SEPTEMBER: Folklór, história, dobroty aj cyklistika
Napísal(a) Kristína Chovancová
Počas začínajúceho mesiaca september bude naozaj z čoho vyberať. Na svoje si prídu milovníci ľudovej hudby, dobrého jedla, divadelných predstavení, športovci i turisti. Okrem toho sa vám naskytne možnosť vrátiť sa v čase, poďakovať za úrodu aj pomôcť dobrej veci.
Folklór
Ak vášmu sluchu lahodia tóny hry na heligónke, poznačte si do kalendára sobotu 7. septembra 2019. Kultúrny dom v obci Kružno bude v tento deň patriť už 5. ročníku Kružňanskej heligónky, na ktorom sa predstavia nadšenci z regiónu, jeho blízkeho i širšieho okolia.
Koncerty pod holým nebom, folklórne festivaly, programy pre najmenších, ale aj nevšedné rodinné zážitky či pohybové a tvorivé podujatia - o tom i mnohom inom bude tento mesiac v regióne Gemer-Malohont.
Na ľudovú nôtu
Prvý augustový víkend už tradične patrí folklórnemu festivalu Koliesko v Kokave nad Rimavicou. V piatok 2. augusta sa okrem otvoreného pódia pri fontáne, kde sa predstavia domáce i zahraničné folklórne súbory, rozozvučia aj strechy a balkóny námestia, z ktorých návštevníkov festivalu pozdravia sólisti aj zoskupenia z regiónu.
Značku regionálny produkt GEMER-MALOHONT majú ďalší výrobcovia
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Tradičné maslo, smotana, tvaroh, výrobky z ovčieho mlieka, ríbezľové vína, med, čučoriedky, jahody a hydina, ale aj Kyjatické hračky, vyšívané textilné výrobky, keramické obrazy či party rozšíria zoznam výrobkov so značkou regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Rozhodla o tom vo štvrtok 11. júla 2019 v Tisovci Certifikačná komisia.
AKO CHUTÍ DOMOV. Sušany a sušianske recepty starých mám
Napísal(a) Fedor Mikovič
Prvá písomná zmienka o gemersko-malohontskej obci Sušany je z roku 1407, a to v súvislosti s osadou Jelené so Svätou Túrňou, kde sa podľa historikov nachádzal kláštor a osadníci Jeleného tvorili jeho súčasť. Teda je to už viac ako šesť storočí, čo sa píše história obce, ale kniha o nej vyšla až v našich časoch. V nedeľu 7. júla 2019 ju v tamojšom kultúrnom dome uviedli do čitateľského sveta.
Júlový výber podujatí v regióne Gemer-Malohont zahŕňa okrem iného aj koštovku páleniek, ródeo, koncerty, letné kino, predstavenia pre deti, športové a turistické akcie, ale aj festival remesiel, gastronómie a ľudovej kultúry. Veríme, že si vyberiete.
Júlová všehochuť
Prázdniny plné podujatí odštartuje dvojdňový Festival Kokava. V piatok 5. júla sa okrem vystúpenia Country kapely, skupín Kollárovci a Iné Kafé môžete tešiť aj na Twentyfive expres party Jula Viršíka. V úvode sobotňajšieho (6.7.) programu bude prevládať tematika country. Ryžovanie zlata a jazdu na koni doplní aj vystúpenie tanečnej skupiny.
Do súťaže Lukovišťský kališčok 2019 bolo doručených viac ako 270 vzoriek z 30 páleníc z 3 štátov (Slovensko, Maďarsko a Rakúsko), ktoré budete môcť ochutnať už v sobotu 6. júla v Lukovištiach, kde sa uskutoční vyhodnotenie súťaže a koštovka páleniek.
Podujatie začne prednáškou o výrobe ovocných destilátov a bude pokračovať vyhodnotením súťaže a ocenením víťazov, ktorým bude udelených 84 zlatých, 100 strieborných a 75 bronzových diplomov.
Koštovka páleniek v duchu „pi málo – pi dobré" odštartuje poobede a bude prebiehať do večerných hodín alebo do minutia vzoriek.
Pozvánka na Gemersko-malohontský trh, frajerský letný festival plný umenia a slobody
Napísal(a) Miroslava Vargová
V sobotu 22. júna 2019 vás pozývame na Gemersko-Malohontský trh v rámci 1. ročníka multižánrového festivalu FRAJ v Rimavskej Sobote. Príďte si pochutnať na miestnych produktoch, či potešiť sa ručne robenými výrobkami a podporiť tak výrobcov z regiónu.
Na jednom mieste si budete môcť zakúpiť poctivé produkty z regiónu Gemer-Malohont, ako med, včelí peľ, ríbezľové víno, Muránske buchty, pagáče, osúchy a koláče, textilné, dekoračné a rezbárske výrobky či prírodné mydlá a šampóny priamo od ich výrobcov. „Okrem toho k tomu pridáme okolo obeda ochutnávku regionálnych produktov a poobede kultúrny program v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Rimavskej Sobote,“
Na sobotu 22. júna 2019 chystáme pre vás Gemersko-malohontský trh v rámci 1. ročníka multižánrového festivalu FRAJ v Rimavskej Sobote, preto nebude obyčajný, ale frajerský. Prihlasovanie výrobcov prebieha do 6.6.2019.
Elektronická prihláška tu: https://forms.gle/AbJKR7MbwpMnejub9
Na jednom mieste si budete môcť zakúpiť poctivé produkty z regiónu Gemer-Malohont – med, včelí peľ, ríbezľové víno, Muránske buchty, textilné a rezbárske výrobky či prírodné mydlá a šampóny priamo od ich výrobcov.
Leto v regióne Gemer-Malohont prináša so sebou bohatú ponuku podujatí, ktorú v mesiaci jún tvoria oslavy dňa detí, divadlá, koncerty, tvorivé dielne, dni miest, multižánrový i folklórny festival. Nechajte sa inšpirovať našimi tipmi a užite si veľa zábavy.
Oslava dňa detí
Po podujatiach v úvode mesiaca pokračujú oslavy dňa detí prehliadkou divadiel dospelých hrajúcich pre deti pod názvom Divadlo a deti 2019. Počas dvoch júnových dní (6. - 7.6. 2019) sa v Rimavskej Sobote detskému publiku i porote predstaví 7 divadelných kolektívov s hrami ako
Z histórie Malohontu je názov festivalu o histórii Malohontu, na ktorý Vás srdečne pozývame 25. mája 2019 do obce Kraskovo. Organizátormi podujatia sú Občianske združenie RODON Klenovec, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, obec Kraskovo, ECAV Kraskovo, Miestna akčná skupina MALOHONT, Mikroregión Teplý Vrch. Cieľom projektu je odprezentovať a dostať do povedomia verejnosti históriu regiónu Malohont a jeho národné kultúrne pamiatky, a to hlavne sakrálne stavby v podobe gotických kostolov, ktoré sa nachádzajú na Gotickej ceste. Laickej, ale aj odbornej verejnosti odprezentovať obdobie stredoveku a raného novoveku so zameraním na lokálne udalosti.
Viac...
MAS MALOHONT podporí nápady občianskych organizácií
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Máte nápad, ako zveľadiť kultúrne dedičstvo nášho regiónu, prispieť k rozvoju cestovného ruchu alebo originálne zviditeľniť región Malohont? Potom práve pre vás je určená výzva na predkladanie projektov, ktorú vyhlásila Miestna akčná skupina (MAS) MALOHONT.
Grantový program MAS 2019 pod názvom Región občanom - občania regiónu je určený predovšetkým pre občianske organizácie pôsobiace na území MAS MALOHONT. S nápadmi, ktoré prispejú k zveľadeniu historického a kultúrneho dedičstva, k podpore miestnych produktov alebo k rozvoju cestovného ruchu, sa môžu uchádzať o podporu vo výške od 500 do 2 500 €.
MÁJ: Ponuka podujatí, z ktorej si vyberie každý
Napísal(a) Kristína Furmanová
Niečo pod zub, folklór, tradície, divadelné predstavenia, koncerty, multižánrová konferencia, módna prehliadka, historický festival - to všetko so sebou prinesie nadchádzajúci mesiac. A bude toho oveľa viac. Stačí si len vybrať a prísť, o zážitky a zábavu je naozaj postarané.
Folklór a tradície
V piatok 3. mája 2019 bude Kultúrny dom v Kokave nad Rimavicou plný malých veľkých talentov. Zmerajú si sily v krajskej postupovej súťaži a prehliadke detských folklórnych súborov Banskobystrického kraja.
Hlavnou témou nadchádzajúceho mesiaca budú podujatia venované vítaniu jari a veľkonočným sviatkom. Doplnia ich divadelné predstavenia, koncerty a bohatá ponuka športových a turistických akcií. Tešiť sa môžete aj na filmový festival a kvíz. Bodku za aprílom dajú vo viacerých obciach tradície spojené so stavaním májov.
Príchod jari a Veľkej noci
Na nadšencov originálnych ručne vyrobených vecičiek, ľudového zvykoslovia, tanca a spevu čaká Prvá jarná bio-eko-handmade burza, ktorá sa uskutoční v piatok 5. apríla v Dome kultúry v Rimavskej Sobote.
O regionálnu značku GEMER-MALOHONT sa môžu uchádzať ďalší záujemcovia
Napísal(a) M. Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila 25.05.2018 štvrtú výzvu na predkladanie žiadostí o udelenie značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Žiadosti je možné predkladať v kancelárii MAS MALOHONT najneskôr do 29.06.2018. Predložené žiadosti posúdi certifikačná komisia, ktorá rozhodne o pridelení ďalších certifikátov pre výrobky z regiónu Gemer-Malohont. Cieľom regionálneho značenia miestnych produktov je odlíšiť, zviditeľniť a podporiť miestnych výrobcov, ktorí sa okrem svojej produkcie podieľajú aj na tvorbe pracovných príležitostí, na budovaní dobrého mena regiónu a na zachovávaní jeho tradícií, hodnôt a jedinečností. Vhodnými žiadateľmi o udelenie značky sú remeselníci, súkromne hospodáriaci roľníci, živnostníci a firmy so sídlom

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-