Zo súťažných fotografií vznikne kalendár na rok 2017
Napísal(a) Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila 4. ročník fotografickej súťaže Malohont mojimi očami, ktorá je určená pre malých aj veľkých, amatérskych aj profesionálnych fotografov. Súťažné fotografie je možné posielať do 30.09.2016. Zámerom fotosúťaže je ukázať to najlepšie, čo v regióne Malohont máme, a to očami fotografov,
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila 4. ročník fotografickej súťaže Malohont mojimi očami
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila 4. ročník fotografickej súťaže Malohont mojimi očami, ktorá je určená pre malých aj veľkých, amatérskych aj profesionálnych fotografov. Súťažné fotografie je možné posielať do 30.09.2016.
Zámerom fotosúťaže je ukázať to najlepšie, čo v regióne Malohont máme,
V grantovom programe MAS schválili 17 projektov
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT podporí 14 projektov občianskych organizácií a 3 projekty mikroregiónov celkovou sumou 46 000 EUR. Aj vďaka tejto podpore budú v roku 2016 zrealizované zaujímavé aktivity a pribudnú nové turisticky zaujímavé miesta. Do termínu uzávierky na predkladanie projektov prijala a zaregistrovala MAS MALOHONT 19 projektov, z toho 16 projektov vo výzve č. 01/GP/MAS/2016 a 3 projekty vo výzve č. 02/GP/MAS/2016.
Pozvanie do Malohontu na výstup na rozhľadňu MAGINHRAD
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina (ďalej len MAS) MALOHONT srdečne pozýva všetkých priaznivcov turistiky na spoločný výstup na rozhľadňu Maginhrad, ktorý sa koná v sobotu 11. júna 2016. Na prvých 100 účastníkov čaká odznak rozhľadne zadarmo. Rok po oficiálnom otvorení rozhľadne je dôvodom pre stretnutie priateľov a známych na obľúbenom mieste, ktorým sa Maginhrad stal najmä po vybudovaní 16,8 metrov vysokej rozhľadne, ktorá je zatiaľ najvyššou
Máte odskúšanú tradičnú alebo netradičnú špecialitu s medom? Podeľte sa o ňu a pomôžte Miestnej akčnej skupine MALOHONT zostaviť originálnu knihu receptov so sladkými a inými dobrotami z regiónu Gemer-Malohont.
Sladký medík od včeličky, pre dospelých, pre detičky
Cieľom Miestnej akčnej skupiny MALOHONT je prostredníctvom zberu receptov a zostavenia knihy receptov prispieť predovšetkým k zachovaniu tradičnej gastronómie regiónu Gemer-Malohont so zameraním na med. Kniha by mala zároveň obsahovať aj netradičné recepty, rôzne rady od včelárov ako aj ich kontakty,
Máj 2016: V hlavnej úlohe divadlá a koncerty
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Určite si bude z čoho vyberať. Mesiac máj ponúka pestrú paletu podujatí od divadelných predstavení a koncertov rôznych hudobných žánrov, cez pálenie vatry, turistické pochody a cyklistické preteky až po rezbárske sympózium a noc v mlyne či v múzeu.
Divadlo a muzikál
Miestami lyrická, miestami bláznivá komédia Nevyliečiteľní, ktorá 8. mája 2016 zavíta do Hnúšte, prinesie spleť lások, citov, prelínanie sa vzťahov a následné trápenie hlavných hrdinov zverených do rúk psychológom, ktorí by sami potrebovali odbornú pomoc.
Máte nápad, ako zveľadiť kultúrne dedičstvo nášho regiónu?
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Máte nápad, ako zveľadiť kultúrne dedičstvo nášho regiónu, prispieť k rozvoju cestovného ruchu alebo originálne zviditeľniť región Malohont? Potom práve pre vás sú určené výzvy na predkladanie projektov, ktoré 18.04.2016 vyhlásila Miestna akčná skupina (ďalej len MAS) MALOHONT. Výzva č. 01/GP/MAS/2016 v rámci grantového programu Región občanom - občania regiónu je určená predovšetkým pre občianske organizácie pôsobiace na území MAS MALOHONT. S nápadmi, ktoré prispejú k zveľadeniu historického a kultúrneho dedičstva, k podpore miestnych produktov alebo k rozvoju cestovného ruchu, sa môžu uchádzať o podporu vo výške od 500 do 2 500 €.
Podujatia v decembri budú plné vône, chutí a vianočných tradícií aj v Malohonte
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Kalendár podujatí nášho regiónu na december 2015 sa naplnil množstvom vianočných akcií, na ktorých odznejú tradičné vinše a koledy, betlehemské hry a nebudú chýbať ani vianočné dobroty a tvorivé dielne. Spríjemnite si advent niektorým z nich, ste srdečne vítaní.
Už v piatok 4. decembra
bude v obci Drienčany rozvoniavať kapustnica a iné vianočné dobroty,
Mesiacu november bude kraľovať predovšetkým film a divadlo
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Mesiacu november bude kraľovať predovšetkým film a divadlo. Filmové večery v kine, vystrieda filmový festival plný zimných športov, predstavenia divadelných ochotníckych súborov a spestrením bude beseda zameraná na historické príbehy z Gemer-Malohontu.
Filmovú ponuku mesiaca otvára Kino Rimava v Hnúšti, ktoré vo štvrtok 5. novembra 2015 premietne akčný dobrodružný sci-fi film Jurský svet, 15. novembra bude na programe animovaná rozprávka Pieseň mora a 26. novembra zažiari na filmovom plátne Dáma v zlatom.
Slovenské mitrovanie na Salaši pod Maginhradom ukončil fakľový sprievod
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Na Salaši pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach sa uplynulú sobotu rozliehal zvuk pastierskych fujár, bičov a zvoncov, takmer na každom kroku znela ľudová hudba a vzduchom sa šírila nielen vôňa baraních špecialít, ale aj skvelá nálada vytvorená bohatým programom, dobrými ľuďmi a skvelým počasím.
Ukončenie pastierskej sezóny nazývané mitrovanie začalo v sobotu 24. októbra ukážkami prác na salaši. Návštevníci mohli vidieť zaháňanie a strihanie oviec, odváranie žinčice či výrobu syrov a pareníc z ovčieho mlieka, ktoré mohli priamo na mieste ochutnať. Nechýbala ani súťaž vo varení, v ktorej 6 súťažných družstiev predviedlo spracovanie baranieho mäsa na rôzne spôsoby. Víťazom sa stala Kokavská ambasáda Zvolen so živánkou, druhé miesto obsadilo družstvo ZRPŠ s baraním pilafom a tretím najlepším jedlom bol tradičný baraní perkelt od Mikroregiónu Rimava a Rimavica. Chuťou a servírovaním jedla nezaostali ani ďalšie družstvá, ktoré pripravili baraniu kapustnicu, barana s plackou či baranie ragú.
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-