firmy so sídlom
Okrem tradičných podujatí s tematikou vítania jari a Veľkej noci, sa môžete v marci tešiť aj na bohatú ponuku divadelných predstavení, koncertov, pozoruhodných výstav či turistických akcií. O zábavu a kopu nových zážitkov je v tomto mesiaci naozaj postarané, tak neváhajte a vyberajte!
Keď príde jar a Veľká noc...
Témou 5. ročníka predajnej výstavy s názvom Jermok velkorevúcky budú aj tentokrát tradičné veľkonočné ľudovoumelecké výrobky. Nájdete ich v dňoch od 14. do 16. marca

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-