Podporia budovanie ubytovacích zariadení v regióne
Napísal(a) Ing. M. Vargová
Miestna akčná skupina (MAS) MALOHONT vyhlásila koncom júla výzvu na predkladanie projektov zameranú na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu ubytovacích zariadení v nadväznosti na rozvoj rekreačných a relaxačných činností. Celkovo je v nej na projekty vyčlenených 220 000 €.
Medzi oprávnené činnosti, ktoré je možné v rámci tejto výzvy podporiť, patrí výstavba ubytovacích zariadení, rekonštrukcia a modernizácia existujúcich ubytovacích zariadení, ako aj nevyužívaných objektov na ubytovacie zariadenie, a to s kapacitou od 5 do 30 lôžok, v nadväznosti na vytvorenie alebo modernizáciu areálu na rozvoj rekreačných a relaxačných činností.
O podporu vo výške maximálne 30 000 €, resp. 100 000 € na 1 projekt sa môžu uchádzať mikro a malé podniky vo vidieckych oblastiach, fyzické a právnické osoby podnikajúce v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby, obhospodarujúce lesy alebo podnikajúce v oblasti chovu rýb.
Podporia budovanie turistickej infraštruktúry v lesoch
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila začiatkom júna výzvu na predkladanie projektov zameraných na budovanie a obnovu občianskej a poznávacej infraštruktúry v lesných ekosystémoch. Celkovo je v nej na projekty vyčlenených 50 000 €. Medzi oprávnené činnosti, ktoré je možné v rámci tejto výzvy podporiť, patrí budovanie a obnova občianskej a poznávacej infraštruktúry v lesných ekosystémoch, ako sú náučné a turistické chodníky, cyklotrasy, odpočívadlá, pozorovateľne, mostíky, turistické značenie, mapové panely, informačné tabule, turistické útulne, ohniská, odpadkové koše, vyhliadkové veže, lanové dráhy, schody, rebríky, chodníky či objekty a centrá biodiverzity na pozorovanie (mokrade, malé vodné plochy, ukážkové lesné biotopy). Aktivity projektu musia byť v súlade s programom starostlivosti o lesy.
Dobrovoľníci v Gemer-Malohonte oživia významné lokality
Napísal(a) V. Brádňanský
Pred blížiacou sa turistickou sezónou zrevitalizujú dobrovoľníci významné lokality regiónu Gemer-Malohont, ktoré pritiahnu množstvo návštevníkov zblízka i ďaleka. V sobotu 13. júna sú naplánované dve dobrovoľnícke brigády, oživia Múzeum zubačky v Tisovci a banícke jazierko v Železníku. Obidve aktivity sa uskutočnia na významných miestach, ktoré odkazujú na slávnu históriu regiónu, kedy Gemer-Malohont nosil prívlastok ,,Železné srdce Uhorska“.
Banskobystrický samosprávny kraj sa po minuloročnom úspechu zážitkových vlakov na Horehroní, rozhodol rozšíriť tento unikátny zážitok aj do nášho regiónu. Už v júli si budú môcť milovníci vlakov a nádhernej prírody Národného parku Muránska planina, vychutnať jazdu historickým motorovým vlakom z Brezna do Tisovca.
Obdobie veselenia a hodovania, nazývané fašiangy, začalo v pondelok 7. januára 2020 po sviatku Troch kráľov a tento rok potrvá do polnoci 25. februára pred Popolcovou stredou. Dovtedy budú v našom regióne na programe fašiangové sprievody a hody, plesy, ale aj divadlá, koncerty či výstavy, na ktoré vás v mene organizátorov srdečne pozývame.
V znamení tradícií
Sériu fašiangových podujatí odštartuje v piatok 31. januára v Kokave nad Rimavicou Fašiangové podujatie v maskách určené pre deti.
Víťazov fotosúťaže Malohont mojimi očami 2019 sa dozvieme na vernisáži výstavy
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Srdečne vás pozývame na vernisáž výstavy fotografií zo súťaže Malohont mojimi očami 2019, ktorá sa uskutoční v Knižnici prof. Štefana Pasiara v Hnúšti v stredu 8. januára 2020 o 16:00 hod. Počas výstavy sa dozvieme mená autorov víťazných fotografií, ktoré si budete môcť spolu s ďalšími pozrieť v priestoroch knižnice až do konca apríla 2020. Do súťaže sa zapojilo celkovo 20 fotografov prevažne z obcí MAS MALOHONT, ale aj z Rimavskej Soboty, Lučenca, Banskej Bystrice či Považskej Bystrice, a to vo veku od 17 do 51 rokov. Zo 109 fotografií bolo 11 vyradených kvôli nesplneniu podmienok súťaže, pričom najčastejším dôvodom bolo nedostatočné rozlíšenie, nedodržanie súťažnej kategórie alebo miesta zhotovenia fotografií.
Koncerty vážnej hudby, večer na ľudovú nôtu, filmové i divadelné zážitky, tvorivé dielne, ale aj týždňový festival zvykov a obyčají Gemera - aj o tom je novembrový kalendár podujatí v regióne Gemer-Malohont.
Divadlo, film a muzikál
Víkend 9. - 10. novembra bude v Kokave nad Rimavicou patriť Dňom divadla. Novohradské osvetové stredisko si tu pre divadelníkov pripravilo tvorivé dielne, ktoré budú prebiehať v kultúrnom dome.
OKTÓBER: Rozmanitá ponuka jesenných podujatí
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Aj v októbri si bude z čoho vyberať. Čaká na vás ukončenie pastierskej sezóny, divadelné predstavenia a koncerty, podujatia venované najmladším i najstarším. Ponuku mesiaca doplní prezentácia varenia tradičných jedál, zábavná talkshow a chýbať nebudú ani zaujímavé výstavy. Tak smelo vyberajte.
Ukončenie pastierskej sezóny
Záver októbra bude už tradične patriť symbolickému ukončeniu pastierskej sezóny pod názvom Slovenské mitrovanie, ktoré tento rok pripadne presne na Demetera - Mitra (26.10.). Okrem ukážok prác na salaši, kultúrneho programu a súťaže vo varení sa môžete tešiť aj na trh regionálnych produktov, maskotov Maťka a Kubka,
SEPTEMBER: Folklór, história, dobroty aj cyklistika
Napísal(a) Kristína Chovancová
Počas začínajúceho mesiaca september bude naozaj z čoho vyberať. Na svoje si prídu milovníci ľudovej hudby, dobrého jedla, divadelných predstavení, športovci i turisti. Okrem toho sa vám naskytne možnosť vrátiť sa v čase, poďakovať za úrodu aj pomôcť dobrej veci.
Folklór
Ak vášmu sluchu lahodia tóny hry na heligónke, poznačte si do kalendára sobotu 7. septembra 2019. Kultúrny dom v obci Kružno bude v tento deň patriť už 5. ročníku Kružňanskej heligónky, na ktorom sa predstavia nadšenci z regiónu, jeho blízkeho i širšieho okolia.
Koncerty pod holým nebom, folklórne festivaly, programy pre najmenších, ale aj nevšedné rodinné zážitky či pohybové a tvorivé podujatia - o tom i mnohom inom bude tento mesiac v regióne Gemer-Malohont.
Na ľudovú nôtu
Prvý augustový víkend už tradične patrí folklórnemu festivalu Koliesko v Kokave nad Rimavicou. V piatok 2. augusta sa okrem otvoreného pódia pri fontáne, kde sa predstavia domáce i zahraničné folklórne súbory, rozozvučia aj strechy a balkóny námestia, z ktorých návštevníkov festivalu pozdravia sólisti aj zoskupenia z regiónu.
Značku regionálny produkt GEMER-MALOHONT majú ďalší výrobcovia
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Tradičné maslo, smotana, tvaroh, výrobky z ovčieho mlieka, ríbezľové vína, med, čučoriedky, jahody a hydina, ale aj Kyjatické hračky, vyšívané textilné výrobky, keramické obrazy či party rozšíria zoznam výrobkov so značkou regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Rozhodla o tom vo štvrtok 11. júla 2019 v Tisovci Certifikačná komisia.
Viac...
AKO CHUTÍ DOMOV. Sušany a sušianske recepty starých mám
Napísal(a) Fedor Mikovič
Prvá písomná zmienka o gemersko-malohontskej obci Sušany je z roku 1407, a to v súvislosti s osadou Jelené so Svätou Túrňou, kde sa podľa historikov nachádzal kláštor a osadníci Jeleného tvorili jeho súčasť. Teda je to už viac ako šesť storočí, čo sa píše história obce, ale kniha o nej vyšla až v našich časoch. V nedeľu 7. júla 2019 ju v tamojšom kultúrnom dome uviedli do čitateľského sveta.
Júlový výber podujatí v regióne Gemer-Malohont zahŕňa okrem iného aj koštovku páleniek, ródeo, koncerty, letné kino, predstavenia pre deti, športové a turistické akcie, ale aj festival remesiel, gastronómie a ľudovej kultúry. Veríme, že si vyberiete.
Júlová všehochuť
Prázdniny plné podujatí odštartuje dvojdňový Festival Kokava. V piatok 5. júla sa okrem vystúpenia Country kapely, skupín Kollárovci a Iné Kafé môžete tešiť aj na Twentyfive expres party Jula Viršíka. V úvode sobotňajšieho (6.7.) programu bude prevládať tematika country. Ryžovanie zlata a jazdu na koni doplní aj vystúpenie tanečnej skupiny.
Do súťaže Lukovišťský kališčok 2019 bolo doručených viac ako 270 vzoriek z 30 páleníc z 3 štátov (Slovensko, Maďarsko a Rakúsko), ktoré budete môcť ochutnať už v sobotu 6. júla v Lukovištiach, kde sa uskutoční vyhodnotenie súťaže a koštovka páleniek.
Podujatie začne prednáškou o výrobe ovocných destilátov a bude pokračovať vyhodnotením súťaže a ocenením víťazov, ktorým bude udelených 84 zlatých, 100 strieborných a 75 bronzových diplomov.
Koštovka páleniek v duchu „pi málo – pi dobré" odštartuje poobede a bude prebiehať do večerných hodín alebo do minutia vzoriek.
Pozvánka na Gemersko-malohontský trh, frajerský letný festival plný umenia a slobody
Napísal(a) Miroslava Vargová
V sobotu 22. júna 2019 vás pozývame na Gemersko-Malohontský trh v rámci 1. ročníka multižánrového festivalu FRAJ v Rimavskej Sobote. Príďte si pochutnať na miestnych produktoch, či potešiť sa ručne robenými výrobkami a podporiť tak výrobcov z regiónu.
Na jednom mieste si budete môcť zakúpiť poctivé produkty z regiónu Gemer-Malohont, ako med, včelí peľ, ríbezľové víno, Muránske buchty, pagáče, osúchy a koláče, textilné, dekoračné a rezbárske výrobky či prírodné mydlá a šampóny priamo od ich výrobcov. „Okrem toho k tomu pridáme okolo obeda ochutnávku regionálnych produktov a poobede kultúrny program v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Rimavskej Sobote,“
































Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-