MAS MALOHONT podporí nápady občianskych organizácií
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Máte nápad, ako zveľadiť kultúrne dedičstvo nášho regiónu, prispieť k rozvoju cestovného ruchu alebo originálne zviditeľniť región Malohont? Potom práve pre vás je určená výzva na predkladanie projektov, ktorú vyhlásila Miestna akčná skupina (MAS) MALOHONT.
Grantový program MAS 2019 pod názvom Región občanom - občania regiónu je určený predovšetkým pre občianske organizácie pôsobiace na území MAS MALOHONT. S nápadmi, ktoré prispejú k zveľadeniu historického a kultúrneho dedičstva, k podpore miestnych produktov alebo k rozvoju cestovného ruchu, sa môžu uchádzať o podporu vo výške od 500 do 2 500 €.
MÁJ: Ponuka podujatí, z ktorej si vyberie každý
Napísal(a) Kristína Furmanová
Niečo pod zub, folklór, tradície, divadelné predstavenia, koncerty, multižánrová konferencia, módna prehliadka, historický festival - to všetko so sebou prinesie nadchádzajúci mesiac. A bude toho oveľa viac. Stačí si len vybrať a prísť, o zážitky a zábavu je naozaj postarané.
Folklór a tradície
V piatok 3. mája 2019 bude Kultúrny dom v Kokave nad Rimavicou plný malých veľkých talentov. Zmerajú si sily v krajskej postupovej súťaži a prehliadke detských folklórnych súborov Banskobystrického kraja.
Hlavnou témou nadchádzajúceho mesiaca budú podujatia venované vítaniu jari a veľkonočným sviatkom. Doplnia ich divadelné predstavenia, koncerty a bohatá ponuka športových a turistických akcií. Tešiť sa môžete aj na filmový festival a kvíz. Bodku za aprílom dajú vo viacerých obciach tradície spojené so stavaním májov.
Príchod jari a Veľkej noci
Na nadšencov originálnych ručne vyrobených vecičiek, ľudového zvykoslovia, tanca a spevu čaká Prvá jarná bio-eko-handmade burza, ktorá sa uskutoční v piatok 5. apríla v Dome kultúry v Rimavskej Sobote.
O regionálnu značku GEMER-MALOHONT sa môžu uchádzať ďalší záujemcovia
Napísal(a) M. Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila 25.05.2018 štvrtú výzvu na predkladanie žiadostí o udelenie značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Žiadosti je možné predkladať v kancelárii MAS MALOHONT najneskôr do 29.06.2018. Predložené žiadosti posúdi certifikačná komisia, ktorá rozhodne o pridelení ďalších certifikátov pre výrobky z regiónu Gemer-Malohont. Cieľom regionálneho značenia miestnych produktov je odlíšiť, zviditeľniť a podporiť miestnych výrobcov, ktorí sa okrem svojej produkcie podieľajú aj na tvorbe pracovných príležitostí, na budovaní dobrého mena regiónu a na zachovávaní jeho tradícií, hodnôt a jedinečností. Vhodnými žiadateľmi o udelenie značky sú remeselníci, súkromne hospodáriaci roľníci, živnostníci a firmy so sídlom
Okrem tradičných podujatí s tematikou vítania jari a Veľkej noci, sa môžete v marci tešiť aj na bohatú ponuku divadelných predstavení, koncertov, pozoruhodných výstav či turistických akcií. O zábavu a kopu nových zážitkov je v tomto mesiaci naozaj postarané, tak neváhajte a vyberajte!
Keď príde jar a Veľká noc...
Témou 5. ročníka predajnej výstavy s názvom Jermok velkorevúcky budú aj tentokrát tradičné veľkonočné ľudovoumelecké výrobky. Nájdete ich v dňoch od 14. do 16. marca
MAGINHRAD: Nálezy zo stredoveku a ďalšie novinky
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
V posledných mesiacoch bola na Maginhrade zrealizovaná ďalšia brigáda, ako aj ďalšia etapa archeologického výskumu v rámci projektu podporeného Nadáciou Slovenskej sporiteľne. Okrem toho tu pribudol altánok s posedením a ohnisko. Brigáda zameraná na údržbu okolia rozhľadne a prípravu miesta pre výstavbu prístrešku sa konala 29. septembra 2017 v spolupráci s Mikroregiónom Rimava a Rimavica. Zúčastnilo sa jej dobrovoľníci z obcí Rimavská Baňa, Čerenčany a Nižný Skálnik, z občianskeho združenia OZVENY a pracovníčky Miestnej akčnej skupiny MALOHONT.
JÚN: Pestrá paleta podujatí nielen pre deti
Napísal(a) Ing. Miroslava VargováPred 3 rokmi sme začínali s prípravou stratégie miestneho rozvoja
Napísal(a) Ing. Miroslava VargováPrišiel január - začína fašiangové obdobie
Napísal(a) Ing. Miroslava VargováOktóber ponúka pre všetkých pestré jesenné podujatia
Napísal(a) Ing. Miroslava VargováViac...
V septembri sa vyberte na nočný beh s koncertom, cyklistické preteky či volejbalový maratón alebo ...
Napísal(a) Ing. Miroslava VargováZo súťažných fotografií vznikne kalendár na rok 2017
Napísal(a) Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila 4. ročník fotografickej súťaže Malohont mojimi očami, ktorá je určená pre malých aj veľkých, amatérskych aj profesionálnych fotografov. Súťažné fotografie je možné posielať do 30.09.2016. Zámerom fotosúťaže je ukázať to najlepšie, čo v regióne Malohont máme, a to očami fotografov,
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila 4. ročník fotografickej súťaže Malohont mojimi očami
Napísal(a) Ing. Miroslava VargováV grantovom programe MAS schválili 17 projektov
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT podporí 14 projektov občianskych organizácií a 3 projekty mikroregiónov celkovou sumou 46 000 EUR. Aj vďaka tejto podpore budú v roku 2016 zrealizované zaujímavé aktivity a pribudnú nové turisticky zaujímavé miesta. Do termínu uzávierky na predkladanie projektov prijala a zaregistrovala MAS MALOHONT 19 projektov, z toho 16 projektov vo výzve č. 01/GP/MAS/2016 a 3 projekty vo výzve č. 02/GP/MAS/2016.




























Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.